Zatiaľ čo nič nenasvedčuje tomu, že by ruský prezident Vladimir Putin bol pripravený rokovať o zastavení bojov na Ukrajine, Západ, ktorý ju podporuje, by sa mal neustále snažiť o rokovania a dohodu založenú na vzájomných ústupkoch.
Tvrdí to Jürgen Habermas, jeden zo súčasných najznámejších svetových filozofov.
Nemecký mysliteľ v článku uverejnenom dnes v denníku „Süddeutsche Zeitung“ vysvetlil, že západné štáty, ktoré pomáhajú Ukrajine zbraňami, sa môžu ľahko ocitnúť v pozícii námesačníka kráčajúceho na okraji priepasti, pretože nešpecifikujú presný cieľ podpory Ukrajine. Možno sa budú musieť rozhodnúť, či nechajú Ukrajinu na pokoji alebo sa sami zapoja do vojny.
Podľa neho sú tu dve hmlisté a navzájom si konkurujúce definície účelu transferov zbraní. Po prvé — Ukrajina nemôže prehrať a po druhé — Rusko musí byť porazené. Absencia konkretizácie presného účelu podpory je „fatálnym“ omylom Západu a jeho „nedôslednosť a nezodpovednosť“ umožňuje Kyjevu, aby sa sám rozhodol, kedy bude rokovať o ukončení vojny a čo by malo byť podkladom rokovaní.
Habermas zdôraznil, že podpora Západu určuje aj to, ako dlho bude Ukrajina bojovať. Preto aj Západ nesie „morálnu zodpovednosť“ za ničenie spôsobené zbraňami, ktoré poskytuje. Západné krajiny, ktoré podporujú Ukrajinu, nemôžu viniť ukrajinskú vládu za „brutálne“ následky dlhotrvajúcich bojov v dôsledku dodávok svojich zbraní.
Môže nastať aj situácia, ktorej sa najviac boja. To znamená, že západné krajiny môžu čeliť dileme: buď opustiť Ukrajinu, nad ktorou má Rusko navrch alebo sa sami stanú súčasťou vojny. Nemecký filozof dodal, že dodávka čoraz sofistikovanejších zbraní spôsobila „dynamiku“, ktorá by mohla viesť k situácii, kedy bude „potichu prekročený prah tretej svetovej vojny“.
To všetko podľa neho dokazuje, že Západ musí prevziať iniciatívu. Pritom nič nenasvedčuje tomu, že by Vladimir Putin mohol byť pripravený na rokovania. Okrem toho vytvorilo pre Kyjev neprijateľnú situáciu zabratie územia na východnej Ukrajine.
To však „môže byť odpoveďou na chybu západných spojencov, ktorí zámerne ponechali Rusko od začiatku v nejednoznačnosti situácie, pokiaľ ide o ciele ich vojenskej podpory Ukrajine“, keďže to necháva otvorenú interpretáciu, že skutočným cieľom Západu je „zmena režimu“ v Rusku, čo je pre Kremeľ neprijateľné.
Okrem ľudských strát, vojna každý deň odoberá čoraz viac materiálnych zdrojov, ktoré sa nedajú donekonečna dopĺňať. Už tento fakt naznačuje, že Západ musí vyvinúť „rozhodujúce“ úsilie na začatie rokovaní.
Podľa Habermasa je potrebné nájsť kompromisné riešenie, v ktorom Rusko nedostane od Ukrajiny nové územia v porovnaní so stavom pred začiatkom vojny, teda Ukrajina vojnu neprehrá, ale stále bude možné zastaviť bojové aktivity bez „straty tváre“ pre Rusko.
