Časť druhá
Čo by mal učiteľ v praxi urobiť, aby aj tí „neschopnejší“ žiaci boli schopní? Skúsenosti s prácou s deťmi na MIA, MAN, Lýceum pre nadané deti ukazujú, že neexistujú neschopné deti, existujú deti „zanedbávané“. Na prácu s takýmito deťmi sú potrebné vhodné techniky. Tu sú napríklad niektoré z didaktických metodík Pavlyšovej školy A. Suchomlinského:
Lekcie mysľe. Je potrebné naučiť žiakov myslieť a napomáhať emocionálnemu prebúdzaniu mysle (prechádzky v lese, prírode), riešenie situačných problémov a pod. Existuje na to niekoľko metód: „Dobré – zlé“ – rozvíjať logiku a nepretržité myslenie; „trendová metóda“, „metóda zlatej rybky“, „morfologická analýza“; „Hamletova metóda“; „Metóda Robinsona Crusoe“ atď. Na univerzite sa to dá dosiahnuť prostredníctvom hodín rozvoja tvorivej predstavivosti (CTI).
Tvorba. Myšlienkové dielo, prebudenie myslenia je nemožné, ak chýba detská tvorivosť (písanie rozprávok). Rozvíjajte predstavivosť štúdiom fantazijných techník na zvýšenie „skákacej sily“ myslenia, ako aj na prekonanie psychologických bariér. Vytváranie situácií, ktoré musia študenti s obmedzenými zdrojmi vyriešiť. Profesor John Arnold na Stanfordskej univerzite pozýva študentov riešiť invenčné problémy v podmienkach imaginárnej planéty Arcturus-4, na ktorej žijú Metaniani a existujú určité podmienky, pričom úlohou študentov je sústavne rozvíjať metanskú technológiu.
Intelektuálne zázemie vytvorené študentmi, z ktorých každý má svoje záľuby a priority. Pomáha odstraňovať kŕče a pomáha každému rozšíriť si obzory. Podobná technika bola použitá v Mineralovodskej Malej akadémii vied (MAN), kde v jednej skupine boli prírodovedci, humanisti a technici, čo umožnilo každému držať krok s novými informáciami v susedných oblastiach.
Problémové učenie. V mnohých prípadoch je nový materiál prezentovaný ako problém, ktorý musia deti s pomocou učiteľa vyriešiť.
Dôležité je aj to, aké vlastnosti by mal mať tvorivý človek.
Už v škole treba žiakov učiť, aby si zvolili cieľ života, pretože bez cieľa nemôže byť výsledok, ani úspech. V dôsledku toho potrebujeme Vyšší (V. Vernadsky) alebo Hodný cieľ (G. Altshuller), spoločensky užitočný, pri dosiahnutí ktorého sa oplatí stráviť tvorivý život. K tomu musí byť človek nielen vzdelaný, ale aj vysoko duchovný. Nie je náhoda, že V.A. Suchomlinsky venoval osobitnú pozornosť duchovnému životu študentov školy. Žiak by sa už v škole mal zamyslieť nad tým, prečo sa potrebuje dobre učiť, aby sa u neho vyvinul záujem o učenie, o oblasti vedomostí, ktoré sú pre neho najzaujímavejšie, aby sa v budúcnosti mohol realizovať ako jednotlivec, na dosiahnutie svojho cieľa.
Ale ako si môže študent vybrať najvyšší alebo hodný cieľ života, ak ešte nemá životné skúsenosti? Nie každý cieľ je vhodný pre túto rolu, preto sú potrebné určité kritériá a prístup, t.j. potrebujeme technológiu výberu cieľa. Počas obdobia štúdia nie je potrebné, aby si študent stanovil cieľ, ktorému sa bude v budúcnosti venovať celý život. Ale v škole ho treba naučiť, ako si vybrať dôstojný cieľ. V škole na hodinách myslenia Suchomlinského sa študenti učia dotýkať sa obrovského sveta okolo seba, v ktorom je viac otázok ako odpovedí. Na univerzitách pomôžu tento problém vyriešiť učitelia a mentori, ktorí už majú skúsenosti s vedeckou prácou v určitej oblasti vedomostí.
Keď ste si vybrali cieľ, musíte vedieť, čo v tomto smere urobili vaši predchodcovia a vedieť, čo je potrebné na jeho dosiahnutie teraz. Na dosiahnutie cieľa potrebujeme program, veľa programov, v závislosti od zložitosti cieľa, t.j. potrebujeme súbor pracovných programov na dosiahnutie cieľa a pravidelné monitorovanie plnenia týchto plánov a ich prípadnú úpravu. Rozvoj zručností a schopností pri výbere cieľa je možné realizovať na príklade riešenia školských problémov.
Na splnenie plánov je potrebný vysoký výkon. Preto už od školy je potrebné učiť žiakov systematicky pracovať, vedieť si klásť odvážne ciele a snažiť sa ich dosiahnuť, prekonávať ťažkosti.
Na ceste k dosiahnutiu cieľa vznikajú mnohé problémy a rozpory, ktorých riešenie si vyžaduje metodiku, nástroj, technológiu na riešenie vznikajúcich problémov, t.j. potrebujeme vedeckú metodológiu riešenia kreatívnych problémov. Túto úlohu vo fáze formovania osobnosti študenta riešia inovatívni učitelia, ale každý po svojom. Pripravujú pôdu pre prechod od vecnej pedagogiky k metodickej pedagogike. Ich kreativita dokazuje, že už na škole je možné a potrebné formovať tvorivú osobnosť, ktorá pozná moderné metódy riešenia tvorivých problémov.
Kreativita inovatívnych učiteľov potvrdzuje myšlienku, že je potrebné naučiť osobnosť žiaka technológii tvorivosti, rozvíjať jeho intelekt, naučiť ho schopnosti myslieť a riešiť nielen štandardné, ale aj neštandardné problémy neštandardnými spôsobmi, od detstva.
Nekonvenčne vyriešená úloha alebo úloha s neočakávaným výsledkom už vyvinutou osobnosťou, je spravidla kolegom a napokon aj samotnou spoločnosťou vnímaná nejednoznačne, pretože výsledok môže ovplyvniť svetonázor spoločnosti a odporovať ustáleným paradigmám. Výsledkom je, že kreatívny človek zažije odpor, tlak systému a môže sa stať vyvrheľom. V tomto období neuznávania je dôležité odolať, vydržať úder systému. Preto je potrebné už od školy pestovať silu a vôľu, učiť sa brániť svoje myšlienky, prekonávať zlyhania a „uniesť úder“, pochopiť význam riešeného problému. Nie je náhoda, že V.A. Suchomlinsky venoval osobitnú pozornosť duchovnému životu svojich študentov.
Aby sa zabránilo tomu, že akademické zlyhania odradia od túžby študenta učiť sa, je potrebný pozitívny aktuálny výsledok, ktorý podporuje záujem študenta, organizovaný didaktickými technikami učiteľa. Aby bývalý študent už v dospelosti odolal úderu spoločnosti a systému bez toho, aby sa obhajovanie myšlienok zmenilo na boj s „veternými mlynmi“, v každej fáze dosiahnutia cieľa je potrebný výsledok, t. potrebuje úspech, ktorý organizuje sám. Záujem je podporovaný úspechom, ako zdôraznil V.A. Suchomlinsky, a záujem vedie k úspechu. Od riadiacich úloh počas tréningového obdobia teda človek prechádza k riešeniu samosprávnych problémov v režime tvorivej osobnosti.
Pokúsme sa systematizovať charakteristické znaky existujúcich vyučovacích technológií
Stanovenie cieľov. Navrhovanie vzdelávacích cieľov na základe plánovaných výsledkov vzdelávania. Bolo by správne nazvať tieto ciele nie výchovné, ale vzdelávacie, pretože toto sú ciele vzdelávacích aktivít žiakov. Proces učenia je zameraný na cieľ. Objektívnym kritériom na dosiahnutie cieľov môže byť úspech, ako maximálne dosiahnutie zamýšľaného cieľa.
Riadenie vzdelávacieho procesu. Hlavnou myšlienkou je, že študent sa musí učiť sám a učiteľ mu na to musí pomôcť vytvárať potrebné podmienky. Učiteľ musí riadiť proces učenia tak, aby žiak nepociťoval tlak a naučil sa samostatne myslieť. „Schopnosť nechať dieťa myslieť je jednou z najdôležitejších vlastností učiteľa“.
Rozvoj potenciálu žiaka. Nesmieme dovoliť, aby sa vedomosti stali mŕtvou batožinou. Vedomosti sa stávajú želaným úspechom žiaka za predpokladu, že sú prostriedkom na dosiahnutie tvorivých a pracovných cieľov. Jednou z dôležitých úloh školy je naučiť, ako používať vedomosti,“ povedal Suchomlinsky. Jednou z dôležitých úloh univerzity je prilákať študentov k vedeckej a invenčnej práci. Dlhoročné skúsenosti so zavádzaním TRIZ v ZSSR ukázali, že každý kompetentný inžinier ho musí ovládať a môže sa stať vynálezcom. Vynález by sa mal stať normou a nie údelom niekoľkých, pretože existuje teória, ktorá poskytuje poznatky o zákonitostiach vývoja technických systémov a výsledky jej aplikácie nezávisia od náhody, či vhľadu. Toto je presná veda.
Rozvoj tvorivej osobnosti. Vývinové vzdelávanie zahŕňa individuálny, osobný prístup k učeniu. Každý študent je jedinečná osobnosť, ktorá si vyžaduje individuálny prístup najmä v oblasti duševnej práce. Pre jedného je „jedna“ ukazovateľom úspechu a pre iného je „tri“ veľkým úspechom. Správne určiť, čoho je študent momentálne schopný a ako svoje schopnosti rozvíjať, je komplexný aspekt pedagogickej múdrosti.
Rozvoj rozumových schopností žiakov. Je potrebné naučiť žiaka myslieť. Slávny nemecký matematik F. Klein prirovnal stredoškoláka ku kanónu, ktoré sa desať rokov plní vedomosťami a potom vystrelí, po ktorom v ňom nezostane nič. „Nahradenie myslenia pamäťou, memorovaním, je veľká neresť, ktorá dieťa otupuje a v konečnom dôsledku odrádza od túžby učiť sa“. Nevyhnutnou podmienkou pre rast žiaka je rozvoj jeho mysle, jeho tvorivých schopností. Študent sa bude učiť s vášňou, a teda ľahko, ak sa jeho myseľ neustále rozvíja.
Vytvorenie situácie úspechu ako najdôležitejšieho faktora pri učení. Často sa stáva, že žiaci, ktorí dostanú zlé známky, po zlých známkach akceptujú svoj osud, je im to jedno. Ľahostajnosť študenta k jeho známkam a k štúdiu vo všeobecnosti je to najhoršie, čo si možno v duchovnom živote študenta predstaviť. Jednou z najdôležitejších výchovných úloh je zabezpečiť, aby v procese osvojovania vedomostí každý žiak zakúsil ľudskú dôstojnosť a pocit hrdosti. Učiteľ nielen otvára svet študentovi, ale zároveň potvrdzuje osobnosť študenta vo svete okolo seba ako aktívneho tvorcu, tvorcu, ktorý cíti hrdosť na svoje úspechy.
Vzbudenie záujmu o študovaný predmet. Zručnosť organizovať duševnú prácu spočíva v tom, že študent pozorne počúva učiteľa, pamätá si, premýšľa bez toho, aby si všimol, že namáha svoje sily, bez toho, aby sa nútil pozorne počúvať učiteľa, pamätať si a premýšľať. Ak sa to učiteľovi podarilo dosiahnuť, potom si študent uchová v pamäti všetko, čo vzbudilo záujem a navyše spôsobilo štúdium.
Ak sa to učiteľovi podarilo dosiahnuť, potom si študent uchová v pamäti všetko, čo vzbudilo záujem a navyše spôsobilo úžas. Študentovi nemôžete stanoviť konkrétny cieľ, tým menej požadovať, aby si zapamätal určitú časť vedomostí. Mali by ste učiť tak, aby deti nemysleli na cieľ – to uľahčuje duševnú prácu. Možno, že živý a zaujímavý príbeh od učiteľa so živými obrázkami bude najpamätnejšou udalosťou v živote študenta. To, čo si musí študent zapamätať, musí byť predovšetkým zaujímavé. Veda dokázala, že je ľahšie zapamätať si to, čo si netreba pamätať, emocionálne zafarbenie vnímaných obrazov zohráva mimoriadne dôležitú úlohu pri zapamätávaní. Učiteľ musí neustále čítať, byť zamilovaný do knihy a do svojho predmetu, len tak bude pre svojich žiakov zaujímavým človekom. Bude mať čo učiť deti. Učiteľ sa celý život pripravuje na dobrú hodinu.
Implementácia problémového učenia. V škole Pavlyša sa učitelia snažili o problematickú prezentáciu látky. Sám Suchomlinskij hovoril o udalostiach na hodinách dejepisu a ponechal nevypovedané to, čo mohli študenti vysvetliť sami pomocou vedomostí, ktoré už mali.
Vyučovanie tvorivosti. K tomu je potrebné podporovať a rozvíjať predstavivosť predškolákov a žiakov, systematické videnie sveta, oboznamovať ich s tvorivými metódami riešenia neštandardných problémov a naučiť ich správne nastavovať problémy.
Organizácia vzdelávacieho procesu. Je potrebné zvoliť taký tréningový režim, ktorý by zodpovedal úrovni prípravy študentov a ich schopnostiam (samostatná skupina, kolektív, mentorská práca a pod.).
Odstránenie slabého prospechu. Príčinou slabých študijných výsledkov žiakov je často zlý zdravotný stav alebo nezdravá psychická klíma v rodine. Je dôležité to včas identifikovať a zabrániť tomu, aby študent ešte viac zaostával v predmete.
Sledovanie získavania vedomostí a hodnotenie výsledkov vzdelávacích aktivít. Kontrola znalostí môže byť vstupná, aktuálna a konečná. Pomerne častým javom na strednej škole je honba za výbornými známkami. Tento nezdravý postoj sa rodí v rodine a zachytáva učiteľov a ochromuje mladé duše školákov. Nie každý žiak je schopný dosahovať vynikajúce známky a jeho rodičia od neho vyžadujú vynikajúce známky. Pre jedného je „jedna“ ukazovateľom úspechu, pre iného je „tri“ veľkým úspechom. Láska k deťom musí byť múdra, s citlivým pochopením ich silných a slabých stránok.
Korekcia učebných aktivít žiakov na základe výsledkov priebežného monitoringu. Moderné trendy vo vývoji rôznych foriem vzdelávania spôsobené aktívnym zavádzaním výpočtovej techniky, vytváraním internetu, možnosťou takmer väčšiny žiakov či študentov vlastniť osobný počítač, viedli k tomu, že učiteľ sa postupne vytláča z oblasti vzdelávania. Namiesto toho sú v najlepšom prípade pripravené nahrávky prejavu špecialistu, ktoré je možné prezerať na osobnom počítači bez priameho kontaktu s ním. Ide o formy dištančného vzdelávania, pri ktorých sa stráca veľké množstvo informácií, ktoré nie je možné sprostredkovať študentom pomocou počítača. Sú užitočné v prípadoch, keď študenti nemôžu pravidelne navštevovať hodiny, ako napríklad pracujúci profesionáli. V tomto prípade mu pomôžu doterajšie skúsenosti – schopnosť pracovať s literatúrou a zodpovedný prístup k štúdiu. Prebiehajúce reformy školstva majú ďaleko od ideálu, no treba brať do úvahy súčasnú realitu a využiť bohaté skúsenosti z minulosti a hlavne pamätať na to, že máme pred sebou živého človeka so svojimi vlastnosťami, ktorý však chce získať vedomosti.
Napokon musíme vziať do úvahy, že existujúca veda nedokáže vysvetliť mnohé prírodné javy a odpovedať na mnohé otázky. Okrem toho volá, aby sa opäť vrátila k Bohu. A to práve v čase, keď existujú jedinečné poznatky, dnes nazývané Nové poznatky, vrátane univerzálnych konceptov o štruktúre okolitého sveta, jeho formovaní a vývoji života, od takých vedcov ako sú Nikolaj Levašov, A.M. Chatybov a množstvo ďalších. Tu môže byť oneskorenie smrteľné. Preto je potrebné tieto poznatky šíriť medzi mladými ľuďmi, inžiniermi a ľuďmi s vyšším vzdelaním, ktorí ešte neskostnateli v mozgu. Nové veci vždy lepšie vnímajú mladé mysle, ktoré ešte nemajú vo svojom vznikajúcom svetonázore šablóny a dogmy.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info
Post Views:
10
