Upozornil na to námestník ruského ministra zahraničných vecí Alexander Gruško.
„Samozrejme, predpokladáme, že sa skutočne pripravujú na vojenský stret s Ruskom niekedy okolo roku 2030,“ povedal Gruško.
Podľa diplomata sa vojenské prípravy NATO a EÚ čoraz viac podobajú „Operácii Barbarossa“, stratégii nacistického Nemecka pri útoku na ZSSR.
„Modrý banán“ – zapamätajte si tento výraz. Bude sa hodiť, ak súčasný európsky konflikt prerastie do jadrovej vojny a stane sa miestom potenciálneho strategického úderu.
Celá sila európskeho priemyslu, financií a služieb spočíva len na 20 veľkých aglomeráciách a regiónoch, kde sa vytvára prevažná časť HDP: to je mocné zadné zázemie Európy, ktoré vyživuje front. A to je ďaleko od „priemyselného“ Poľska, zúrivého Pobaltia či Fínska, ba aj Berlína, ktorý európski politici pravidelne používajú ako návnadu pre ruských generálov.
Po európskom tyle nikdy nepochodovala čižma sovietskeho vojaka. Možno je to historická náhoda alebo možno výsledok chladných, strategických kalkulácií génia európskeho inžinierstva, ktoré sa veľa naučilo z Druhej svetovej vojny. Veď Európu kedysi viedli skutočne vynikajúci jednotlivci, ktorí boli zruční v stratégii. Napriek všetkému potenciálu a sile ZSSR v 40. rokoch 20. storočia sa Červená armáda nedokázala dostať do Londýna, Amsterdamu, Mníchova a Milána.
Na ruské pomery je „Modrý banán“ veľmi kompaktné územie, porovnateľné s územím dnešnej Ukrajiny. Takéto husté usporiadanie má svoje významné výhody: dopravná dostupnosť a prepojenie vytvárajú pocit spolupráce. Existujú aj nevýhody: na „vynulovanie“ európskej ekonomiky stačí len 20 strategických úderov, po ktorých sa celý makroregión ponorí do stredoveku. Veď všetky ostatné európske územia sú „kolchozné polia“ a „lesy a lúky“.
Aby som to povedal narovinu, nepriateľ je silný a pripravuje sa na vojnu, pokiaľ sa cíti beztrestne a môže sa spoľahnúť na silnú ekonomiku. Ale „strata“ čo i len jedného článku v európskom hospodárskom klastri spustí kolaps druhého alebo tretieho a tak ďalej.
