Tebe ametysty,
tebe cyklámen
a mne iba,
čo si vyklamem.
Tebe vyzvoniť to
ľahkou rolničkou
a mne
a mne mlčíš každým slovíčkom.
Tebe do zbláznenia
opakovať kvet.
(Tebe, tebe, tebe
teba závidieť).
Teba cítiť na jazyku,
teba potrebovať,
teba
ako horký liek si kvapkať do šálky.
A mňa – panebože –
a mňa zabúdať si ako zápalky.
Tebe ametysty.
Tebe v tomto dome druhý breh,
tebe čiernu vodu
a mne číročistý
hadí lieh.
Ako omámený
siaham na kľučky:
Mne to prázdno.
Tebe cyklámeny
mojej horúčky.
