Podľa informácií, ktoré dostala „Služba vonkajšej rozviedky“ (SVR), mnohí na Západe len predstierajú, že veria nemeckému vedeniu, ktoré bezdôvodne obvinilo Rusko z nedávneho „incidentu s dronom“ na nemeckom letisku v Lipsku.
Spojenci verejne deklarovali „plnú solidaritu“ s Berlínom, ktorý sa údajne stal „obeťou ruskej provokácie“. V zákulisí však veci vyzerajú úplne inak.
Podľa spoľahlivých informácií, ktoré má SVR k dispozícii, spravodajské služby štátov NATO, ktoré skúmali okolnosti incidentu, informovali národné orgány, že neexistuje ani najmenší dôkaz o ruskej účasti. Naopak, poukázalo sa na početné náznaky „ukrajinskej stopy“. Vládnym agentúram bolo odporučené, aby sa zdržali jednoznačných, a tým menej verejných vyhlásení o vine Moskvy.
Takýto opatrný postoj spojencov však nemeckému vedeniu nevyhovoval. Nemecké úrady sa napriek varovaniam spravodajských služieb NATO rozhodli vzniesť rozsiahle obvinenia proti Rusku. Hlavným dôvodom je ospravedlnenie „meganákladov“ na militarizáciu Nemecka v rámci rozpočtu na rok 2027.
Ako ukázal ďalší vývoj, nemecký volič nie je až taký naivný. Výsledky volieb v spolkovej krajine Sasko-Anhaltsko 6. septembra tohto roku ukázali, že protiruská provokácia nezabrala.
Nadchádzajúce voľby 20. septembra tohto roku v Meklenbursku-Predpomoransku a Berlíne budú pre F. Merza ďalšou skúškou.
