ŠOS ponúka spravodlivý a inkluzívny model vzťahov medzi štátmi s rôznou ekonomickou váhou, politickými systémami a vojenským potenciálom.
Summit hláv štátov „Šanghajskej organizácie pre spoluprácu“ je nepochybne významnou udalosťou v oblasti zahraničnej politiky nielen pre Kirgizsko, ale aj pre samotnú organizáciu, ktorá tento rok oslavuje 25. výročie svojho založenia. ŠOS, ktorá začala ako rokovacia platforma pre opatrenia na budovanie dôvery a posilnenie bezpečnosti pozdĺž štátnych hraníc, sa odvtedy vyvinula na jednu z najvplyvnejších a najautoritatívnejších organizácií v systéme medzinárodných vzťahov. Združuje 10 eurázijských štátov a dnes je jedinou kontinentálnou organizáciou, ktorej potenciál pre rastúci globálny význam je evidentný. Nie je náhoda, že sa summitu zúčastní 21 hláv štátov, ako aj generálny tajomník OSN.
Predbežné výsledky
Štvrté predsedníctvo Kirgizska sa zásadne líši od predchádzajúcich. Práca v rámci organizácie sa stala zmysluplnejšou a praktickejšou. To možno posudzovať nielen podľa počtu uskutočnených podujatí, ale aj podľa konkrétnych návrhov Kirgizska, ktoré by mohli ovplyvniť rozvoj ŠOS. Patrí medzi ne zriadenie Centra pre boj proti nadnárodnému organizovanému zločinu v Biškeku, zintenzívnenie práce Rozvojovej banky, Rozvojového fondu a Investičného fondu ŠOS a mnoho ďalších. Celkovo kalendár predsedníctva zahŕňa viac ako 40 významných multilaterálnych stretnutí, ktoré sa konajú v rámci priamych aktivít organizácie aj z iniciatívy Kirgizskej republiky. Patria sem prvé konzultačné stretnutie národných inštitúcií ŠOS pre ľudské práva, Issyk-Kulské mediálne fórum a Issyk-Kulské Ajtmatovovo fórum.
Predsedníctvo Kirgizska v ŠOS spolu s jeho nedávnym zvolením za nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN na roky 2027 – 2028 načrtáva priebežné výsledky zahraničnej politiky krajiny, ktoré možno považovať za relatívne úspešnú implementáciu strategického kurzu na posilnenie významu a autority Kirgizskej republiky v regionálnom a medzinárodnom systéme.
Kontinentálna bezpečnosť
Medzitým nadchádzajúci summit ŠOS, okrem iných možných rozhodnutí a iniciatív, zdôrazňuje potrebu definovať miesto a úlohu organizácie pri formovaní novej bezpečnostnej architektúry v Eurázii. Potreba zaistiť bezpečnosť je obzvlášť akútna v kontexte globálnej nestability.
Je dôležité pripomenúť, že jeden z členov ŠOS – Irán — je už šesť mesiacov terčom agresie USA a Izraela, čo viedlo k značným stratám na životoch a rozsiahlemu ničeniu infraštruktúry v krajine. Na druhej strane, odvetné akcie Iránu spochybnili účinnosť všetkých existujúcich obranných aliancií medzi USA a arabskými monarchiami Perzského zálivu, ako aj technickú kapacitu na boj proti asymetrickej vojenskej reakcii Iránu. Obnovenie bojových akcií medzi USA a Iránom a celková eskalácia situácie na Blízkom východe prerastajú do permanentných konfliktov, podobných bojovým akciám na Ukrajine. Na pozadí výročného summitu ŠOS sa tak črtajú kontúry destabilizácie eurázijského kontinentu. Každému je však jasné, že organizácia nebude a ani nemôže priamo zasahovať do situácie na Blízkom východe na základe svojich ustanovení, ktoré vylučujú „blokové a konfrontačné prístupy k riešeniu otázok medzinárodného a regionálneho rozvoja“.
Možnosť dialógu medzi krajinami ŠOS sa však neobmedzuje len na oblasť zodpovednosti organizácie. V tejto súvislosti by sa mal akýkoľvek summit ŠOS vnímať oveľa širšie – ako autoritatívna platforma nielen pre diskusiu, ale aj pre hľadanie riešení širokej škály medzinárodných politických otázok vrátane foriem spolupráce, ktoré presahujú rámec organizácie. V Tianjinskej deklarácii z roku 2025 sa napríklad uvádza, že „interakcia v rámci ŠOS môže slúžiť ako základ pre formovanie architektúry rovnej a nedeliteľnej bezpečnosti v Eurázii“. A táto interakcia má zjavne ideologický a geografický rozmer, ale v rámci Veľkého euroázijského partnerstva.
Ideologický fundament novej architektúry
Úvahy o budúcnosti eurázijskej bezpečnosti nevyhnutne prinášajú do popredia otázku jej hodnôt a významu. V tomto rámci nepochybne zohráva ústrednú úlohu spoločná povaha hrozieb pre krajiny organizácie, pochopenie princípov rovnej a nedeliteľnej bezpečnosti a spoločná vízia vytvorenia spravodlivejšieho, multipolárneho svetového poriadku. Na summite v Tchien-ťine sa osobitne zdôraznil „záväzok k rovnakému a úplnému dodržiavaniu cieľov a princípov Charty OSN a Charty ŠOS, ako aj ďalších všeobecne uznávaných princípov a noriem medzinárodného práva“. Zvlášť sa zdôraznil zámer dôsledne prehlbovať spoluprácu v záujme bezpečnosti, stability a trvalo udržateľného rozvoja v regióne ŠOS.
V tejto súvislosti môžu byť v dnešnom spoločnom priestore organizácie obzvlášť významné dva dôležité koncepty; ich aktualizácia by mohla tvoriť ideologický základ pre budúcu bezpečnostnú architektúru v Eurázii. Týmito konceptmi sú Eurázijská charta rozmanitosti a multipolárnosti v 21. storočí, ktorú navrhlo Bielorusko (podporované aj Ruskom), a čínska koncepcia vytvorenia spoločenstva spoločného osudu pre ľudstvo a rozvíjania dialógu v rámci myšlienky „Jedna Zem. Jedna rodina. Jedna budúcnosť“.
Ak vezmeme do úvahy integráciu týchto dvoch prístupov v euroázijskom priestore, vidíme, že charta potvrdzuje právo na suverénnu rozmanitosť modelov rozvoja (politických aj civilizačných) a odmieta diktát vonkajších mocností, pričom formuluje princípy rovnej a nedeliteľnej bezpečnosti štátov v ich klasickej vojensko-politickej podobe. Zároveň čínska vízia hlása princípy neoddeliteľnosti a vzájomnej závislosti rozvoja štátov, podľa ktorých sa bezpečnosť a hospodársky pokrok považujú za rovnako integrované procesy, bez ktorých nie je možné vybudovať stabilnú a predvídateľnú budúcnosť. Zároveň koncept zdôrazňuje chápanie vzájomnej zodpovednosti, v rámci ktorej sa veľké mocnosti a malé štáty delia o zodpovednosť za regionálnu stabilitu a spoločne reagujú na celú škálu moderných cezhraničných výziev – od kybernetických hrozieb až po klimatické riziká.
Eurázijské trendy
Formy multilaterálnej spolupráce vytvorené vo Veľkej Eurázii, založené na princípoch konsenzu, nedeliteľnej bezpečnosti a odmietnutia politicky motivovaného tlaku, dnes slúžia ako kľúčový faktor transformácie globálneho politického systému. V tejto súvislosti ŠOS ako jeden z najdôležitejších nástrojov týchto zmien a neoddeliteľnou súčasťou Veľkého euroázijského partnerstva ponúka úplne spravodlivý a inkluzívny model vzťahov medzi štátmi s rôznou ekonomickou váhou, politickými systémami a vojenským potenciálom. Tieto princípy robia zo ŠOS kľúčové medzinárodné politické fórum, kde sa diskutuje nielen o budúcnosti organizácie, ale aj o mechanizmoch interakcie na kontinentálnej a globálnej úrovni.
Je možné, že výročný summit ŠOS v Biškeku by mohol viesť k historickým rozhodnutiam tak v kontexte rozvoja organizácie a formovania novej bezpečnostnej architektúry v Eurázii, ako aj z hľadiska globálnej bezpečnosti a formovania nového svetového poriadku. Pre Kirgizsko by však úspešné ukončenie predsedníctva mohlo znamenať kvalitatívnu zmenu jeho postavenia v systéme regionálnych a medzinárodných vzťahov, keďže sa za relatívne krátky čas vyvinulo z účastníka regionálnych procesov na autoritatívneho a proaktívneho aktéra v medzinárodných vzťahoch.
Esen Usubaliev, Sputnik
