Keď Medzinárodný menový fond v marci pripravoval pravidelnú jarnú prognózu vývoja svetovej ekonomiky pod názvom World Economic Outlook (WOE), váhal, či ju má vydať v obvyklom aprílovom termíne. Hoci tento orgán, ktorý sa prezentuje ako medzištátna organizácia pridružená k OSN, no v skutočnosti vystupuje ako nadnárodná prevodová páka svetových, prevažne oligarchických finančných kruhov, má vypracované scenáre pre globálne havarijné situácie, predsa len otáľal s interpretáciou predpokladaných hospodárskych následkov epidémie Covid-19. Až keď ju Svetová zdravotnícka organizácia preklasifikovala na pandémiu, vložil do aprílovej publikácie varovania, že namiesto rastu 3,3 % čaká svetovú ekonomiku pokles 3 %.
Predohra
Mienkotvorné tlačové agentúry okamžite hysterizovali očakávaný sklz ostrými výrazmi ako prepad. Šírenie paniky umocňovali deprimujúcimi výrokmi vysokopostavených činiteľov MMF, ako napríklad hlavnej ekonómky fondu Gity Gopinathovej o tom, že globálna ekonomika v tomto roku zrejme zažije najhoršiu recesiu od Veľkej hospodárskej krízy v 30. rokoch minulého storočia. Cieľom tejto nehanebnej hry bolo vystrašiť (predovšetkým) občiansku verejnosť Západu do takej miery, aby sa podvoľovala demontáži demokratických práv a osobných slobôd pod zámienkou protipandemických opatrení svojho štátu.
MMF prilial v aprílovej prognóze olej do plameňov mediálneho panikárenia tým, že na titulnej strane označil jarný výhľad svetovej ekonomiky za prvú kapitolu drámy zvanej The Great Lockdown. Na to, aby dodal celej šaráde temný dramatický podtón, avizoval, že o mesiac zverejní plnú prognostickú správu.
Návrat k rastu svetovej ekonomiky v roku 2021 podmieňoval predpokladom, že sa pandémia dostane pod kontrolu ešte v druhom polroku 2020, čím povzbudzoval členské štáty MMF k uťahovaniu skrutiek slobody. Žiadna zo západných krajín si však netrúfla zo dňa na deň nahradiť etablovanú ústavnú demokraciu technokratickou totalitou podľa čínskeho vzoru. V mnohých európskych krajinách sa dokonca zľakli už učinených krokov v rámci vyhláseného stavu zdravotnej núdze a na leto uvoľnili obyvateľstvu uzdu. Všade však siahli po osvedčenej metóde sociálneho inžinierstva zhrnutej v slogane: dva kroky vpred, jeden späť. Svetová finančnícka byrokracia v MMF v chaotických májových týždňoch nepovažovala za možné vydať sľubovanú plnohodnotnú prognózu. Až koncom júna publikovala skromnú 20-stranovú aktualizáciu aprílovej prognózy. Autori sa v nej hneď v druhom odseku poistili upozornením, že vzhľadom na pretrvávajúcu pandémiu sú ich predpovede rovnako neisté, aké boli v apríli. S istotou však konštatovali, že tohtoročná koronavírusová kríza za nepodobá na žiadnu inú v minulosti a jej dopad na nízkopríjmové vrstvy ohrozí značný pokrok pri odstraňovaní chudoby, aký sa dosiahol za posledné tri desaťročia. Finančnícka plutokracia dala touto vetou všeobecne na známosť, že ožobračovanie národov vystupňuje ešte viac.
Našepkávanie hodné diabla
Kým ľudia trávili v lete dovolenky mimo domova, svetové finančnícke kruhy pre nich chystali zostrenie životných podmienok. Reštriktívne opatrenia zavádzané v septembri a októbri v mene ochrany pred takzvanou jesennou vlnou pandémie sa nelíšia od jarných ani tak formou a obsahom, ako drastickosťou donucovacích a kontrolných mechanizmov. Autorské skupiny MMF, ktoré zostavovali jesennú prognózu vývoja svetovej ekonomiky, sa mohli oprieť o istotu, že vlády členských štátov sa neodmietnu riadiť ich odporúčaniami.
Autor: Patrik Sloboda
Zdroj: https://zemavek.sk
