Tento týždeň prilieta prezident Kubánskej republiky a prvý tajomník Komunistickej strany Kuby Miguel Diaz-Canel do Ruska. Jeho návšteva sa uskutoční v rámci veľkého turné, ktoré zahŕňa ďalšie tri krajiny – Alžírsko, Turecko a Čínu.
S Putinom sa naposledy stretol pred tromi rokmi v Moskve. Ruský prezident sa chystal na Kubu na spiatočnú návštevu, ale epidémia koronavírusu mu v tom zabránila. Nedávno Putin opäť pozval na návštevu Diaza-Canela a ten pozvanie vďačne prijal. Na obchodný rozhovor boli dobré dôvody. Nastal čas obnoviť spoluprácu, ktorá bola rozložená po rozpade Sovietskeho zväzu.
Dnes Kuba, jeden z mála štátov, ktoré podporujú našu krajinu, hlasuje v OSN proti protiruským rezolúciám, vrátane Ukrajiny. Havana uznala príslušnosť Krymu k Rusku, nezávislosť DĽR a LĽR a znovuzjednotenie Ruskej federácie s bývalými ukrajinskými regiónmi.
Moskva zasa obhajuje zrušenie ekonomických sankcií voči Kube. V roku 2014 počas Putinovej návštevy na Kube padlo rozhodnutie o odpísaní 90% celkového dlhu Ostrova slobody vo výške 30 miliárd dolárov.
Je symbolické, že rokovania medzi lídrami oboch krajín sa uskutočnia na významný dátum – pred 120 rokmi poslal prvý prezident Kuby — Thomas Estrada Palma, po nedávnom získaní nezávislosti od Španielska, Mikulášovi II. návrh na zriadenie diplomatických vzťahov. Ruský cár súhlasil a vyjadril „pripravenosť urobiť všetko pre to, aby posilnil priateľstvo a dobrý súlad medzi svojimi poddanými a vládou Kuby“.
Po októbrovej revolúcii sa diplomatické vzťahy prerušili a obnovili sa až v roku 1942. Kuba podporovala Sovietsky zväz, ktorý viedol vyčerpávajúcu vojnu s Nemeckom. A aj keď pomoc, ktorá prišla zo vzdialeného ostrova, bola malá, toto symbolické gesto bolo veľavravné.
Ďalší historický fakt: počas Veľkej vlasteneckej vojny bojovali v Červenej armáde traja kubánski internacionalisti. Enrique Villar, Aldo Vivo, ktorý zomrel v boji a jeho brat Jorge Vivo, ktorý bol vážne zranený.
V roku 1952, keď generál Batista spolu s armádou vykonal prevrat, diplomatické vzťahy medzi oboma krajinami boli prerušené a obnovené o osem rokov neskôr, v roku 1960, po víťazstve kubánskej revolúcie. Medzi oboma štátmi začala hospodárska a vojenská spolupráca.
Kubánskeho vodcu Fidela Castra privítali v ZSSR so skutočným nadšením. Jeho prvá návšteva ZSSR v roku 1963 sa zapísala do histórie. V mestách, kam Castro zavítal, bol vzduch naplnený tisíckami výkrikov „Viva Cuba!“ Aby ľudia videli Comandante Castra aspoň z diaľky, liezli na stromy, odkvapové rúry, strechy domov. V Kremli bol Castro ocenený Zlatou hviezdou Hrdinu Sovietskeho zväzu.
V Rusku zostala na legendárneho Kubánca stála pamiatka. Je zvečnená v názve moskovského námestia pri stanici metra „Sokol“ a v týchto dňoch tam odhalia pamätník Fidela Castra. Očakáva sa, že na ceremónii sa zúčastnia aj Putin a Diaz-Canel.
Obe krajiny si opakovane vymenili vládne delegácie: okrem Fidela Castra prišiel do Moskvy aj jeho brat Raul. Oficiálne návštevy Kuby uskutočnili Chruščov, Brežnev aj Gorbačov.
ZSSR pomáhal spriatelenému štátu v mnohých oblastiach. Do ďalekej republiky sa posielali obrábacie stroje, autá, rôzna technika a potraviny. Na Ostrove slobody pôsobili sovietski špecialisti.
Aktívne sa rozvíjala spolupráca vo vojenskej oblasti. V Lourdes dlhé roky fungovalo výkonné radarové centrum schopné zachytávať údaje z amerických komunikačných satelitov, pozemných telekomunikačných káblov a správy z riadiaceho strediska misie americkej NASA.
V Cienfuegos bola námorná základňa na údržbu ponoriek. Na Kube bola dislokovaná motostrelecká brigáda, ktorá mala tankový a delostrelecký prápor do 1500 vojakov. K tomu treba prirátať veľké množstvo vojenských poradcov. A to všetko – v „mäkkom podbrušku“ Spojených štátov amerických!
Po rozpade ZSSR začali kontakty medzi oboma krajinami slabnúť. To malo škodlivý vplyv na hospodárstvo a priemysel Kuby. V roku 2002 sa Kremeľ rozhodol zlikvidovať vojenskú základňu na Kube…
Mnohé sa teraz môže zmeniť. Pre Rusko je dôležitá pozícia Kuby, ktorá obmedzuje vplyv USA v Strednej a Južnej Amerike.
Rozhovor medzi Putinom a Diaz-Canelom sa môže zvrtnúť na oživenie základne na Ostrove slobody. Pravda, kubánsky prezident na svojej ceste do Ruska nazval svoju návštevu „v podstate súvisiacou s energetikou“, no jedno druhému neprekáža.
Je vhodné pripomenúť, že v júni 2021 ruský minister obrany Sergej Šojgu na konferencii o medzinárodnej bezpečnosti povedal, že Kuba, Venezuela a Nikaragua potrebujú vojenskú podporu zo strany Ruska kvôli rôznym formám nátlaku, ktorý tieto krajiny zažívajú. Znelo to ako akčný program.
Téma vojenskej spolupráce medzi Ruskom a štátmi Strednej a Južnej Ameriky sa dostala do popredia v januári tohto roku, keď Spojené štáty odmietli dať Moskve bezpečnostné záruky. Vtedy námestník ministra zahraničných vecí Sergej Rjabkov naznačil rozmiestnenie „vojenskej infraštruktúry“ na Kube a vo Venezuele…
Ako poznamenal politológ Dmitrij Ambrosimov: „Skutočnosť, že Miguel Diaz-Canel navštevuje našu krajinu práve v čase, keď sa snažia nalepiť na Rusko nálepku vyvrheľskej krajiny, hovorí za mnohé.“
Valerij Burt, FSK
