Nečudujte sa mi, že ja rada spievam,
v hore som vyrástla, pod Kriváňom bývam.
Bože môj, dievčatá, čože by z nás bolo,
keby tých, pesničiek na svete nebolo.
Piesne moje, piesne, veď vás ja bars moc viem,
keď odtiaľto pôjdem, kdeže vás podejem?
Keď si ja zaspievam na vysokú nôtu,
počuje ma frajer až hen do Furkotu.
Pálenky nedajú a kážu nám spievať,
suché hrdlá máme, treba ich polievať.
Pekne si zaspievam, veď pekné hrdlo mám,
ale sa nikomu do známosti nedám.
Veď si ja nespievam z srdca veselého,
ale si ja spievam od žiaľu veľkého.
Keď si ja zaspievam v noci, o polnoci,
nejedno dievčatko do oblôčka skočí.
Keď si ja zaspievam v noci na dedine,
nejedno dievčatko hlavičku zodvihne.
Zdroj: Život a pieseň podtatranského Važca, Štefan Rysuľa, Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, Bratislava 1960
