Parlament schválil novelu zákona, ktorou sa predlžuje moratórium na zverejňovanie predvolebných prieskumov agentúr zo 14 na 50 dní pred dňom konania volieb. A spustil sa alarmizmus „demokratov“, agentúr, médií, opozície, aj kancelárie prezidentky. Vraj ide o neústavný zásah do práva na informácie. S touto pseudo argumentáciou sa tento rok snažili odstrániť aj prednostné postavenie štátneho jazyka. 1) Prezidentka Zuzana Čaputová však zákon vetovala, a tak sa vracia späť do parlamentu. Pozreli sme sa preto, kde je pravda a aké sú fakty pre a proti.
Východiskové
faktory:
- prieskumy
verejnej mienky majú vplyv na to, ako sa ľudia vo voľbách rozhodujú - neexistuje
vonkajšia verejná kontrola, ani kontrola certifikovanej autority, ktorá by
overila hodnovernosť výstupov určených pre médiá a následne pre verejnosť - nekalé,
zámerné, systémové, subjektívne alebo chybové ovplyvnenie výsledku prieskumov
ovplyvňuje aj výsledok volieb - legitímny
záujem demokracie eliminovať každú, aj potenciálnu možnosti pre falšovanie
volebného výsledku - prieskumné
agentúry nedisponujú právom, ale len možnosťou; ústavným právom na informácie
disponuje iba občan; predpokladá sa, že táto ochrana sa garantuje pri
overených, nestranných a najmä pravdivých informáciách; to názorové
spektrum, ktoré sa dožaduje zverejňovania prieskumov podľa doterajšej regulácie
(14 dní už nie) súbežne presadzuje regulácie a elimináciu tzv.toxických
informácií a cenzúru voči tzv.konšpiračným webom… Ide teda o rozpor
integrity postoja - sloboda
podnikania (prieskumných agentúr) je v tomto prípade len dočasne
regulovaná a musí sa podriadiť vyššiemu spoločenskému záujmu
a legitímnemu cieľu – predĺžiť ochrannú dobu (moratórium) z dvoch na
päť týždňov pred voľbami; predtým aj potom má súkromný sektor a aj
verejnosť opäť právo plnohodnotne využívať slobodu podnikania; - predĺženie
moratória zo 14 na 50 dní predstavuje len 3,4% času z celkového slobodného
prístupu k zverejňovaniu prieskumov (1460 dní – volebné obdobie), takže
ide o zanedbateľné zúženie práva - argument
ombudsmanky Mária Patakyovej alebo prezidentky Zuzany Čaputovej, že nové
opatrenie ide proti právu verejnosti na informácie či dokonca slobody slova a
slobody prejavu neobstojí, pretože na tieto práva zákonodarca aj justičné
orgány už teraz uplatňujú výnimky, pripúšťajú reguláciu, obmedzenie, zákazy
a dokonca aj trestnoprávny postih (viď bod 5.); žiaľ, z hľadiska
súčasnej právnej praxe nejde o právo či slobodu absolútnu, ale relatívnu,
podliehajúcu regulácii, tak nijaký nový legislatívny nástroj sa do existujúcej
praxe nezavádza - pseudo
argumenty na úrovni subjektívneho hodnotiaceho pocitu zatiaľ nepreukázali
v čom konkrétne a čím by novým opatrením mohlo dôjsť k porušeniu
práva a slobôd občanov - nové
podmienky budú pre všetky subjekty rovnaké, zachová sa tak základné
demokratické pravidlo rovnosti prístupu a šancí - Záver: Opatrenie predlžujúce moratórium
je legitímne. V našom článku preukážeme faktami, že je aj opodstatnené.
Čítajte preto pozorne ďalej
Varovné poučenie z volieb 2016
Keby bola realita podľa prieskumov agentúr, tak v NR
SR by dnes neboli vôbec strany Kotleba-ĽSNS, ani Boris Kollár-SME RODINA. Rozdiely boli
alarmujúce až zahanbujúce seriózne agentúry, ktoré zrejme podľahli ideologickým
alebo ekonomickým tlakom. Naopak, agentúry by do parlamentu podľa svojich
výsledkov prepašovali subjekty, ktoré sa reálne do NR SR nedostali: KDH,
v jednom prípade dokonca aj SMK. 2) Zostavovanie vlády by tak malo zjavne iný
priebeh aj účastníkov.
Ďalšou výraznou odchýlkou bol počet strán, ktoré mali
byť parlamentnými subjektmi. Všetky tri agentúry zhodne vykazovali, že do
parlamentu sa dostane len sedem kandidujúcich strán, nakoniec prešlo až osem
subjektov. Negatívnym obrazom sú však enormné, rádové rozdiely. Tie boli napr. v prípade
SaS, ktorá si reálne polepšila ako jej agentúry vykazovali. Naopak stranu
Smer-SD agentúry zhodne v priemere o 7% preceňovali, než bol volebný
výsledok. Agentúry prihadzovali aj stranám Most-Híd, menej SNS, výrazne nad aj
novému subjektu #SIEŤ a dokonca aj KDH, ktoré sa do parlamentu vôbec nedostalo.
Faktormi podozrivých výkyvov mohli agentúry
s prieskumami výrazne ovplyvniť a dokonca zmeniť volebnú realitu. Až v
piatich prípadoch vykazovali výrazne lepšie výsledky, než nakoniec
dosiahli, z toho jeden subjekt (KDH) skončil pred bránami parlamentu. Nafukovanie
percent môže súvisieť s korupčnými aktivitami PR agentúr, ktoré strany
platia za to, aby ich subjekt získal čo najviac percent, primárne sa dostal do
parlamentu. V troch prípadoch zas výrazne poškodili,
z toho dvom stranám, ktoré napriek vykazovaným nízkym prieskumom prešli
voľbami do NR SR, dokonca s výrazným výsledkom.
Na ilustráciu agentúra FOCUS v prieskume od 6.2.
do 14.2. 2016 vykazovala strane Borila Kollára Sme rodina len 4,2%
(volebný výsledok 6,62%); KDH
prisudzovali 7% (volebný výsledok 4,94%);
strana #SIEŤ mala mať údajne 14% (volebný výsledok 5,6%); strana Kotleba-ĽSNS mala mať podľa
prieskumu tri týždne pred voľbami len 2,1% (!) Nakoniec volebný výsledok
bol o 400% lepší – 8,04%.
Negatívne
uletené javy už v roku 2012 – raketový štart novej strany
Podobné výkyvy nájdeme aj pred voľbami v roku 2012.
Kardiálna je otázka, na čom zarábajú najviac prieskumné agentúry? Či na
tom, že zisťujú, či ženy konzervatívne používajú vložky alebo progresívne
tampóny – alebo na zisťovaní, či Slováci budú voliť konzervatívne alebo
liberálno-progresívne? Odpoveď asi každý pozná. Z podivuhodnej praxe
prieskumných agentúr nemôžme totiž
vylúčiť podozrenia, že prieskumné agentúry sa stali nástrojom PR agentúr, ktoré
môžu za odplatu ovplyvňovať percentuálne výsledky.
Najčastejšie
v prospech konkrétneho subjektu. Toto ekonomické zvýhodnenie objavíme
takmer vždy pri začínajúcom politickom
subjekte. Už jeho štart musí mať „šťastnú hviezdu“ a pozitívne
preferencie. Pripomeňme stranu 99% – občiansky hlas, zaregistrovanú 6.novembra
2011 – 124 dní pred predčasnými voľbami (10.marca 2012). V prieskume
preferencií Focus tesne pred voľbami, vo februári 2012 bola strana 99% s
podporou 6,9% po SMERe, KDH a OĽaNO dokonca štvrtou najpodporovanejšou stranou
na Slovensku! Hneď v januári jej Focus vykázal „štartovacích“ 4,6%.
Marcový prieskum vykázal 5,2%, no aprílový, po volebnej realite len 1,4%.
Takýto štart a výkyvy sa dajú len ťažko objektívne vysvetliť a už
vôbec nie obhájiť!
To sú dôležité fakty v neprospech presadzovania nároku
agentúr zverejňovať predvolebné prieskumy tesne pred voľbami a potenciálne
ovplyvňovať tak výraznými rozdielmi prípadné voličské správanie občanov
Slovenskej republiky. Predĺženie moratória zo 14 na 50 dní pred dňom
volieb sa tak ukazuje ako opodstatnené a legitímne opatrenie na
zvýšenie ochrany a istoty voličov, že nebudú v citlivom čase ovplyvnení až zavedení. Ani argumentácia
o práve na informácie neobstojí, pretože voličom zostanú bežné formy
a zdroje informácií o politických subjektoch kandidujúcich do volieb.
Prieskumy tak tvoria nepatrný zlomok informácií, ktorým navyše chýba záruky
relevancie. Odchýlky agentúr totiž výrazne prevyšujú toleranciu akceptovateľnej
odchýlky. Naša analýza na faktoch ukázala, že rozdiely prieskumov agentúr pred
ostatnými voľbami boli alarmujúco skresľujúce, preto podozrenie o možných
manipuláciách v prospech alebo v neprospech nejakého kandidujúceho
subjektu so zámerom ovplyvniť budúce zloženie parlamentu a vlády majú
naďalej vysokú mieru pravdepodobnosti. Opatrenie na predĺženie moratória je
operatívnym riešením, ale negatívny úkaz deformujúci demokraciu si vyžiada
systémovejšie riešenia. Napríklad také ako navrhuje predseda parlamentu Andrej
Danko – buď nad agentúrami ustanoviť dozor a kontrolu metodiky a výsledkov
alebo v období pred voľbami prieskumy zveriť jedinej inštitúcii –
Štatistickému úradu SR.
Právno-politologický
pohľad
V opatrení predlžujúcom moratórium sa premieta ochrana
spoločenského záujmu na právnej istote, najmä, ak liberálne kritická časť
politického spektra si osvojila slovník vyslovujúci pochybnosti. Toto opatrenie
znižuje pochybnosti verejnosti, aj systémovo tým, že znižuje mieru možných
manipulácií premietnutých do prieskumov so snahou zvýhodniť alebo naopak
znevýhodniť nejaký politický subjekt vo voľbách.
Pozitívom legislatívnej inovácie je, že pôsobenie tejto
úpravy môže uľahčiť fungovanie spoločenských vzťahov, založených na
dôvere. Na základe poznatkov praxe je
zákonodarca dokonca povinný chrániť
všeobecný záujem spoločnosti. Nejde len o hmotnoprávny aspekt práva na
informácie, ale aj jeho verifikačnú a kvalitatívnu zložku, teda
o mieru dôveryhodnosti s vylúčením možnej chybovosti.
Verejnú mienku môže výrazne rozkývať náhodný alebo vyvolaný
(cielený) spoločenský jav či zverejnená informácia médiami, pričom nemôžme
vylúčiť ani možnú koordináciu novinára a jeho redakcie s PR agentúrou,
ktorá pracuje v prospech politického subjektu na jeho kampani (aj
antikampani proti konkurencii) a s prieskumnou agentúrou, ktorá
v citlivom čase zbiera postoje od respondentov. Z formálneho hľadiska
môžu byť dodržané objektívne kritériá zberu dát, ale pri načasovanosti nejakej
kauzy alebo negatívnej informácie, môže sa tesne pred voľbami rozkývať
stabilita voličského rozhodnutia v neprospech tendenčne negatívne
zobrazeného subjektu alebo jeho predstaviteľa. Manipulačnou metódou pars pro
toto (časť za celok) môže rozkývanie časti respondentov ovplyvniť správanie
celej potenciálnej množiny voličského elektorátu daného subjektu. Do hry tak
často vstupuje emocionálny faktor. Keďže voľby sú spravidla na štvorročné
obdobie, krátky úsek v citlivom období tesne pred voľbami s negatívne
vyvolanou a načasovanou informáciou cez niektorú redakciu môže tendenčne
znehodnotiť dlhodobú prácu politického subjektu, voličské rozhodnutie
a deformovať tak pomery síl. V praxi by tak naopak došlo
k obmedzeniu iných ústavných práv a hodnôt demokracie, pretože by
došlo k eliminovaniu ústavnej hodnoty názorovej plurality do úzadia
v prospech názorovej unifikácie.
Vývoj praxe – preukázateľné výkyvy preferencií – preto
oprávňuje zásah normotvorcu aj do základných práv a slobôd, ak ide
o kolíziu viacerých práv. Volebné prieskumy podľa samotných prieskumov
nemajú ani dominantnú váhu, ani nie sú jediným zdrojom pre rozhodovanie sa
voliča pre ten-ktorý subjekt, preto neobstojí námietka kritikov predĺženia
moratória.
Predĺženie moratória je normotvorným zavedením zásahového
prostriedku, ktorý svojou spôsobilosťou
účinne dosahuje legitímny cieľ, ktorým je ochrana občanov pred prípadnými
manipuláciami prieskumov verejnej mienky a tým aj marením demokratickosti
volieb.
Sekli sa
aj v USA
V Spojených štátoch ovplyvňovanie voličov prebieha cez
mantru „kandidát je voliteľný“. S touto subjektívnou metódou operujú najmä
Demokrati. Voliči neuvažujú prečo, pre koho, ani z akých dôvodov by mal
byť práve XY (v tomto prípade Joe Biden) v roku 2020 voliteľným prezidentom.
V USA majú špecialitu, podľa
ktorej vedia pomerne dobre predpovedať výsledky prezidentských volieb. Nejde
však o politiku, ale o ekonomiku. Keď v treťom štvrťroku tretieho
roku prvého funkčného obdobia prezidenta klesne dôvera spotrebiteľa, prezident
stratí šancu na opätovnú voľbu. Toto zvláštne pravidlo platí od čias prezidenta
Jimmyho Cartera. Ak sa v tom istom období zvýšila dôvera spotrebiteľov,
prezident bol znovu zvolený. Nathan Sheets, hlavný ekonóm spoločnosti PGIM
Fixed Income to vysvetľuje tak, že základnou myšlienkou je, že spokojní
spotrebitelia sú ochotnejší hlasovať za zachovanie súčasného (ekonomického)
stavu – takže sa to považuje za dobré pre úradujúceho prezidenta.
Rok pred voľbami (júl 2016) prieskum Quinnipovej univerzity
predpovedá Trumpovi prehru so všetkými piatimi potenciálnymi protikandidátmi.
Uvidíme o pol roka, ako a či v aj v zdrvujúcom rozsahu
v neprospech D.Trumpa sa prieskumy naplnia. Aj v USA žonglujú
z preferenciami. Vo volebnom roku 2016 mala totiž podľa nich zvíťaziť H.Clintonová,
no nestalo sa tak. Posledné prezidentské voľby v USA
sa uskutočnili 8. novembra 2016. Donald
Trump podľa prieskumov tesne pred nimi
mal prehrať s H. Clintonovou pomerom 46:48. Opak bol realitou
a faktom.
Aby sa tieto faux pas zakryli, mainstream naklonený
Clintonovej a Demokratom začal šíriť floskuly o zásahoch Ruska do
volieb. Staručký 95-ročný exprezident Jimmy Carter (Demokratická strana)
dokonca vyhlásil, že Trump vyhral voľby len vďaka zasahovaniu Ruska, čo sa
doteraz vôbec nepreukázalo. Celkom
slušný pokus na odvrátenie blamáže s prieskumami, na ktoré okrem
voličov v USA reagujú aj filantropi svojimi darmi. Veľká kopa
totiž pýta viac. S podobným
nepodloženým naratívom o ruskej hybridnej hrozbe prichádzajú aj pred
slovenskými voľbami atlantické mimovládne organizácie. Ukazuje sa, že zlyháva
nielen slovenské, ale aj americké know how. O to viac však vzrastie
tlak na mediálnu propagandu. Stačí, aby záujmové médiá robili v čase
moratória rozhovory s „expertmi“, ktorí vyjadria len svoj „súkromný názor“, kto
prejde a komu neveria. Okrem toho môžeme očakávať aj vyššiu intenzitu
zverejňovaných káuz.
Názor experta
Bruno Marion: Vynárajú sa dve
otázky. Skutočne nám prieskumy verejnej mienky poskytujú presné informácie o
výsledkoch volieb? A sú skutočne odrazom, obrazom verejnej
mienky? Odpoveď na obe tieto otázky je záporná.. Marion spochybňuje dokonca aj samotnú metodiku. Prieskumy verejnej mienky už netvrdia, že prieskumy sú
nástrojmi na predpovedanie. Podľa Mariona
dôvod je jasný: prieskumy verejnej mienky sú v zásade založené na
lineárnych a / alebo časových projekciách ako:
- Ak sa tak veľa
ľudí z prierezu ľudí bude správať týmto spôsobom, bude sa x percent populácie
správať rovnako. - Ak nám opýtaní v
minulosti poskytli určité informácie o celkovej populácii, môžeme pokročiť v
rovnakej hypotéze, môžeme dokonca urobiť požadované opravy v súčasných
výsledkoch, pričom treba pamätať na minulosť.
Expert na teóriu
chaosu prízvukuje, že to všetko už dlhšie nemôže správne fungovať! Svet
už nie je lineárny, stal sa chaotickým, stal sa fraktálnym.
Záver
Voľby 29. februára 2020 sa budú konať tak či tak
v hektickej atmosfére, ktorá poznačí nestranné rozhodovanie sa voličov.
Faktorov na ovplyvnenie volieb má systém viac. Ide len o to, koľko
z nich bude v kritickom čase aktívnych. Jedno je z uvedených
faktov isté: Voliči by mali brať s veľkou rezervou výsledky predvolebných
prieskumov.
autor: Radoslav Hlavoš
© FAKTOGRAF. Upozornenie. Autorské práva vyhradené. Akékoľvek
použitie a šírenie častí alebo celku článku alebo infografiky
je dovolené
len s uvedením zdroja https://faktograf.online/
Zdieľanie na sociálnej sieti Facebook bez obmedzení.
ODKAZY:
- návrh poslancov za SaS na zmenu zákona o štátnom jazyku SR
- prieskum MVK
Použité zdroje:
https://poll.qu.edu/national/release-detail?ReleaseID=2627
