Moderná západná civilizácia nedáva nič, začo by sa oplatilo umierať! -

29. apríla 2024

Arcibiskup Józef Górzyński z diecézy Varmia na severe Poľska slúžil v nedeľu slávnostnú svätú omšu v starobylom Hniezdne (Gniezno), pôvodnom sídle poľských kráľov, na pamiatku svätého Vojtecha. Hodovej slávnosti sa zúčastnilo tridsať biskupov z Poľska a zahraničia.

Arcibiskup Józef Górzyński z diecézy Varmia
zdroj: youtube.com

Počas svojej homílie sa opýtal veriacich, zhromaždených na námestí pred katedrálou, niekoľko otázok, ktoré stoja za zamyslenie a to každá zvlášť:

„Máme dnes nasledovníkov svätého Vojtecha?“

Veľmi správna otázka, najmä vzhľadom na počet tam zhromaždených biskupov. Svätý Vojtech bol totiž biskupom katolíckej Cirkvi a teda pod jeho nasledovníkmi musíme rozumieť predovšetkým biskupov. Bol biskupom, ktorý dvakrát opustil svoj biskupský úrad v Prahe na protest voči tomu, že veriaci sa nechceli vzdať mnohých svojich pohanských zvykov a nerestí. Odmietol ich skrátka „sprevádzať“ a „načúvať“ ich prispôsobovaniu sa svetu a dobe. Máme takýchto biskupov?

Druhá otázka znela:

„Existuje v našej západnej kultúre niečo, začo by sme zomreli?“

Tak ako svätý Vojtech za svoju vieru. Nič také sa však v modernej západnej civilizácii, zdá sa, nenachádza. Arcibiskup Górzyński sa preto pýta: „Čo sa to deje v západnej kresťanskej civilizácii?“ V odpovedi na túto otázku citoval amerického jezuitu Johna C. Murrayho, ktorý pred rokmi opísal modernú západnú kultúru ako takú, ktorá „dala svojim občanom všetko, kvôli čomu sa oplatí žiť, ale nič, začo by sa oplatilo zomrieť.“

Toto sa stalo, potvrdil arcibiskup a uviedol aj základné dôvody, prečo moderná západná civilizácia zlyhala:

„Pretože je postavená na trojitom popieraní, ktoré spôsobilo zničenie kresťanskej civilizácie priamo v jej koreňoch: na popieraní metafyzickej reality, na popieraní nadradenosti duchovnej sféry nad hmotnou a na popieraní nadradenosti spoločenskej reality nad individuálnou. Jej najvýraznejšou črtou je hlboký materializmus.“

Nasleduje zásadná otázka:

„Ako môžeme potom v takomto svete pochopiť Ježišove slová: Kto miluje svoj život, stratí ho, a kto svoj život nenávidí na tomto svete, zachráni si ho pre večný život?“ (Jn 12,25)

Posledná dôležitá otázka znela:

„Vidíme silu viery a modlitby pri riešení problémov moderného človeka?“

A my môžeme dodať: Alebo vidíme len spoliehanie sa na „vedu“, „odborníkov“ a „pokrok“?

Kam sa podeli viera a modlitba, keď tu boli takmer tri roky obmedzované či úplne zakazované bohoslužby, udeľovanie sviatostí, či verejné procesie? Keď sa také množstvo kňazov skrývalo na svojich farách a neudeľovali sviatosti ani umierajúcim, (!) aby sa nenakazili. Keď sa dezinfikovali ruky pred prijímaním Božieho Tela, aby sa prijímajúci nenakazili!!! Odhliadnuc už od toho, že samotné prijímanie na ruku je prejavom oslabenej viery v reálnu prítomnosť Božieho Syna v Najsvätejšej sviatosti.

Kam sa podeli viera a modlitba, keď bolo treba navštíviť starých rodičov a namiesto návštevy sa posielali sms správy, alebo sa len mávalo za zavretým oknom, ešte aj s dvoma nasadenými rúškami a rukavicami?

Odpovedať na jednotlivé otázky si môže každý sám. A pokiaľ nachádza v modernej západnej civilizácii nejakú hodnotu, za ktorú sa oplatí zomrieť, môže to dokázať. Avšak po skúsenostiach so správaním ľudí počas veľkého pandemického cvičenia sa skôr ukázalo, že nie sú ochotní riskovať ani kvôli svojim rodičom, nieto ešte položiť život za zhnitú a degenerovanú modernú západnú civilizáciu.

Zdroj: eKAI, PCH24, titulný ilustračný obrázok, zdroj – youtube.com