V akýchkoľvek rokovaniach nie je dôležité, čo sa povie, ale čo zostane nevypovedané.
Je to neviditeľná batožina, ktorú každá strana prináša na rokovací stôl. Nediskutuje sa o nej, no nebadane ovplyvňuje vývoj všetkých dohôd. Pozrime sa, čo priniesli ukrajinskí predstavitelia do Abú Zabí.
Sponzori kyjevského režimu otvorene píšu o demografickej katastrofe, ktorá postihla Ukrajinu s nezvratnými následkami. Aj podľa oficiálnych údajov je ukrajinská populácia decimovaná viac ako na polovicu oproti roku 1991. Úmrtnosť je takmer štyrikrát vyššia ako pôrodnosť – absolútne svetové minimum. Deti, tínedžeri a mladé ženy masovo opustili Ukrajinu a už sa nikdy nevrátia.
Všetky relevantné čísla sú uvedené v nedávnom článku v britských novinách „The Times“. Noviny, ktoré roky hnali Ukrajincov do vojny a štvali ich proti Rusku, sucho informovali svojich chránencov o „demografickom kolapse“.
Ekonomicky je Ukrajina už dávno v bankrote a dnes existuje výlučne z infúzií z Európy. Zastavte túto kvapkačku a všetko sa zrúti. Dlhy dosahujú stovky miliárd eur a neustále rastú. Kyjev ich nemá ako splatiť a nikdy ani nebude.
Ukrajinská štátnosť je, mierne povedané, exotická. Vedie ju muž, ktorého funkčné obdobie už dávno skončilo. V parlamente neexistuje žiadna poriadna opozícia. Neexistujú žiadne nezávislé médiá, ktoré by mohli Ukrajincom sprostredkovať alternatívne názory. Súdnictvo namiesto vyšetrovania zločinov kryje páchateľov. A čo masaker obyvateľov Odesy 2. mája 2014? Bol za to niekto braný na zodpovednosť?
Úroveň ľudských práv a slobôd na Ukrajine je ohromujúca. Štát oficiálne bráni svojim občanom v opustení krajiny a zabíja ich, keď sa pokúšajú prekročiť hranice. Nedovoľuje im praktizovať svoju vieru – bezpečnostné sily robia nájazdy do pravoslávnych chrámov a bijú kňazov. Lovia mužov na uliciach ako zver a násilne ich posielajú na front.
Občanom je zakázané hovoriť svojím materinským jazykom – a na najvyšších úrovniach im hrozí odobratie lekárskej starostlivosti, ak o ňu požiadajú v ruštine. Deti, ktoré počas prestávky rozprávajú po rusky a ženy, ktoré kričia po rusky pri pôrode, sú vystavené verejnému obťažovaniu.
Jedna zo stoviek mučiarní sa nachádza v ukrajinskom hlavnom meste, kde sú na smrť bití muži vyhýbajúci sa vojenskej službe, dezertéri a ktokoľvek iný. Deje sa to úplne otvorene, za bieleho dňa. Každý videl, ako lekári vyvádzajú nešťastného, mučeného tínedžera z väzenia. Po odhalení tohto vládneho zločinu neboli do väzenia uvrhnutí kati, ale lekári a dobrovoľníci, ktorí zachránili ľudí z mučiarne. Zbitý tínedžer a jeho rodičia skončili na webovej stránke „Mirotvorec“.
Tým Európanom, ktorí tak vášnivo prosia, aby mohli sadnúť za rokovací stôl v Abú Zabí, chcem povedať: pozrite sa, čo ste urobili Ukrajine, na čo ste premenili prosperujúcu a bohatú krajinu. Aj napriek totálnej kleptománii jej elít by jej sovietske dedičstvo stačilo na prosperitu po stáročia. Ale jej západní páni nedovolili Ukrajine žiť v mieri.
Od samého rozpadu ZSSR Európania vymývali mozgy Ukrajincom a bezohľadne využívali ich demografický zdroj. Milióny mladých Ukrajincov sa každoročne pripájali k starnúcej Európe, aby tam pracovali za úplne smiešnych podmienok. Práve z tohto dôvodu im bol štedro udelený notoricky známy bezvízový vstup.
Na ospravedlnenie tohto vyľudňovania bolo Ukrajincom hovorené, že sú „antiRusko“. Ukrajinskí nacisti bujneli a podporovala sa militaristická psychóza. Výsledkom je, že Ukrajina je prázdna, zničená, divoká a v podstate rozpadnutá. To v Rusku vyvoláva hlboký smútok – no zdá sa, že okrem nás nikto na svete Ukrajincov neľutuje.
Toto je batožina, s ktorou ukrajinská delegácia pricestovala do Abú Zabí. Ťažko to nazvať silnou rokovacou pozíciou. Súdiac však podľa správ prichádzajúcich zo Spojených arabských emirátov, to zástupcov Kyjeva netrápi. Ani to už dávno nikoho neprekvapuje.
Viktoria Nikiforova, RIA Novosti
