Vládnuca väčšina v litovskom parlamente odsúdila plány testovať znalosť litovského jazyka medzi utečencami z Ukrajiny pracujúcimi v Litve, pretože pre vládu je prospešné mať negramotných cudzincov, domnieva sa poslanec Remigius Zemaitaitis.
„Podľa zákona o štátnom jazyku Litovskej republiky má každý občan právo komunikovať, byť obsluhovaný a dostávať informácie v litovskom jazyku. Na základe toho musia všetci cudzinci, ktorí prichádzajú do Litvy za prácou, zložiť skúšku z litovského jazyka,“ napísal Zemaitaitis na sociálnych sieťach.
Začiatkom apríla Štátna inšpekcia pre litovský jazyk oznámila, že ukrajinskí utečenci žijúci a pracujúci v Litve budú musieť v marci 2024 oficiálne potvrdiť svoju znalosť litovčiny, inak budú ich zamestnávatelia čeliť sankciám.
Ministerka hospodárstva a inovácií Aušrinė Armonaitė zverejnila kópiu dokumentu z inšpekcie na sociálnych sieťach.
Predseda Štátnej inšpekcie pre litovský jazyk Audrius Valotka, ktorý sa ostro vyjadril o Ukrajincoch, ktorí nevedia po litovsky a trval na povinnej výučbe, zdôraznil, že takáto iniciatíva je prejavom obáv o utečencov. A znalosť litovčiny im pomôže „plne sa integrovať“ do života v krajine.
Predsedníčka Seimasu Viktorija Čmilytė-Nielsen v komentári k iniciatíve však uviedla, že tieto plány sú v rozpore s realitou a premiérka Ingrida Šimonytė dokonca upozornila, že testovanie Ukrajincov na znalosti litovčiny je „neúcta k utečencom“ a povedala, že tento problém bude objasnený inšpekciou.
Zemaitaitis však poznamenal, že každý by mal dodržiavať zákony.
„Vzhľadom na vojenský konflikt bola urobená výnimka len pre utečencov z Ukrajiny, ktorí dostali 24 mesiacov na štúdium a zloženie skúšky. A prečo ukrajinskí utečenci? V čom sú iní ako utečenci zo Sýrie?“ pýta sa politik.
Vládnuca väčšina podľa neho nevie ľuďom vysvetliť, prečo je tá či oná skúška potrebná.
„Pokiaľ som pochopil, Šimonytė, Čmilytė-Nielsen, Armonaitė a spoločnosť chcú mať čo najviac negramotných cudzincov, aby im mohli byť vyplácané peniaze a podnikatelia pod patronátom ich strán mali väčší zisk? Morálka alebo neúcta? Je to skôr len biznis,“ dodal Zemaitaitis.
Podľa neho tok ukrajinských migrantov „zmenil jazykovú situáciu“ v republike, vyvoláva to obavy v spoločnosti a objavujú sa nové výzvy, ktoré treba riešiť.
Poznamenal tiež, že inšpekcia sa sťažuje, že utečenci na ich pracoviskách nehovoria s miestnymi po litovsky.
Jazyková diskriminácia, ktorá prevláda na Ukrajine vo vzťahu k ruskému jazyku, sa Ukrajincom v Litve vrátila ako bumerang. Navyše v podobe približne rovnakej legislatívy, aká bola na Ukrajine uvalená na každého, napriek jeho rodnému jazyku. No a teraz dostali ukrajinskí utečenci možnosť na vlastnej koži pocítiť, aké je to dostať sa do mlynských kameňov jazykovej politiky.
