V niektorom staršom komentári som to už spomenul, ale teraz to zopakujem znovu v širšej súvislosti v rámci reakcie na aktuálne dianie na rozbúrenej mediálnej scéne. Na tej oficiálnej, aj tej takzvanej „konšpiračnej“.
V roku 1995 ma asistent generálneho tajomníka britskej novinárskej únie (National Union of Journalists) Bob Norris pozval, aby som ako podpredseda Združenia slovenských novinárov (od roku 1994) vystúpil s 15-20 minútovou prednáškou o Slovensku a slovenských médiách na zasadnutí zahraničného výboru NUJ v Londýne pred vyše stovkou britských žurnalistov. Pozvanie som prijal. Pri tej príležitosti som sa zoznámil aj s generálnym tajomníkom NUJ Johnom Fosterom. S oboma pánmi som sa potom stretol ešte raz v roku 1996, už ako vedúci odboru zahraničných médií novozriadenej Slovenskej informačnej agentúry (SIA) počas služobnej cesty v Británii, krátko po mojom kurióznom stretnutí v redakcii denníka FINANCIAL TIMES (o tom pár slov na samý záver). Páni Foster a Norris ma pozvali na obed a živo sa počas rozhovoru zaujímali aj o moju čerstvú skúsenosť s návštevou redakcie FT. V tom čase som už v SIA pracoval ako mediálny expert v oblasti štátnych PR Slovenska.
Počas obeda v Londýne mi šéf NUJ John Foster povedal okrem iného aj tieto veľavravné varovné slová: „Michal, nie je to žiadne tajomstvo, Británia zvykne svojich priateľov predať a svojich nepriateľov si žiaľ vie aj kúpiť.“ Neraz pri spomienke na tie slová uvažujem, či nemajú širšiu platnosť aj tu u nás na Slovensku v našej „kultúre“, aj v tej politickej a mediálnej, zhmotnené dokonca aj v jednom poučnom slovenskom prísloví.
Teraz k rozhovoru Aktualít s pani Šramovou. Predstavte si, čisto hypoteticky, že by som sa jedného dňa, temer z večera do rána, objavil v kruhoch blízkych vedeniu Progresívneho Slovenska a jeho mediálnych satelitov, aby som tam v rámci jednej straníckej akcie šikovne ponúkol svoje služby…. Lebo som ako tvorca contentu, rešeršista, influencer, odborník na marketing, v mojom prípade aj ako novinár a bohvie čo všetko ešte, pochopil, že PS má vlastne pravdu a ja som počas týchto škandalóznych vyše dvoch rokov po voľbách 2023 zistil, že Fico je jeden zákerný a pomstychtivý gauner, ktorý je navyše mimoriadne nespravodlivý k Šimečkovcom a ide im chudákom politicky po krku, aby ich zničil….. No povedzte, prečo nie? Prečo by som to nemohol urobiť, veď by mi možno za to aj výborne zaplatili lebo som vraj PR odborník s bohatou profesionálnou praxou a unikátnym marketingovým know-how, samozrejme aj s neoceniteľnými zahraničnými skúsenosťami?
Absurdná predstava, však? Absurdné a vylúčené, hneď z viacerých vážnych príčin – na prvom mieste preto, lebo mám pevnú chrbtovú kosť, nerobím ekvilibristické názorové otočky o 180 stupňov a niet na svete peňazí, ktoré by mi za čosi také stáli. Navyše sa netajím, že som 36 rokov vyprofilovaný ako konzekventne národne orientovaný novinár – mojím domovským médiom bol už v roku 1991 pronárodný cudzojazyčný slovenský časopis EUROPA VINCET, kde som bol predsedom redakčnej rady. Nenapľujem predsa sám sebe do očí, ak už nič iné…..!
V rozhovore pre Aktuality.Sk pani Šramová priznala, napokon zrejme vedomá si toho, že mediálna alternatíva o tom vie a mnohí o tom s otvorenou nevôľou hovoria, že chodila v nie tak dávnej minulosti od roku 2018 po známej tragickej udalosti na masové verejné protesty proti Ficovi, organizované ľuďmi ako Šeliga, Farská a celá táto špinavá opozícia so svojimi fanatickými politickými aktivistami. Podporovala ľudí ako Kiska a majmä Zuzana Čaputová….. lebo, ako v tom interview sama povedala, ženy predsa do politiky patria….. No ďakujem pekne! Zo mňa nikto idiota takýmto spôsobom na úrovni škôlkara robiť nebude.
Vieme totiž veľmi dobre, my čo sme nikdy neotáčali názory o 180 stupňov, odkiaľ z US ambasády vietor fúkal, čo je Čaputová od Šimečkových progresivistov zač, ako tá prominentná progresivistka cieľavedome brojila proti Ficovi a čo všetko absurdného sa tu v tomto štáte postváralo nielen s jej tichým súhlasom, ale aj s jej pričinením, proti Ficovi.
Pani Šramová, s jej vzdelaním v medzinárodných vzťahoch, bola kedysi dlhé roky podľa vlastných slov voličkou SaS….. no zbohom! Čiže voličkou chaota Sulíka z dubajského baru, „ježibaby“ Zemanovej, politického extrémistu a ficobijca číslo jeden Grohlinga, ktorý štve proti Ficovi ešte aj zo sna v spánku, no a samozrejme aj Viskupiča, ktorý v tomto štáte teraz za Fica nevidí nič dobrého. Bán boh s nami a zlé preč! Ale Idem ďalej….. Mimi Šramová, na rozdiel od väčšiny z nás v alternatíve, predstavte si, až počas osudových troch rokov 2020 až 2023 pochopila „kde je sever“, ako sa tu veci majú a čo za svinstvá sa za pomoci OČTK proti Ficovi a Smeru diali, hoci ak by to interview robil redaktor Aktualít len pred šiestimi rokmi, boli by si v tom štúdiu zrejme rozumeli. Pani Šramová potrebovala na precitnutie tie tri roky, kým pochopila. Nuž, ak má toto byť plauzibilné vysvetlenie, určené na verejnú konzumáciu diváckych a poslucháčskych más, tak nie, u mňa nestráviteľné. Vieme veľmi dobre, čo za vojna sa tu proti Ficovi vedie už od roku 2002, čiže skoro celé štvrťstoročie. Celé to nervózne interview sa len tak hemží slovom rešerše….. na rozdiel od pani Šramovej som sa nikdy netajil, že som novinár. Navyše kašlem na zarábanie peňazí rešeršmi, „tvorbou contentu“ alebo politickým marketingom. Vždy keď bolo treba, a bohužiaľ bolo treba veľmi často a prakticky stále, nie len na medzinárodných konferenciách ale aj v domácej a zahraničnej tlači, okamžite som sadol na riť a napísal vlastný článok a komentár, vrátane listov vedeniu EK a EP a verejnej petície na podporu krokov Ficovej vlády. Nie až teraz po troch Matovičovských rokoch, ale plných 24 rokov.
Ako naslovovzatý profesionál pani Šramová, ako to nakoniec povedala v samom závere interview, by vedela pracovať na čisto profesionálnej báze aj pre PS, ak by sa po voľbách situácia zmenila. Tak tu radšej končím a zahryznem si nielen do jazyka ale aj do prsta na klávesnici. Nikdy za žiadnych okolností pre PS, nikdy pre Matoviča, rovnako ako nikdy v minulosti pre Dzurindu alebo Pavla Ruska!
Poznám aktuálnu odozvu toho interview v časti takzvaných alternatívnych médií, hoci o skutočnostiach, ktoré v tom rozhovore Aktualít zazneli, vedia alternatívci už dávno. Keďže som ďaleko od epicentra diania, ja som sa o nich dozvedel pred jeden a pol rokom, zrejme ako posledný. Nevadí. Mne je jedno kto platí pani Šramovej aké peniaze na dohodu v akej inštitúcii. Z mojich daní to aj tak nejde, som penzista a mám svoje vlastné starosti. Navyše sa o mne vie, že nikomu nezávidím, som voči tomu slovenskému neduhu imúnny a v mojich komentároch som viackrát zdôraznil, že si vlastnú novinársku nezávislosť a podporu správnej veci cením nad všetko ostatné. Ak by ma chcel niekto za články alebo akékoľvek rady platiť, prípadne by sa ma chcel opovážiť kúpiť, vyrazím ho tak, že zoberie so sebou nielen dvere s náplňou, ale aj zárubňu.
Zároveň na tomto mieste využívam príležitosť, pozdravujem s úctou vedenie strany Smer-SD a prajem všetko dobré …..Chystám preň spomienky v knižnej podobe, ako darček k výročiu.
Technická poznámka a odkaz kolegovi. Tibor, nepočítaj prosím Ťa letopočet alternatívnych novinárov až od roku 2012, už som Ťa na to tuším upozornil, počítaj ho od roku 1990.
Na záver ešte tá v úvode spomínaná drobná spomienka na stretnutie s novinárom FINANCIAL TIMES v roku 1996 v Londýne, už ako pracovník SIA. Okamžite sa ma hneď na začiatku v štýle nebohého amerického senátora McCarthyho opýtal: „Pán Zoldy na rovinu, boli ste v minulosti, prípadne ste ešte aj dnes, člen komunistickej strany?“ Blbec, dobre že som mu ten stôl, čo bol medzi nami, neprevrátil na hlavu. „Nie, nie som, nebol som a nebol nikto ani z mojej rodiny.
Som navyše angličtinár a zakladateľ tradície americkej country hudby na Slovensku už v roku 1971, nie zakladateľ nejakého ruského balalajkového súboru“. Pre nich sme boli v tom čase všetci zo Slovenska komunistami. Keď som to spomenul šéfovi NUJ Johnovi Fosterovi, náramne sa na tom aj s asistentom Norrisom rehotali: „Michal, mal si sa ho spýtať, či je alebo bol členom Konzervatívnej strany, lebo všetci sa vo FT tvária nestranne, ale všetci sú v Konzervatívnej strane“.
Michal Zoldy
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
