Podpredseda PS Ivan Štefunko, ani podpredseda Smeru-SD Richard Takáč podľa ich vyjadrení v dnešných Sobotných dialógoch vôbec nezaznamenali rozruch okolo dekrétu Volodymyra Zelenského, ktorým pomenoval špeciálnu vojenskú jednotku po banderovských zločincoch, a dokonca ani vlnu pobúrenia na poľskej politickej scéne z tohto kroku.
Táto udalosť nestála za zmienku ani Ivanovi Korčokovi, ktorý nakrútil prečudesné video, v ktorom sa pchal do zadku nemeckému führerovi za jeho dávno odmietnutý plán dostať Ukrajinu do EÚ ako pridruženého člena, pričom o „bezpečnostných zárukách“ zavádzal podobne ako keď podporil vo funkcii štátneho tajomníka americkú inváziu do Iraku a tvrdil, že slovenských vojakov sa boje nedotknú (hoci napokon ich niekoľkých doviezli domov v cínových rakvách). Je neuveriteľné, že po týždni, v ktorom sa potvrdilo, že banderizmus a uctievanie nacistických kolaborantov je na Ukrajine oficiálnou štátnou politikou, mal Korčok toľko drzosti, aby ako poskok cudzích záujmov kritizoval slovenskú vládu za jej postoj k súčasnému ukrajinskému režimu a zároveň vyzdvihoval do nebies Zelenského bez toho, že by sa čo i len slovom ohradil voči rehabilitácii banderovských hrdlorezov, ktorí vyčíňali aj na Slovensku.
V dnešnej dobe informatizácie a sociálnych sietí neospravedlňuje našich politikov ani to, že verejnoprávnej televízii nestála za celý týždeň ani len za zmienku či už kauza pochovávania nacistického kolaboranta Andrija Melnyka (ktorému sa prišiel pokloniť Volodymyr Zelenskyj osobne) so štátnymi poctami alebo kauza vyzdvihnutia profašistických banditov ako „hrdinov UPA“. Nech mi ešte niekto povie, že STVR je provládna, keď je to tam prelezené personálne i mentálne opozičnýni aktivistami, a podľa toho to spravodajstvo aj vyzerá. No najmä, nech sa nečudujú, že ľudia hľadajú informácie v alternatívnych médiách, keď sa v tých mainstreamových nedozvedia ani tie najdôležitejšie.
Keď som sa včera neponáhľal s odsúdením ruského dronu, ktorý zablúdil na rumunské územie, moja zdržanlivosť bola opäť na mieste. Stačilo pár hodín, aby vyšlo najavo, že všetko bolo úplne inak: ukázalo sa totiž, že dron zmenil svoju trajektóriu po tom, čo ho zasiahli jednotky ukrajinskej protivzdušnej obrany. Teda nijaký zákerný a zámerný Putinov útok na nevinných civilistov, ale ďalší z mnohých pokusov Zelenského zatiahnuť západné štáty do priamej vojny s Ruskom. Kto ešte verí tomuto šašovi? Progresívne Slovensko, ktoré mu sľubuje po vstupe do vlády ďalšiu darovanú vojenskú techniku na úkor dôchodkov pre našich seniorov? Nedajte sa uniesť emóciami a pozorne sledujte priority tých, ktorí sa derú k moci.
Eduard Chmelár
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
