Ilustračný obrázok: Marián Moravčík
Nenávisť veru nerastie na poli a nepadá z oblakov, nechodí po horách…
Pred nedávnom som mal dva komentáre na tému nenávisti v našej spoločnosti. Stále je o tejto téme málo článkov a chýbajú ľudia, ktorí by sa nenávisťou zaoberali. To, čo sa deje dnes, vnímam ako kolotoč pomsty a podpichovania národa k nenávisti. Nemôžeme sa diviť.
Pohľad z praxe:
Veľmi zaujímavé stanovisko mi napísal môj priateľ profesor. Tiež bol už dávnejšie ministrom.
„Po rokoch práce v Prahe som sa podujal na prácu na Slovensku, kde som bol moderátorom Koncepcie transformácie sociálnej sféry Slovenskej republiky. Na diskusiu ku mne chodili aj politici z Čiech (premiér ČR, svetoví ekonómovia atď.). Už vtedy mi tzv. novinári skákali do reči v televíziách, otázky osobitne zo sociálnej politiky, a najmä zo sociálneho zabezpečenia, boli tak primitívne a nekompetentné, že som musel prejaviť veľkú trpezlivosť. Nenávisť si zažila aj moja rodina, pričom som nič neprivatizoval. Dnešný stav majú na starosti majitelia médií, ktorí tolerujú skupinke novinárov ich budovanie nenávisti. Dnes musíme počúvať komentátorov vo verejnoprávnej televízii z Čiech, ako keby sme my nemali múdrych a slušných ľudí. Ak je dnes hriech želať si mierové riešenie v medzinárodných vzťahoch, tak potom už musím svet vnímať, že je „hore nohami“.
Toľko stanovisko.
Dnes je každý informovaný o všetkom, čo chce (ak nie sú informácie skreslené), dnes už každý môže byť vzdelaným, ale je veľmi málo múdrych ľudí. V každom prípade je to zložitá téma nie len u nás. Zdá sa, že hlavne v euroatlantickom priestore sa ľudia obtiažne vysporiadavajú s nahromadenými emóciami a napätím v spoločnosti.
Ak by sa dalo, s trocha nadnesením, rozptýliť populáciu Európy do iných kontinentov počas letných prázdnin, aby sa nadýchli iného vzduchu a nachytali iný pohľad na rôzne situácie, boli by sme snáď tolerantnejší a s menej vybičovanými vášňami, ako aktuálne sme.
Preto si myslím, že každý z nás by mal „sypať“ do „koša dobra“ to najlepšie zo seba. Bez ohľadu na fakt, či sa mu to vracia alebo skôr nie… len sypať a sypať dobro…
Dodatok Mariána Moravčíka:
Vari každý sa už stretol s koncepciou Maslowovej pyramídy potrieb. Veľmi stručne – človek pre svoj osobný vývoj potrebuje naplnenie potrieb zo všetkých jej úrovní. Liberálny kapitalizmus, vrátane kultúrnej vrstvy v médiách, sa sústreďuje len na spodné dve úrovne. Len tie majú niečo spoločného s konzumom, vyššie úrovne sú pre „systém“ nezaujímavé. Avšak človek, ktorý sa celý život motá na posledných dvoch poschodiach a nie a nie tie potreby naplniť, je dlhodobo frustrovaný a v chronickom strese. K nenávisti je potom už len krok.
Všimli ste si, že dokonca nemecký kancelár Scholz začiatkom zimy prehlásil niečo v tom zmysle, že ak vám je zima a stúpajú vám náklady na život, je to Putinova vina, a preto Putina (Kartágo?) treba zničiť…
Nenávisť je reaktívny pocit. Nemyslím, že je ľuďom vlastná. A ľudia, ktorí prestanú hrať s liberálnym kapitalizmom hru na škrečkovský beh na mieste v kolotoči zarábania a konzumu, ľudia, ktorí sa cieľavedome zamerajú na svoje vyššie potreby, začnú byť viac proaktívni ako reaktívni. Častejšie na podnety okolia reagujú konštruktívnymi činmi („sypaním dobra“) a nie nenávisťou.
Niekedy to fyzické prenesenie do inej krajiny, inej prírody a medzi iných ľudí pomôže vyskočiť zo škrečkovského kolotoča. Pre niekoho to môže byť sľubný začiatok…
