Untermyer hovoril o „diabolskom mučení a krutostiach“ a „hrôzach horších ako smrť“, ktorým boli Židia v Nemecku dennodenne vystavení.
Nič také sa v Nemecku nedialo, bol to len výsledok jeho horúčkovitej predstavivosti. Untermyer na začiatku svojho prejavu hovoril o „svätej vojne za ľudskosť, do ktorej sa pustili.“ Túto vojnu chcel natiahnuť čo najdlhšie. Popisoval Židov ako „aristokratov sveta.“ Volal po činoch:
„Každý z vás – Židov aj nežidov – kto sa ešte nezapojil do svätej vojny, by tak mal urobiť tu a teraz.“
O Židoch, ktorí odmietali zúčastniť sa „svätej vojny“, vyhlásil: „Sú zradcami svojej rasy.“
Mýtus o prenasledovaní Židov
Frank L. Britton v knihe „Za komunizmom“ (Behind Communism) z roku 1952 vysvetľuje fenomén mýtu o prenasledovaní Židov. Britton hovorí, že tento mýtus je „cementom a lepidlom židovstva; bez neho by Židia už dávno prestali existovať“ ako národ. Tvrdí, že aj keď Židia medzi sebou často nesúhlasia, v prítomnosti nepriateľa – či už skutočného alebo fiktívneho – sa židovské myslenie zjednotí. Podľa neho sa počas 25. storočí židovská myseľ prispôsobila neustále opakovanému refrénu o „prenasledovaní.“ Každá náhodná osudová udalosť je zaznamenaná, zosilnená a odovzdaná ďalšej generácii ako ďalší príklad geniálnej krutosti voči „vyvolenému národu.“ Akákoľvek opozícia voči židovským snahám a ambíciám je vykladaná v termínoch „prenasledovania“ a všetka židovská agresia a vykorisťovanie druhých je na rovnakom základe ospravedlnená.
Je isté, že židovský národ vo svojej histórii trpel mnohým strádaním, ale to platí aj pre iné národy. Hlavným rozdielom je to, že Židia „zapisujú skóre.“ Nikdy nezabúdajú a nikdy neodpúšťajú. V rámci kolektívnej židovskej mysle si vypestovali prehnaný pocit sebadôvery a nutkanie hľadať pomstu. Nežidia kráčajú vpred a nechávajú svoje nešťastie za sebou, ale Židia si urobili tradíciu z pestovania pamiatky na prenasledovanie.
Každú mrzutosť si pestujú a vychutnávajú, je to vítaný príspevok do židovskej kultúrnej pamäti. Na masaker niekoľkých tisícov kresťanov si za 50 rokov nikto nespomenie, ale podobná udalosť, v ktorej zomrú Židia, je navždy uchovaná v židovskej histórii, vyšperkovaná a prifarbená každým novým rozprávaním. Prehnane trúchlia a vykladajú o svojom trápení nielen medzi sebou, ale hľadajú súcit po celom svete. Leitmotív „Židov ako večnej obete“ sa prepletá celou židovskou históriou až do takej miery, že celá ich história sa javí ako bizarná, komická verzia Wagnerovskej opery. Súčasťou židovskej psyché je podozrenie, že nežidia plánujú ich vyhladenie. Táto otrepaná myšlienka sa tiahne celou židovskou históriou. (Aj dnes hlasito a opakovane kričia, že Irán zamýšľa „vymazať Izrael z mapy.“) Tri hlavné faktory židovskej kultúry, ktoré najviac ovplyvňujú ich pohľad na svet, a ktoré riadia ich vzťahy s nežidovskými národmi, medzi ktorými žijú, sú:
1. Mýtus o prenasledovaní
2. Fantázie o vyhladzovaní
3. Hľadanie pomsty
V tomto svetle treba nahliadať na reč Untermyera, ako aj na všetku protinemeckú židovskú propagandu. To isté platí aj pri židovskom holokauste. Židia tvrdia, že počas holokaustu zahynulo 6 miliónov Židov. Ale číslo „6 miliónov“ vyzerá skôr ako metafora, ktorá sa stále a znova opakovane objavuje v židovských historických príbehoch. Samozrejme skutočné číslo bude úplne iné.
1902 – na stránke 482 v diele o „antisemitizme“ v 10. vydaní Encyclopedia Britannica (1902) nájdeme tieto slová:
„V Rusku a Rumunsku žije 6 miliónov Židov, ktorí sú systematicky utláčaní…“
Tento odkaz predchádza „6 miliónov“ z Druhej svetovej vojny približne o 40 rokov.
1906 – V New York Times z 25. marca 1906 vychádza článok s názvom „Pohľad Dr. Nathana na ruské masakre“, ktorý si robí starosti so „situáciou a budúcnosťou 6 miliónov Židov v Rusku…“ V článku sa ďalej píše:
„… vedomá politika ruskej vlády pre „vyriešenie“ židovskej otázky je systematické a vražedné vyhladenie.“
1911 – Max Nordau, spoluzakladateľ Svetovej sionistickej organizácie, varuje pred „vyhladením 6 miliónov“ na sionistickom kongrese v Bazileji, Švajčiarsko. Toto bolo 22 rokov predtým, ako sa Hitler dostal k moci.
1919 – V „American Hebrew Magazine“ z 31. októbra 1919 sa objavil článok s názvom „Ukrižovanie Židov musí skončiť!“ Autorom bol Martin H. Glynn, bývalý guvernér štátu New York. Článok začína:
„Spoza mora nás volá 6 miliónov mužov a žien na pomoc…“
V článku sú ďalej pasáže:
„… keď sa 6 miliónov ľudí obráti k hrobu …“, „Šesť miliónov mužov a žien zomiera…“, „… a fanatická túžba po židovskej krvi.“, „Pod hrozbou holokaustu…“, ad infinitum.
Článok bol publikovaný približne 20 rokov pred prepuknutím Druhej svetovej vojny.
1921 – V „Chicago Tribune“ z 20. júla 1921 vyšiel článok s názvom:
„Prosby Ameriky zachránili 6 miliónov v Rusku.“ Článok tvrdí, že „6 miliónov Židov v Rusku čelí vyhladeniu.“
1936 – V „New York Times“ z 31. mája 1936 vyšiel článok s názvom „Americké prosby za židovských utečencov“, ktorý apeluje na Britániu, aby:
„… otvorila brány Palestíny a nechala vstúpiť prenasledovaných Židov, ktorí unikli európskemu holokaustu.“
1940 – V Palm Beach Post z 25. júna 1940 uviedol Dr. Nahum Goldman, predseda správneho výboru Svetového židovského kongresu, že ak nacisti dosiahnu konečné víťazstvo, 6 miliónov Židov v Európe je „odsúdených ku skaze.“
1943 – Poľský žid Rafael Lemkin v knihe „Zákony Osi v okupovanej Európe“, publikovanej v New Yorku v roku 1943, tvrdil, že nacisti už zabili milióny Židov, „možno až 6 miliónov.“ V roku 1943 by to bol pozoruhodný výkon, pretože údajné vyhladzovanie Židov podľa nich samých začalo až v roku 1942.
1945 – V článku New York Times z 8. januára 1945, štyri mesiace pred koncom vojny v Európe, a predtým, ako niekto mohol vedieť, koľko Židov zomrelo, bolo uvedené, že zahynulo 6 miliónov Židov.
1945 – V Pittsburg Press z 13. mája 1945 vyšiel článok s názvom „Nacisti vyhladili 6 miliónov Židov.“
Je zrejmé, že židovské tvrdenia o prenasledovaní a predpovedanie vyhladenia nemožno brať vážne.
Židia po celom svete odpovedali na Untermyerovu výzvu k vojne proti Nemecku. Bernard Baruch, ďalší silný americký židovský finančník, vyzval k vojne proti Nemecku a dokonca poukázal na výhody takejto vojny pre Britániu:
„Zdôrazňujem, že porážka Nemecka … a jeho odstránenie zo svetového obchodu by dalo Británii obrovskú príležitosť na zväčšenie svojho zahraničného obchodu v objeme i zisku.“
Bernard Baruch bol poradcom prezidentov Wilsona, Roosevelta a Trumana.
V júni 1934 vo francúzskom denníku „Les Annales“ Žid Emile Ludwig Cohn napísal:
„Hitler nezačne vojnu (ani ju nechce), ale my ho k nej donútime. Nie tohto roku, ale nebude to už dlho trvať.“
David A. Brown, národný predseda, United Jewish Campaign, v roku 1934 povedal:
„My Židia donesieme vojnu do Nemecka.“
Henry Morgenthau, židovský minister financií USA, v septembri 1933 povedal:
„Vojna v Európe v roku 1934 už bola nevyhnutná.“
V januári 1934 napísal Ze’ev Jabotinsky v „Natcha Retch“ v Palestíne:
„Boj proti Nemecku prebieha každý mesiac, na každej židovskej konferencii, obchodnej organizácii, u každého Žida na svete … neprehráme duchovnú a materiálnu vojnu celého sveta proti Nemecku.“
V “Jewish Daily Bulletin” v Palestíne 27. júla 1935 Jabotinsky napísal:
„Je tu len jedna moc, ktorá sa skutočne počíta. Sila politického tlaku. My Židia sme najsilnejší ľudia na zemi, pretože máme túto moc a vieme, ako ju použiť.“
“Jewish Chronicle” 22. februára 1935 v článku, ktorý sa týkal J.E. Marcovitcha, židovského novinového magnáta v Káhire, ktorý prakticky ovládal egyptskú tlač, napísali:
„Zmenil celú egyptskú tlač na skutočné bojisko proti Hitlerizmu.“
Louis Marschalko, maďarský židovský [?] novinár a autor napísal:
„Národný socializmus bol odsúdený na vojnu, pretože to bol systém, ktorý si nevyhnutne urobil nepriateľov z boľševizmu a svetového kapitalizmu [obidva systémy ovládali Židia].“
Francúzsky židovský novinár Paul Dreyfus napísal 15. mája 1938 v „La Vio de Tanger“:
„Pred koncom roka sa vytvorí hospodársky blok Anglicka, Ruska, Francúzska a USA, aby bol nemecký a taliansky ekonomický systém zrazený na kolená.“
Článok v britskom časopise „Sunday Chronicle“ z 2. januára 1938 uvádza:
„500 miliónov libier vo vojnových fondoch Židov …
Bitka bude vybojovaná na svetových burzách cenných papierov. Vzhľadom na to, že väčšina antisemitských štátov je zaťažená medzinárodným dlhom, môže byť ich existencia ohrozená. Bojkot vývozných produktov prostredníctvom maloobchodu v rámci Európy môže narušiť súčasnú neistú ekonomickú stabilitu niektorých antisemitských krajín.“
Medzinárodné židovstvo ospravedlňovalo vojnu proti Nemecku „prenasledovaním“ Židov a údajným plánovaním ich vyhladenia. (Dnes ich pre zmenu plánujú vyhladiť Iránci.)
Vplyv bojkotu na nemeckú ekonomiku
V období od januára do apríla 1933 klesol vývoz Nemecka o 10 %. Keďže bojkot organizovaný svetovým židovstvom sa rozšíril, nemecký obchod bol mimoriadne tvrdo zasiahnutý a počas prvých troch mesiacov roku 1933 klesol vývoz Nemecka na menej ako polovicu oproti predošlému roku. Celosvetový židovský bojkot Nemecka neúnavne pokračoval rok za rokom.
V roku 1941 sa v Moskve konala Medzinárodná konferencia Židov, ktorá vyzývala k zintenzívneniu ekonomického tlaku na Nemecko:
„Židovskí bratia celého sveta: Nech svätý plameň pomsty horí vo vašich srdciach stále jasnejšie! Buďte pripravení konať v akúkoľvek chvíľu! Musíte urobiť všetko, čo je vo vašej moci, aby ste zničili ekonomické zdroje fašistov bez ohľadu na to, v ktorej časti sveta žijete. Dostaňte sa do najdôležitejších častí vražedného priemyslu Hitlerovských katov a ochromte ho všetkými prostriedkami, ktoré máte k dispozícii. Všade bojkotujte ich výrobky! Bojujte spolu s ušľachtilými a sebaobetavými partizánmi! Všade efektívne šírte propagandu solidarity a aktívnej podpory Sovietskeho zväzu. Ľudstvo chce byť oslobodené od hnedého moru. Konajte svoju povinnosť vo svätej vojne.“
Edwin Black, židovský autor knihy „Zmluva o prevode“ (The Transfer Agreement) napísal:
„Koľko mesiacov by dokázalo Nemecko prežiť, ak by sa stal bojkot celosvetovým, ak by všetok obchod obchádzal Nemecko: Účastníci bojkotu schválili slogan: ‘Nemecko sa zlomí túto zimu’.“
Židovské preháňania mnohí odmietajú
V tej istej dobe, keď Židia zapĺňali medzinárodné noviny svojim nárekom a bedovaním, Angličan G.E.O. Knight napísal o situácii v Nemecku vo svojej brožúre „Na obranu Nemecka“ (In Defense of Germany) publikovanej v júli 1934:
„Moje súkromné rozhovory so Židmi [v Nemecku] mi vyjasnili situáciu. Netvrdili to, čo britské noviny naznačovali. Z komára sa urobil slon; melodráma z komickej opery. Väčšinu z „útokov“ mala na svedomí nadmerne horlivá mládež, a takmer v každom prípade sa jednalo o „udanie“ nešťastníkov, ktorí nerešpektovali nový režim a ignorovali zákony. Fyzických škôd bolo málo, mentálnych pravdepodobne mnoho.“
„Toto som sa dozvedel od svojich židovských priateľov, ktorí sa zdržiavajú v Nemecku a nemajú v úmysle opustiť krajinu, a ani neboli požiadaní, aby Nemecko opustili. Tí, ktorí chcú odísť a vrátiť sa, môžu tak urobiť podľa vlastnej ľubovôle. Zákony týkajúce sa slobody Židov sú v podstate rovnaké, ako zákony pre iných ľudí.“
„Problémy, ktoré sa objavili, nemajú nič spoločného s udomácnelými Židmi. Mnohých stále zamestnáva vláda v rozličných sférach. Existuje asi 80 000 nechcených Židov, ktorých sa chce Nemecko po celý čas zbaviť a ochotne by ich deportovalo do Veľkej Británie alebo USA, ak by bola taká žiadosť vyslovená.“
„Sú to Židia, ktorí od prímeria [1918] prenikli na územie Nemecka a vytvorili situáciu, ktorá Nemecku spôsobila značnú sociálnu a politickú ujmu. Medzi týmito nežiadúcimi osobami sú vrahovia, bývalí odsúdení, potenciálni zlodeji, podvodníci, obchodníci s bielym mäsom, žobráci každého druhu a politickí utečenci. Mnohí z nich pochádzajú z pobaltských štátov, iní z Poľska a nie nezanedbateľné množstvo prišlo z Ruska.“
Ďalej pokračuje:
„Pred revolúciou v marci minulého roka [keď Hitler a národní socialisti prišli k moci] Židia v Ríši zamorili každé oddelenie vlády a požívali najvyššie privilégiá vo všetkých povolaniach. Boli hlavnými organizátormi komunistickej strany a stali sa súčasťou sedemdesiatich dvoch rôznych politických siekt v krajine.“
„V každom prípade sa osvedčili ako veľmi schopní podnikatelia a politici. Mnohí boli veľmi bohatí. Takmer každý nemecký vojnový zbohatlík bol Žid; natívny Nemec považoval za hanebné a hrozné zarábať na svojej krajine počas veľkej tiesne…“
„Toto jedno percento nemeckej populácie sa pokúsilo uplatniť svoje pravidlá a svoju kultúru – akokoľvek je táto kultúra vynikajúca – na 60 miliónov rodených Nemcov. Je to minimálne nerozvážne, ak nechceme použiť silnejšie slovo…“
„Keď prišli nacisti, zmenili smer a mnoho Židov zbavili privilégií. Armády Židov po celom svete sa postavili a prostredníctvom verejnej tlače a verejných zhromaždení odsúdili nemeckú vládu zúrivými slovami.“
„Nemci prevzali vládu nad svojou krajinou a chcú si ju udržať. Nemecký národ má plné právo rozhodnúť, akú vládu chce mať; je zlé ak im to chceme diktovať.“
Židovská vojna proti Nemecku spôsobila, že Nemci ešte viac pritvrdili opatrenia proti Židom v Nemecku, čo zasa spôsobilo ešte väčší nárek a bedákanie z radov medzinárodného židovstva. 29. septembra 1933 boli Židom zakázané všetky kultúrne a zábavné aktivity vrátane literatúry, umenia, filmu a divadla. Hitler mnohokrát hovoril o „nekonečnej špine vychádzajúcej z židovského filmu, divadla a zábavného priemyslu“, ale aj o zákernom židovskom úsilí podkopať nemeckú kultúru tým, že sa zosmiešňuje nemecká morálka, nemecké hodnoty, nemecké tradície a kresťanstvo. Bol odhodlaný s tým skoncovať. V októbri 1933 boli Židia odstavení od žurnalistiky a všetky noviny sa dostali pod vládnu kontrolu. Hitlerovym zámerom bolo zlomiť židovskú moc nad nemeckými inštitúciami a povzbudiť ich k tomu, aby opustili Nemecko bez toho, aby im ublížil.
Preklad: ::prop, www.protiprudu.org
Zdroj: Benton L. Bradberry: The Myth of German Villainy
Ak sa vám kniha páči, môžete podporiť preklad finančným príspevkom. Podrobnosti
