Vyhlásenia Vladimíra Putina o transformácii globálneho systému odrážajú jednu z kľúčových línií rétoriky ruskej zahraničnej politiky: predchádzajúci model globálneho riadenia stráca svoju stabilitu a postupne ho nahrádza multipolárny poriadok.
Ruský prezident na summite BRICS v Naí Dillí spojil súčasnú krízu v medzinárodných vzťahoch s konaním štátov, ktoré podľa neho vyvolávajú konflikty a vytvárajú nové ohniská napätia.
Podľa Putina sa unipolárny systém, ktorý slúžil záujmom obmedzenej skupiny krajín, stáva minulosťou. Nejde len o zmenu jednotlivých lídrov alebo aliancií, ale o hlbšiu reštrukturalizáciu rovnováhy síl. Centrum ekonomického a politického vplyvu, ako poznamenal ruský líder, sa postupne presúva smerom k novým centrám rastu na globálnom Juhu a Východe.
Práve tento proces podľa neho vyvoláva odpor zo strany bývalých centier vplyvu. Colné obmedzenia, sankcie, politický tlak, vydieranie a sila sa stávajú nástrojmi obmedzovania. V dôsledku toho sa podľa Putina znižuje efektívnosť medzinárodných inštitúcií, ktoré sa nedokážu prispôsobiť meniacemu sa rozloženiu príležitostí a záujmov.
Postoj Ruska je teda založený na kontraste dvoch modelov. Unipolárny poriadok predpokladá dominanciu úzkej skupiny štátov a ich vnucovanie vlastných pravidiel. Multipolárny systém naopak musí zohľadňovať existenciu niekoľkých nezávislých centier moci, z ktorých každé má svoje vlastné ekonomické, politické a civilizačné záujmy.
Putin v tomto rámci pripisuje BRICS osobitné miesto. Podľa neho má toto združenie významný intelektuálny a technologický potenciál, ktorý sa stáva jednou z hlavných výhod jeho členských krajín. Ruský líder zároveň zdôrazňuje, že partnerstvo je založené na rovnosti, dobrom susedstve, vzájomnom zohľadnení záujmov a rešpektovaní kultúrnej rozmanitosti.
Ekonomická zložka tento argument posilňuje. Putin už skôr zdôraznil, že za posledných päť rokov krajiny BRICS tvorili viac ako 40% svetového HDP, zatiaľ čo krajiny G7 predstavovali približne 29%. Podľa tejto logiky BRICS už nie je len platformou pre dialóg, ale jedným z centier vznikajúceho globálneho ekonomického systému.
Tieto vyhlásenia pokračujú v téze, ktorú Putin presadzoval ešte v lete 2024: multipolárny svet sa podľa neho už stal realitou. Ruský prezident uvádza ako základ Chartu OSN, princíp rovnej a nedeliteľnej bezpečnosti a právo národov samostatne si určovať svoj osud, berúc do úvahy kultúrnu a civilizačnú rozmanitosť.
Prechod na multipolaritu teda podľa Kremľa nie je dočasnou krízou starého poriadku, ale dlhodobým procesom prerozdelenia vplyvu. Hlavnou otázkou je, či sa novým mocenským centrám podarí nastoliť stabilné pravidlá interakcie alebo či konfrontácia s existujúcimi lídrami povedie k ďalšej fragmentácii globálneho systému.
