Skončil sa ďalší zjazd Komunistickej strany Číny. Globálna ekonomika čakala na tento moment, nielen kvôli dôsledkom stretnutia čínskej elity na budúci progres. Ten je viac menej známy. Centrum moci Východu nechcelo žiadne väčšie akcie, pretože celý proces mal prebehnúť hladko. Teraz, keď sa súdruhovia zdvihli zo svojich stoličiek, začnú sa prúdy globálnej ekonomiky opäť hýbať. Bolo jasné, že Xi dostane ďalšie obdobie. Možno len minimálna skromnosť predsedu pôsobila okato a nostalgicky, hľadiac na udalosti v krajine za posledné storočie. Postupné kroky k dominácii svetových udalostí a výzva voči USA boli stanovené už dlhé roky dozadu. Stále ale pred touto časťou svetovej elity stojí niekoľko výziev. Situácia z ďaleka nie je tak šokujúca, ako voľby prezidenta USA, ktoré sa konali pred rokom.
Devalvácia juanu, ako riešenie problémov s dlhom
Čína má pred sebou sériu výziev, ktoré bude musieť nasledujúcich 5 rokov zvládnuť. Podľa odhadov má krajina 40 biliónov juanov zlých dlhov v systéme. Tieto dlhy musí vedenie vysporiadať tak či onak. Je jasné, že z hľadiska finančnej stability nemôže držať tri rozporuplné politiky zároveň. Žongluje zároveň s kapitálovými kontrolami, zlými dlhmi a pegom k doláru. Jedna z týchto kuželiek musí padnúť a najjednoduchšie bude pravdepodobne opustenie parity voči doláru. Teda devalvácia. Znížením hodnoty juanu by sa uľavilo nielen súvahám bánk, ale aj exportnému sektoru, ktorý dominuje hospodárstvu. Zvlášť bude výhodné popustiť viazanie na dolár, keď príde jeho otočenie a začne posilňovať. Dolárový index sa začal otáčať smerom nahor, po poklese od začiatku roka. Nárast dolára pri zachovaní pegu spôsobí aj nárast juanu a ceny čínskej produkcie na svetových trhoch.
Západu sa to bude zdať nefér. Hlavne elity v Amerike budú konfrontované s negatívnymi dôsledkami vlastníctva svetovej obchodnej a rezervnej meny, prístavu bezpečia. Nárast dolára negatívne ovplyvní ceny amerického zbožia a ak príde Čína s programom devalvácie, opäť budeme svedkami obviňovania z menovej manipulácie. Každopádne, inej cesty niet. Prasknúť dlhovú bublinu by bolo veľmi nebezpečné a spôsobilo by to v krajine defláciu a nezamestnanosť. To je posledné, čo by Čínska elita chcela, lebo ak sa niečoho bojí, sú to obyčajní ľudia s papekmi v rukách. Upustenie od kapitálových kontrol by malo podobný efekt a navyše by ešte viac natlakovalo bubliny realít v Kanade a USA. Devalvácia sa v súčasnosti javí ako najmenšie zlo. Aj keď si asi budeme musieť počkať na zdôvodnenie tohto kroku vplyvom prudko rastúceho dolára. Aby mala význam, musí byť v objeme 20-30%.
Riešenie problémov so zlými dlhmi a kapitalizáciou finančného sektoru má aj západ svoje bohaté skúsenosti. Nejde len o výstrelok komunistickej vlády. Príkladom môže byť odozva na Veľkú depresiu v 30. rokoch, kedy Roosvelt devalvoval dolár voči zlatu a rekapitalizoval tak americké banky, lebo cena zásob zlata v dolároch vzrástla o 70% zo dňa na deň. Vraciame sa o storočie naspäť, keď impérium Británie blúznilo o svojom velikášstve a vrátilo sa k zlatému štandardu s nadhodnotenou librou. Nadhodnotená mena spôsobila v krajine veľkú defláciu a nezamestnanosť. USA sa snažili pomôcť nízkymi úrokovými mierami a devalváciou dolára, čo vyústilo v obrovskú akciovú bublinu a nakoniec do Veľkej depresie. Ak sa história neopakuje, tak sa určite rýmuje. Tá istá hra, iní hráči.
Čína zatiaľ nie je v pozícii priamo vyzvať dolár na súboj. Postupuje malými krokmi k veľkým cieľom. V minulých článkoch som písal, podľa toho, aký je postup východnej elity v oblasti finančného usporiadania ropných a komoditných kontraktov, že domináciu z globálneho hľadiska bude môcť získať o 10-15 rokov. A Xi to vo svojom trojhodinovom prejave potvrdil. Rozprával o technologickej a vojenskej supermacii do roku 2032. Čínska civilizácia je iná. Nielen svojou inštinktívnym úpätím sa na kolektívne na úkor individuálneho, na rozdiel od nás západniarov, potomkov myšlienok Grécka. Vidia svet inak. My volíme politikov na 4-5 rokov a tí sa snažia v úrade za tento čas zbohatnúť do tej miery, ako to len ide. V Číne plánujú na 10, 20 a 30 rokov dopredu. Je to perspektíva civilizácie, ktorá existuje už 5 000 rokov. V geopolitickom šachu budú musieť obetovať pár pešiakov, aby hru vyhrali. Preto sa kroky elity Východu nemusia nám na Západe zdať na prvý pohľad logické.
To neznamená, že táto elita je o niečo lepšia alebo milšia, ako elita Západu. Čína nie je o fair play. Čína bude robiť to, čo je dobré pre Čínu. Tak, ako vrchol pyramídy na Západe, sa bojí len jedného – ľudí v uliciach. Aj keď problémy a ciele oboch sú teraz odlišné. Východ musel veľa obetovať, aby sa dostal do súčasnej pozície. Treba však uznať, že za posledných 30 rokov sa veci pohli zázračným tempom. Obrovské množstvo ľudí bolo vytiahnutých z chudoby. Z prakticky neexistujúcej konzumnej spoločnosti bola vytvorená 300 miliónová stredná trieda. Megamestá s obrovským množstvom príležitostí pre iniciatívnych. Moderná infraštruktúra a technológie zo Západu. Celý proces vyzerá ako sci-fi, zvlášť, keď sa na ňu pozrieme z pohľadu skúsenosti Slovákov. Za 30 rokov sme stihli zlikvidovať vlastný kapitál do tej miery, že 85% nášho exportu tvoria zahraničné spoločnosti, v ktorých máme dovolené pracovať za smiešne mzdy. Nehovoriac o príšernej cestnej infraštruktúre a vlakoch.
Vlaky vs. stroj na bubliny
Veľké množstvo špatných dlhov v Číne bolo spôsobených masívnou expanziu kreditu. Najväčšou v histórii, keď porovnáme rast dlhu k rastu HDP. Treba sa však pozrieť, kde sa tieto dlhy nachádzajú a ako sa využil. Na západe sme sme tlačili ako zmyslov zbavení, monetizovali dlhy a tieto peniaze šli len extrémne bohatým ľudom vo finančných inštitúciách. Centrálne banky nemôžu prísť na to, prečo nerastie inflácia pri masívnych programoch tlačenia a produkcie dlhu. Keš sa k ľuďom nedostal. Prakticky všetky prostriedky šli do bublín aktív. Uvoľnené prostriedky sa preliali do cien nehnuteľností, akcií a dlhopisov. Veď, ako je možné, že sme sa len teraz začali zviechať z poslednej krízy, ale ceny nehnuteľností sú na rovnakých číslach alebo aj vyššie, ako počas vrcholu poslednej ekonomickej expanzie? Ako je možné, že ECB má teraz súvahu o veľkosti 4 500 miliárd eur ale v niektorých krajinách eurozóny je nezamestnanosť mladých stále dlhodobo na 50%, ako v čase ekonomickej depresie?
Na západe sme dlhy použili na rekonštrukciu bublín aktív. Východ mal iný prístup. Za požičané peniaze vytvorili infraštruktúrne projekty galaktických rozmerov. Aby ste si rozsah tohto programu dokázali predstaviť, uvediem príklad. Čína použila od poslednej krízy, za necelých 10 rokov, viac betónu, ako USA za celé minulé storočie. Áno, majú státisícové mestá, v ktorých zatiaľ nikto nebýva. Postavili mosty a cesty, ktoré končia na hranici civilizácie. Je to ale stále lepšie nakladanie s prostriedkami, aby ich vkladať do digitálnych aktív, z čoho má prospech len drobučká skupinka finančných manažérov v bankách a držiteľov aktív. Obyčajný Jozef nemá portfólio akcií, realít a dlhopisov. Čína za dlhy stavala infraštruktúru, ktorá zlepšuje mobilitu a kvalitu života prakticky všetkých ľudí. Pochopili, že infraštruktúra je nosníkom, na ktorý sa zachytáva kapitál a na neho zamestnanosť. Nás tu 5 miliónov a ani nedokáže postaviť diaľnicu z jednej strany republiky na druhú.
Ďalším aspektom dlhu je jeho koncentrácia. Tieto dlhy dĺžia Číňania sami sebe. Veľké banky, ktoré sú v rukách štátu, držia nevýnosné dlhy na svojich knihách. Sú teda v uzavretom systéme. Nachádzajú sa v okruhu korporátno-štátneho sektoru. Naopak, obyvateľstvo má dlhu málo. Depozity a úspory obyvateľstva posledných 10 rokov rástli. Čínsky spotrebiteľ je eso v rukáve miestnej elity. Tak, ako krajina znižuje oficiálne čísla množstva zlata vo svojom finančnom systéme, skresľuje štatistiky o podiele a sile domácej spotreby. Carnegie Endowmnet a Morgan Stanley robili štúdie, podľa ktorých je domáca spotreba v oficiálnych štatistikách podhodnotená o 30%. Svet bude ohromený, keď čínski konzumenti vypľazia peňaženku na globálny trh. My sa tu bavíme o nejakom mýtickom jadre EÚ, ktoré nikto nikde nevidel a ani o ňom nepočul. V zahraničnej tlači je to prakticky neexistujúci pojem. Je vidieť len súperenie Francúzska a Nemecka o domináciu v EÚ, teraz keď sú Briti z kola von.
Hlad Východu po všetkom a vytriezvenie z fatamorgány
Východ má dlhodobé myslenie. Nepotrebuje ukazovať svoje silné stránky, kým to nebude skutočne treba. Je stále čas sa pripraviť. Bohatnúce obyvateľstvo bude chcieť kvalitné jedlo. Ľudia vytiahnutí z chudoby vždy kupujú kvalitnejšie potraviny a zvyšujú podiel proteínov v strave. Bohatnúca stredná trieda sa bude chcieť rekreovať, povaľovať sa v kúpeľoch a lyžovať. Žiaľ, Slovenskou verejnosťou skôr hýbe to, či dal bývalý riaditeľ kedysi najvplyvnejšej televízie niekoho zastreliť. Šok ľudia! V médiách pracujú a vedú ich grázli bez chrbtovej kosti a psychopati. Skutočné škandalózne odhalenie. Uvidíme ako sa budú veci hýbať, pretože so postupným rozplynutím Eurofatamorgány príde čas vytriezvenia a čas nových vízií. ECB chce a musí obmedziť masívne tlačenie a manipuláciu dlhopisového trhu v Európe. Toto bude steblo, ktoré zlomí ťave chrbticu. Už to nebude dlho trvať, kým si uvedomíme, že svet má 4 svetové strany.
Ale presuňme sa na mape opäť na východ. Čína bude potrebovať obrovské množstvo všetkého na čo si len zmyslíte. Teda okrem ľudí. Mozgov a pracovnej sily majú dostatok. Budú však potrebovať meď a zinok, ropu a plyn, drevo, obilie a kožušiny. Ich kroky k tvorbe vlastných komoditných kontraktov, našimi potivými médiami nepovšimnuté, majú jasný cieľ. Tým je získať kontrolu nad ich ocenením. Písal som o novom ropnom kontrakte, denominovanom v juane a kešovanom v zlate, v minulých článkoch. V konšpiračných weboch písali o tejto udalosti ako o výzve dolárovému usporiadaní, čo je nonsens, ako som v článkoch rozobral. Cieľom týchto opatrení je získať kontrolu nad oceňovaním komoditného spektra, lebo Čína bude komodity potrebovať a to nielen pre seba, ale aj pre svojich obchodných partnerov. Opakujem. Juan nemá z ďaleka na to, aby nahradil dolár. Len teraz otvorili svoj dlhopisový trh zahraničným investorom. Dolárový dlhopisový trh je najväčší a najlikvidnejší moloch na svete. Ide o meď, zlato, kobalt a ropu. Nie o dolár.
Musíme sa naučiť myslieť sami za seba. Žiadny postih s vizážou pedofila z Bruselu, ani Ivan na tanku nám blahobyt nedonesie. Západ stratil svoju perspektívu v 70. rokoch, po odpútaní finančného systému od zlata. Ničím nespútaný systém mohol produkovať neobmedzené množstvo dlhu. Štáty, ľudia a korporácie si môžu požičať a mať všetko hneď. Načo dlhodobé plánovanie? Východ nás ale svojimi chápadlami už dobieha. Cez Euročínsky obchodný koridor prechádza v súčasnosti 700 vlakov. Dodávka z Pekingu do Rotterdamu po dráhe trvá 15 dní a chcú ju zlepšením infraštruktúry osekať na 10. Preprava ekvivalentného množstva tovaru trvá po mori dní 30. Alibaba predá v Číne viac tovaru, ako Amazon a Ebay dokopy po celom svete. A bude predávať ešte viac naprieč Euroázijským koridorom.
Mestá duchov sú dizajnované na 20 rokov. Už o nich v našich médiách nie je toľko správ. Pomaly sa plnia, ako sa chudobné obyvateľstvo z vidieka sťahuje do miest a zvyšuje svoju životnú úroveň. Nadprodukcia je stále veľká ale keď máte pod palcom vyše 1 miliardy ľudí, musíte koňa zapriahnuť pred voz. Výstavba miest duchov nebola len o umelom zvyšovaní HDP a zamestnanosti. Je treba na tieto problémy pozerať z vyššej perspektívy. India a Pakistan sa pridali do SCO. Pakistan, ktorého tajné služby stáli zrode moderného terorizmu, sa teraz otočil o 180 stupňov. Iba v Pakistane rastie dopyt po rope 8% ročne. Tu je obrovský potenciál rastu a spotreby. Prosperita a modernizácia je najúčinnejšia zbraň proti extrémistom a nie to, že vydroníte pol dediny. Tu je hospodársky rast budúcnosti. Títo ľudia si chcú objednávať balíčky z Číny, mať v kúpeľni dlaždice a pozerať porno na mobiloch.
Briti sa teraz, keď nebudú mať ruky zviazané nezmyslami z EÚ, tešia na business s Východom. Budú tvoriť finančný most medzi Východom a Západom. Ešte než nastúpil prezident Trump, písal som, že západné obchody TTIP a TPP sú v kolapse. Amerika začala novú éru s heslom America first. Európa je na pokraji ekonomického a politického chaosu. Preto toľká snaha USA rozpútať konflikt na Kórejskom poolostrove. Tak, ako je Západ hladný po vojne, je Východ hladný po komoditách a obchode. Preto idú ceny komodít hore, aj napriek veľmi slabému rastu americkej ekonomiky. Neznamená to, že naše lokálne a európske politické elity nás nebudú tiahnuť do nezmyselných paktov a dobrodružstiev. Zo zverejnených dokumentov od Wikileaks je jasné, že len Merkelovú NSA odpočúvala od roku 2002. Týchto ľudí držia za fusaklu. Nič to však nemení na širšom stave vecí. Môžu ešte dogciať palubu, kurz lode ale nezmenia.
