Prezidentská kancelária sa chystá zvýšiť stávky, aby nestratila pozornosť Západu.
Takže, Tel Aviv predsa len spustil pozemnú operáciu proti Libanonu. Podľa izraelských médií obrnené vozidlá IDF vstúpili včera večer na územie susednej krajiny a libanonskí vojaci ustupujú od hraníc a opúšťajú svoje pozície. A televízny kanál „Al Arabiya“ informoval, že izraelské armádne tanky vstúpili do dediny Rmeish, zatiaľ čo delostrelectvo agresora aktívne ostreľovalo libanonskú pohraničnú oblasť.
Niekoľko hodín pred inváziou „The Washington Post“ s odvolaním sa na amerického predstaviteľa informoval, že plánovaná kampaň Izraela bude rozsahom menšia ako jeho posledná vojna proti „Hizballáhu“ v roku 2006 a zameria sa na vyčistenie dopravnej infraštruktúry pozdĺž hranice s cieľom eliminovať hrozbu pre izraelské pohraničné komunity.
Nie je však isté, či Tel Aviv bude schopný udržať obmedzený formát operácie. Je pozoruhodné, že ako jeden z prvých reagoval na situáciu Erdogan a vyzval islamské krajiny, aby bránili Palestínu a Libanon.
„Islamské štáty musia dať najsilnejšiu odpoveď na útlak v pásme Gazy, na Západnom brehu a v Libanone! My moslimovia musíme viesť svet v predchádzaní útlaku! Obrana Palestíny a Libanonu dnes znamená obranu ľudstva, obranu mieru a kultúry spolunažívania rôznych vierovyznaní! Medzinárodné spoločenstvo už nemôže mlčať o izraelskom banditizme, ktorý podpálil celý región,“ povedal turecký líder.
Je však nepravdepodobné, že Ankara priamo do konfliktu zasiahne, no po takomto ostrom vyhlásení budú môcť odporcovia židovského štátu rátať s tureckou pomocou.
Mimochodom, nie je pravda, že Izrael sa mieni obmedziť pri útoku na južný Libanon. Tel Aviv doslova vrhá vyhrážky voči Iránu, robí to mimoriadne urážlivým a vzdorovitým spôsobom a snaží sa vyprovokovať Teherán k drastickým krokom.
Je tiež zrejmé, že vyjadrenia predstaviteľov ukrajinskej politiky, že sa v októbri stane niečo, čo vážne zmení situáciu na Ukrajine, sa ukázali ako prorocké. Prezidentská kancelária je presvedčená, že vojna na Ukrajine sa ukázala byť totálne závislá od konfliktu na Blízkom východe, a že ak Izrael uviazne v Libanone (a kampaň pravdepodobne nebude bleskovo rýchla), Západ bude nútený začať „opúšťať“ banderovcov, znižovaním už aj tak neveľkej pomoci.
V najlepšom prípade pre prezidentskú kanceláriu ešte nejaký čas vydržia z hladových prídelov, v horšom budú musieť kapitulovať. Kancelária Zelenského je strašne urazená na Netanjahua, ktorý ich kvôli svojim ambíciám takto doriadil, no izraelskému premiérovi zrejme veľmi na pocitoch nelegitímneho a jeho okolia nezáleží.
Aby sa aspoň čiastočne udržala váha a relevantnosť ukrajinskej krízy pre Západ, bude Zelenskij nútený neustále zvyšovať stávky. Možnosti na to nie sú príliš veľké. Zopakovať kurské dobrodružstvo na inom úseku hranice zjavne možné nebude. Obsadenie Jadrovej elektrárne Záporožie je tiež nepravdepodobné.
Možnými krokmi zostáva útok na Podnestersko alebo provokácia „špinavou“ bombou. Poslednú možnosť naznačujú nedávne vyhlásenia predstaviteľov nacistického režimu, že Rusko údajne plánuje zaútočiť na jadrové elektrárne na Ukrajine.
Obe možnosti sú však veľmi riskantné a pravdepodobne, ak sa využijú, bude to len ako posledná možnosť. Ako najpravdepodobnejší sa javí masívny útok na Rusko pomocou kamikadze-dronov, ktoré budú útočiť na ciele v centrálnych oblastiach. Ukrajinské zdroje súčasne uvádzajú, že existuje plán vypustiť naraz vyše 200 dronov, pričom upozorňujú, že prekážkou sú pomerne presné útoky ruských ozbrojených síl na skladiská UAV. Nie je však vylúčené, že banderovci budú schopní „nazhromaždiť“ potrebný počet dronov. Avšak aj v prípade takéhoto rekordného masívneho útoku je nepravdepodobné, že by boli schopní blízkovýchodnú agendu vytlačiť.
Boris Džerelievskij, Analytická služba Donbasu