4. novembra 2026
Cirkev
Cirkevná kríza, Liturgia, Synodalita
Misál na slúženie katolíckej omše reformovanej v roku 1969, ktorý bol oficiálne v Nemecku preložený a zavedený roku 1975, je podľa miestnych liturgistov už zase zastaraný. Je to vskutku záhada, ako rýchlo dokážu zastarať niektoré veci, ktoré boli v roku 1975 ultramoderné, zatiaľ čo v minulosti sa proces zastarania vliekol celé stáročia. Nuž, záhada-nezáhada, synodálne napredovanie musí pokračovať aj napriek záhadám (tie nech si riešia odborníci na záhady, ktorým samozrejme ako odborníkom dôverujeme) a preto treba v Nemecku nový, modernejší misál, ako je ten z roku 1975. Portál Katholisch.de píše:
„Ten istý misál sa v Nemecku používa už viac ako 50 rokov. (Hrôza pomyslieť; pozn. aut.). Teraz bude vydaný nanovo. Otec Marius Linnenborn vysvetľuje, ako sa možno zapojiť. Súčasný nemecký misál sa používa od roku 1975. Biskupi sa ho opakovane pokúšali revidovať – neúspešne. (?) Teraz sa o to znova pokúšajú a všetci veriaci môžu prispieť svojou spätnou väzbou. Marius Linnenborn, vedúci Nemeckého liturgického inštitútu, je členom projektového manažérskeho tímu pre revíziu misála v nemecky hovoriacom svete.“
zdroj: wikimedia commons
Ako vidno, synodálne zapojenie celého národa do obnovovania kníh používaných pri liturgii nie je len slovenským špecifikom, ako sme to videli v prípade Jednotného katolíckeho spevníka, ale globálne presadzovaným trendom, pričom nemusíme dlho hádať, kto je v tomto prípade inšpirátorom a kto plagiátorom, či Nemecko alebo Slovensko.
Portál Katholisch.de sa pri príležitosti revitalizácie misála porozprával s otcom Mariusom Linnenbornom a vyzvedel, na čo sa môžu nemeckí katolíci tešiť:
Liturgický odborník nás hneď skraja uvádza do herakleistovského sveta, v ktorom všetko neustále plynie a preto musí plynúť aj liturgický jazyk:
„Jazyk sa neustále vyvíja a od roku 1975 existujú bohaté skúsenosti s liturgickým jazykom zo samotného slávenia liturgie. To vytvorilo určitú potrebu a túžbu po revízii niektorých vecí.“
Túto „túžbu“ pociťujú nemeckí katolíci pravidelne, takže toto je už tretí pokus. Otec Linnenborn vysvetľuje, aké úskalia čakali na nemeckých progresívnych biskupov, keď sa snažili liturgický jazyk náležite obohatiť:
„V minulosti sa uskutočnili dva pokusy. Rozsiahlejšia revízia sa začala v 90. rokoch 20. storočia. Tento projekt sa však musel opustiť, keď v roku 2001 vyšla vatikánska prekladateľská inštrukcia „Liturgiam authenticam“, ktorá požadovala veľmi prísne dodržiavanie pôvodného latinského textu. Na základe toho sa uskutočnil druhý pokus, tentoraz viac zosúladený s latinčinou. Keď bol tento nový preklad dokončený, biskupi nemecky hovoriaceho sveta ho však odmietli schváliť, pretože neboli presvedčení, že je skutočne lepší ako ten existujúci.“
Našťastie pápež František zmenil kritériá pre preklad misála, takže teraz môže nemecký klérus aj laici nehatene bádať v hlbinách jazyka, ako to majú Nemci (viď Hegel či Heidegger) niekedy vo zvyku:
„Odvtedy opäť prevzali hlavnú zodpovednosť za preklady biskupské konferencie. Biskupi nemecky hovoriaceho regiónu sa preto rozhodli prehodnotiť revíziu – zámerne sa rozhodli preložiť chýbajúce texty a v prípade potreby mierne upraviť existujúce preklady.“
Redakcia sa následne pýta otca Linnenborna, kde konkrétne vidí potrebu revízie. Odborník odpovedá:
„Existujú frázy, ktoré by dnes človek s moderným zmyslom pre jazyk pravdepodobne nepoužil.“
Príkladom objasňuje, čo má na mysli:
„V úvodnej modlitbe jednej z posledných nedieľ cirkevného roka sa píše: „Daj nám pochopiť, že sa stávame slobodnými, keď sa podriadime tvojej vôli.“ Toto je jazyk, ktorý nie je ľahké pochopiť, najmä hneď na začiatku bohoslužby.“
Otec Linnenborn tiež poukazuje na formulu, ktorá sa nachádza v kánone pri konsekrácii a znie „za mnohých – pro multis“. Tú všetci progresívne orientovaní pokonciloví liturgisti prekladali svojvoľne, ale v „duchu koncilu“ ako „za všetkých“. Chvíľu sa zdalo (za Benedikta XVI.), že sa pôvodný presný preklad všade povinne vráti, avšak, zaviala opäť nová doba:
„Talianski biskupi v súvislosti so schválením svojho misála vo vlastnom hlasovaní hlasovali za ponechanie formule „per tutti“ pri pozdvihovaní kalicha a pápež František nakoniec schválil taliansky misál s označením „per tutti“, teda „za všetkých“. Mám podozrenie, že hlasovanie medzi biskupmi nemecky hovoriaceho sveta by prinieslo podobný výsledok.“
No a samozrejme nebude chýbať ani inkluzívny jazyk:
„Samozrejme, tam, kde sa dnes píše iba „bratia“, bude pridané aj „sestry“. Vo všeobecnosti by mal byť jazyk čo najinkluzívnejší. Budeme sa tiež zaoberať príliš mužskými predstavami o Bohu.“
– Tak toto by išlo úplne najlepšie vtedy, keby už konečne boli nejaké vysvätené kňažky liturgistky, aby to tiež trochu zrevidovali. Snáď teda potom, pri štvrtej revízii…
Nezabúdajme: vždy je čo reformovať, vždy je čo inovovať!
Branislav Michalka
Zdroj: Katholisch.de, titulný ilustračný obrázok, zdroj – wikimedia commons
PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS
Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:
Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!
