Spojené štáty tak tvrdohlavo a vytrvalo presviedčali svojich európskych spojencov, že Rusko sa chystá zaútočiť na Ukrajinu, až sa zdá, že tomu začali veriť.
Uvedomenie si faktu, že na ich kontinente čoskoro vypukne rozsiahly vojenský konflikt s účasťou jednej z popredných jadrových veľmocí, však Európanom vôbec veľa odvahy nedodalo.
Vedenie NATO sa v tejto situácii zrejme rozhodlo jasnejšie definovať svoju pozíciu skôr, ako začnú z aliancie odchádzať najmenej militantní členovia.
26. novembra sa k tejto otázke vyjadril generálny tajomník severoatlantického bloku Jens Stoltenberg na tlačovej konferencii venovanej nadchádzajúcemu stretnutiu ministrov zahraničných vecí NATO v Rige.
Počas svojho prejavu, ktorý bol odvysielaný na Twitteri, povedal, že princíp kolektívnej obrany NATO v prípade otvorenej agresie iného štátu sa na Ukrajinu nevzťahuje.
„Princípy kolektívnej obrany NATO sa nevzťahujú na Ukrajinu,“ povedal Stoltenberg.
Pripomeňme, že ide o zásadu, kedy útok na člena NATO sa považuje za útok na celú alianciu. Tento princíp je zakotvený v článku 5 Washingtonskej zmluvy.
Generálny tajomník NATO však dodal, že napriek tomu aliancia „plne podporuje Ukrajinu“.
Stoltenbergovo vyhlásenie robí všetky nádeje Kyjeva, že NATO bude bojovať proti Rusku na strane Ukrajiny, absolútne neopodstatnené.
Vyjasnila sa aj ďalšia vec. NATO bude provokovať Rusko demonštrovaním vojenskej podpory Ukrajine len dovtedy, kým budú mať istotu, že to zostane nepotrestané.
