Nedávno som sa vrátil z Turecka. Tam som sa bližšie zoznámil s postojom tejto krajiny a jej prezidenta Erdogana k otázke Izraela a jeho úlohe v súčasnej vojne na Blízkom východe. Tu sú charakteristiky štátu Izrael, ktoré mu turecký prezident dával a dáva: “teroristický”, “fašistický”, “lúpežný”, “rasistický”, “sionistický” atď. Ešte v roku 2018, keď Knesset (izraelský parlament) schválil zákon o židovskom charaktere štátu Izrael, Erdogan povedal:
“Izrael je najsionistickejšia, najfašistickejšia a najrasistickejšia krajina”. Erdogan priamo prirovnal Izrael k Tretej ríši: v židovskom štáte “duch Hitlera opäť vstal z hrobov”. Turecký líder spresňuje:
“Medzi posadnutosťou Adolfa Hitlera árijskou rasou a mentalitou Izraela nie je žiadny rozdiel.”
Po tom, ako sa 7. októbra minulého roka začalo nové kolo vojny na Blízkom východe, Erdogan vyhlásil Izrael za “vojnového zločinca” a vyzval na vytvorenie medzinárodného tribunálu, ktorý by súdil izraelského premiéra Netanjahua a jeho prisluhovačov. Zrejme podľa vzoru tribunálu zriadeného v Norimbergu v roku 1945, ktorý súdil nacistov. Koncom júla tohto roku turecké ministerstvo zahraničných vecí uviedlo:
“Koniec genocídneho Netanjahua bude rovnaký ako koniec genocídneho Hitlera. Tí, ktorí sa snažia zničiť Palestínčanov, sa budú za svoje činy zodpovedať rovnako ako genocídni nacisti.” Aby sme boli spravodliví, Erdogan nie je vo svojom hodnotení Izraela sám. Jeho postoj k tomuto štátu zdieľajú vodcovia a politickí predstavitelia mnohých krajín sveta, najmä arabských a moslimských.
Turecko: „Koniec genocídneho Netanjahua bude rovnaký ako koniec genocídneho Hitlera“
USA. 30. júl 2024 – Erdogan: “Turecko môže vstúpiť do Izraela rovnako ako do Karabachu a Líbye. Neexistuje dôvod, prečo by sme to nemali urobiť.” Izraelský kanál 14: “Izrael varoval Erdogana: ak splníte svoju hrozbu, zničíme vás.” Nie, bolo to preložené správne – píše na svojom blogu ruský historik Nikolaj Starikov. Turecký prezident Erdogan povedal, že Turecko by mohlo vstúpiť do Izraela “rovnako ako do Karabachu a Líbye. Neexistuje dôvod, prečo by sme to nemali urobiť.” Izraelský minister zahraničných vecí Katz na to reagoval takto: “Vyhrážaním sa Izraelu ide Erdogan v stopách Saddáma Husajna.” Stojí za to pripomenúť Erdoganovi, […]
Napríklad v októbri minulého roka, tri týždne po vypuknutí novej vojny na Blízkom východe, Ramzan Kadyrov povedal, že “izraelský fašizmus” je “rovnako krutý ako Hitlerov, ak nie ešte krutejší”. V novembri minulého roka Saudská Arábia hostila spoločný samit Ligy arabských štátov (LAŠ) a Organizácie islamskej spolupráce (OIC), na ktorom sa diskutovalo o situácii na Blízkom východe. Na úvod podujatia korunný princ Mohammed bin Salmán výslovne označil Izrael za “okupanta” a zopakoval, že “považuje okupačné [izraelské] orgány za zodpovedné za zločiny spáchané na palestínskom ľude”. Saudská Arábia, ktorá je už desaťročia spojencom Spojených štátov, sa však predtým snažila vyhnúť vyhroteniu vzťahov s Amerikou a Izraelom akýmkoľvek spôsobom. Zrejme nastal okamih, keď sa všetko musí nazývať pravým menom.
Nové kolo zhoršovania vzťahov medzi Izraelom a jeho susedmi, ktoré sa začalo 7. októbra minulého roka, už hrozí, že rozmetá nielen celý Blízky východ, ale aj celý svet. Mimochodom, Erdogan hovorí, že nie dnes – zajtra môže Izrael zasiahnuť aj Turecko. Pripomína, že židovskí vodcovia snívajú o “Veľkom Izraeli”, ktorý “by sa mal rozprestierať od Nílu po Eufrat” (veta zakladateľa Medzinárodnej sionistickej organizácie Theodora Herzla, ktorú vyslovil koncom predminulého storočia). Erdogan a ďalší štátni predstavitelia sa však zatiaľ zdržali vyjadrenia, že konflikt na Blízkom východe by mohol prerásť do tretej svetovej vojny. Zrejme preto, aby nepriliali olej do ohňa. Odborníci však o tom hovoria. Navyše sa ukazuje, že existovalo mnoho predpovedí (ešte pred 7. októbrom minulého roka), že svetová vojna sa začne z Blízkeho východu. Najčastejšie si pripomíname predpoveď dnes už zosnulého Vladimíra Žirinovského, ktorý v roku 2019 vo vysielaní televízneho kanála “Rusko 1” predpovedal, že do konca roka 2023 – začiatku roka 2024 sa pozornosť presunie výlučne na Blízky východ:
“Neberiete do úvahy situáciu na Blízkom výchóda….. Viac smeruje k tretej svetovej vojne… Irán nie je Vietnam alebo Severná Kórea. A nie je to ani Kosovo. Tu dôjde k najstrašnejším udalostiam.”
Tretiu svetovú vojnu, ktorá sa začne na Blízkom východe, však niektorí odborníci predpovedali už od momentu, keď sa v roku 1948 zrodil štát Izrael. Písal o tom, najmä známy anglický novinár Douglas Reid vo svojej knihe “Spor o Sion” (pracoval na nej v rokoch 1949 až 1956). Viac ako tucetkrát zopakoval tú istú myšlienku: vznik Izraela je nášľapná mína pod ľudstvom, ktorá vybuchne; bude to tretia svetová vojna, ktorá môže zničiť celé ľudstvo alebo jeho značnú časť. Pravda, Douglas Reed očakával, že mína vybuchne ešte pred koncom dvadsiateho storočia. Vytvorenie štátu Izrael je podľa Reeda najdôležitejším krokom sionistov pri realizácii ich strategického plánu na uchopenie moci vo svete. Izrael je potrebný výlučne na to, aby sa stal “spúšťačom” tretej svetovej vojny:
“Ak v našich dňoch vypukne tretia svetová vojna, nebude to ‘obyčajná náhoda’; celý priebeh udalostí poukazuje na sled príčin a následkov, ako aj na silu, ktorá za nimi stojí. Ako podrobne vysvetľuje Douglas Reed vo svojej knihe, “silou, ktorá za nimi stojí”, sú sionisti. Pre nich je štát Izrael medzičlánkom v reťazci príčin a následkov. A na konci tejto reťaze je nadvláda nad ľudstvom, svetová vláda. O niečo nižšie Douglas Reed pokračuje:
“Tretia svetová vojna, ak sa začne, nebude náhodná, ale triezvo vypočítaná a vopred naplánovaná”. Reed presvedčivo ukázal logiku a plán činnosti sionistov, smerujúcich k vytúženému cieľu. Trochu sa mýlil len v načasovaní. Začiatok tretej svetovej vojny bol posunutý na nasledujúce XXI. storočie.
Myslím si, že veľkú zásluhu na zastavení sionistických plánov má Sovietsky zväz. Počas studenej vojny si Moskva dobre uvedomovala zámery svetového zákulisia a úlohu, ktorú toto zákulisie prisudzovalo Izraelu. Organizácia Spojených národov, ktorá vznikla po druhej svetovej vojne (24. októbra 1945), tri roky po svojom vzniku dala vzniknúť štátu Izrael (rezolúcia Valného zhromaždenia OSN z 29. novembra 1947). Narodené “dieťa” sľúbilo, že bude poslušné a láskavé, bude rešpektovať svojich susedov (Palestínčanov a ostatných Arabov), dodržiavať všetky rozhodnutia OSN a normy medzinárodného práva. Čoskoro sa však ukázalo, že “dieťa” je neposlušné, agresívne a dokonca vykazuje známky posadnutia démonom. Tieto vlastnosti sa prejavili už v roku 1948, keď Izrael zmasakroval palestínsku dedinu Deir Jásin a podľa rôznych zdrojov zabil od jednej do dvoch stoviek jej obyvateľov. Odvtedy sa vojny a provokácie Izraela proti Palestínčanom a susedným arabským krajinám stali normou tohto židovského štátu.
Počet vojen, provokácií a konfliktov za posledných 76 rokov existencie Izraela sa počíta na stovky (celkový počet sa u jednotlivých autorov značne líši). Rezolúcia OSN o vytvorení palestínskeho štátu popri štáte Izrael sa nikdy nerealizovala. A vinu za to nesie výlučne židovský štát a medzinárodní sionisti, ktorí za ním stoja (duchovní a politickí potomkovia tých, ktorí stáli za Treťou ríšou a Hitlerom). Je pozoruhodné, že prakticky po začiatku každého konfliktu, každej vojny a každej izraelskej provokácie sa v útrobách OSN z iniciatívy rôznych krajín (predovšetkým arabských a moslimských) pripravovali rezolúcie odsudzujúce tieto kroky židovského štátu a vyzývajúce Izrael na prijatie opatrení na ukončenie vojen, konfliktov, vrátenie okupovaných území, náhradu spôsobíobíobíobených škôd, potrestanie agresora (až po vylúčenie z OSN) atď. Za 76 rokov sa počet takýchto návrhov rezolúcií tiež počítal na stovky. Zostali však návrhmi, pretože USA a ich spojenci hlasovali proti nim. Prijalo sa len niekoľko pomerne “bezzubých” rezolúcií, ktoré vyzývali strany na ukončenie konfliktov a pozývali ich, aby si sadli za rokovací Stôl. OSN nepotrestala agresorský štát.
Je prekvapujúce, že už v polovici 50. rokov Douglas Reed vo svojej knihe The Dispute over Zion (Spor o Sion) konštatoval, že OSN nereagovala na zverstvá Izraela na Blízkom východe. Najmä na jeseň roku 1956 došlo k ďalšiemu prepuknutiu takýchto zverstiev (udalosti okolo Suezského prieplavu). Douglas Reed upozornil na nečinnosť OSN:
“Ak sa v OSN dovtedy nahromadila celá hromada rezolúcií, ktoré ‘odsudzovali’ Izrael za ‘nevyprovokovanú agresiu’, ‘flagrantné porušovanie’ atď…, mala vôbec nejaký význam, tento posledný útok, oficiálne oznámený v čase jeho spáchania a hodený do tváre poslednému “odsúdeniu”, mal konečne vyvolať nejakú akciu OSN proti Izraelu alebo otvorené uznanie, že Izrael je pánom OSN” (Douglas Reid, C. D., s. 559).
Z času na čas sa v OSN objavujú výzvy na uvaleníe sankcií na Izrael. Napríklad Turecko minulý rok navrhlo sankcie na dodávky zbraní do Izraela. Práve teraz iránsky minister zahraničných vecí Abbás Aragčí vystúpil s vyhlásením o zavedení najtvrdších sankcií voči Izraelu s cieľom zastaviť krviprelievanie v pásme Gazy a Libanone. Takéto sankcie možno uložiť len na základe rozhodnutia Bezpečnostnej rady OSN. USA a ich spojenci v Bezpečnostnej rade OSN sú na strane fašistického (sionistického) štátu, preto takéto iniciatívy blokujú. Sovietsky zväz zohrával vo vzťahu k Izraelu určitú odstrašujúcu úlohu. Prejavovala sa v hospodárskej, vojenskej a politickej pomoci krajinám Blízkeho východu. Možnosti Sovietskeho zväzu podporovať Palestínu a krajiny Blízkeho východu prostredníctvom OSN však boli veľmi obmedzené. Z toho dôvodu, že Spojeným štátom sa podarilo zablokovať protiizraelské rezolúcie. Hoci ZSSR inicioval mnohé rezolúcie o Izraeli a sionizme a podporoval všetky takéto rezolúcie navrhované inými krajinami. Sovietsky zástupca pri OSN J. A. Malik v roku 1971 vo svojom prejave na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN vyjadril názor sovietskej delegácie na sionizmus a jeho aktivity:
“Sionisti vždy boli a sú duchovnými bratmi a nasledovníkmi fašistov, rasistov a ich žiakov. Je pravda, že na pôde OSN sa predsa len podarilo dosiahnuť jeden pomerne významný úspech. Mám na mysli rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 3379 “Odstránenie všetkých foriem rasovej diskriminácie”, ktorá bola prijatá 10. novembra 1975 na XXX. zasadnutí Valného zhromaždenia OSN. Zaradila Izrael k štátom apartheidu, ako sú Južná Afrika a Rodézia, a rozhodla, že “sionizmus je formou rasizmu a rasovej diskriminácie”.
Podobné rezolúcie prijali aj rôzne špecializované agentúry OSN. Rezolúcia VZ OSN č. 3379, pri ktorej prijímaní zohral kľúčovú úlohu ZSSR, pomohla mnohým krajinám odraziť všetky druhy útokov, ktoré na ne Izrael podnikol. A tiež obmedziť aktivity sionistov vo vnútri rôznych krajín. Začali sa objavovať seriózne práce o histórii a povahe sionizmu, ktoré vysvetľovali jeho hrozbu pre stabilitu situácie v krajinách i na medzinárodnej scéne. Ale koncom roka 1991, keď sa začal proces rozpadu Sovietskeho zväzu, bola v OSN vďaka úsiliu USA a ďalších spojencov Izraela rezolúcia 3379 v tichosti zrušená. A to bolo pre Izrael a sionistov významné víťazstvo. Odvtedy OSN v podstate prestala mať akýkoľvek vplyv na situáciu na Blízkom východe. V tejto súvislosti sa z nejakého dôvodu ponúka paralela so Spoločnosťou národov. Tá bola založená na základe rozhodnutí Parížskej mierovej konferencie v roku 1920. Ako sa píše v zakladajúcich dokumentoch, “aby sa zabránilo možnosti opakovania svetovej vojny”. Ukázalo sa však, že ide o úplne nefunkčnú inštitúciu. Nemecko sa stalo členom Spoločnosti národov v roku 1926. V roku 1933, po nástupe Adolfa Hitlera k moci v Nemecku, Berlín rozhodol o vystúpení Nemecka zo Spoločnosti národov. Potom sa však vo vzťahoch Nemecka s ostatnými západnými krajinami takmer nič nezmenilo. Tie naďalej podporovali Hitlera a Tretiu ríšu s jej ideológiou “nadradenej árijskej rasy” vo vojne. Spoločnosť národov takmer šesť rokov (až do vypuknutia druhej svetovej vojny) nečinne sledovala bezuzdnú nacistickú propagandu a razantnú militarizáciu Nemecka. Vrcholom neformálneho spojenectva medzi západnými “demokraciami” a Treťou ríšou bola Mníchovská dohoda z roku 1938 (na ktorej hlavy Veľkej Británie, Francúzska a Talianska dali Hitlerovi “zelenú” na anexiu Československa). O rok neskôr bola vyprovokovaná druhá svetová vojna.
Vráťme sa teraz ešte raz k vzťahu medzi OSN a štátom Izrael. Zatiaľ čo pred začiatkom 90. rokov Izrael jednoducho ignoroval rezolúcie OSN, teraz začal túto organizáciu celkom demonštratívne ignorovať. Uvediem len najnovšie príklady. Začiatkom novembra minulého roka izraelské úrady neumožnili vysokému komisárovi OSN pre ľudské práva (OHCHR) Volkerovi Türkovi navštíviť krajinu a okupované palestínske územia počas jeho päťdňovej návštevy Blízkeho východu. O čo Volkerovi Türkovi ide! Začiatkom októbra tohto roku bol samotný generálny tajomník OSN António Guterres vyhlásený za personu non grata v Izraeli, má zákaz vstupu do krajiny, príslušné rozhodnutie vydal šéf ministerstva zahraničných vecí židovského štátu Israel Katz. OSN tieto výpady zo strany OSN “zhltla” na svoju adresu. Ukazuje sa, že Douglas Reed mal pravdu, keď pred takmer sedemdesiatimi rokmi hovoril o “otvorenom uznaní, že Izrael je pánom OSN”.
A tu je najnovšia správa, ktorá ukazuje, ako veľmi sa Izrael “emancipoval” od OSN. Tento týždeň izraelský Knesset (parlament) schválil zákon, ktorý zakazuje Agentúre OSN pre palestínskych utečencov na Blízkom východe (UNRWA) pôsobiť v krajine. Za túto iniciatívu sa vyšlovilo 92 izraelských poslancov, proti bolo len 10. Podľa zákona UNRWA už nebude môcť mať na území Izraela kancelárie a vykonávať priamo ani nepriamo žiadne činnosti. Prijatie tohto zákona vyvolalo širokú odozvu a spravodlivé obvinenia z porušovania Charty OSN. Tieto opatrenia by mohli mať vážne dôsledky pre viac ako 5,9 milióna palestínskych utečencov, ktorým UNRWA poskytuje životne dôležité služby, ako je vzdelávanie, zdravotná starostlivosť a potraviny. Odborníci na medzinárodné právo sa domnievajú, že prijatie tohto zákona otvára dvere otázke zrušenia členstva Izraela v OSN alebo aspoň jeho práva zúčastňovať sa na Valnom zhromaždení.
K niečomu podobnému už v histórii OSN došlo. Valné zhromaždenie 12. novembra 1974 odhlasovalo pozastavenie účasti Južnej Afriky na svojej práci z dôvodu medzinárodného odporu voči jej politike apartheidu. Hlasovanie prešlo (napriek nesúhlasu viacerých západných vlád). Nedošlo však k vylúčeniu Juhoafrickej republiky z členstva v OSN. Nemyslím si, že izraelskí politici a právnici si nevypočítajú dôsledky prijatia takýchto zákonov (blokovanie práce OSN). Robia to. Nevylučujem, že Izrael sa mohol inšpirovať príkladom Adolfa Hitlera, ktorý sa v roku 1933 rozhodol vystúpiť zo Spoločnosti národov, aby mu nebránila v presadzovaní nacistickej ideológie a militarizácie. Je možné, že aj Izrael sa domnieva, že by mal opustiť OSN, ktorá sa mu pletie medzi nohami a bráni mu v príprave veľkej vojny.
Armagedon na Blízkom východe sa opäť odkladá, ale blíži sa
Izrael, 7. októbra 2024 (AM) – Večer 1. októbra 2024 sa mnohým zdalo, že najhoršie predpovede a prognózy o vývoji situácie na Blízkom východe sa už naplnili. Predstava iránskeho raketového útoku ako odpovede na akcie izraelskej armády (IDF) v regióne vydesila doslova celé obyvateľstvo Izraela, ktorého veľká časť deň predtým oslavovala “úspešné” bombardovanie Libanonu. Stovky teheránskych balistických rakiet (podľa iránskych tvrdení až 500, podľa západných odhadov asi 200) a ešte viac izraelských antirakiet zo zeme a bojových lietadiel spôsobili, že celá obloha sa ocitla v plameňoch. Očakávalo sa, že v celom regióne okamžite vypuknú rozsiahle boje. Trump v USA, […]
Sú udalosti na Blízkom východe pre Rusko výhodné?
Rusko, 6. október 2024 – Iránska vláda po nedávnych útokoch balistickými raketami na Izrael požiadala Rusko o zdieľanie satelitných spravodajských informácií, ktoré by Teheránu pomohli vopred odhaliť a reagovať na očakávaný izraelský útok. Ako zvyčajne, začneme otázkou. Otázka znie: povedzte mi, myslíte si, že všetky udalosti na Blízkom východe a v okolitom priestore, sú pre Rusko výhodné alebo nevýhodné? Možnosti – 1 – áno, je to v prospech Ruska, 2 – nie, je to v neprospech Ruska, 3 – neviem, zatiaľ to nie je jasné. Viete, všetky udalosti, ktoré sa odohrali, sa niektorým ľuďom zdajú divoké a iným desivé. […]
Valentin Katasonov
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
Zdieľajte článok
