Niektorí ľudia chcú jednoduché pravdy. Veria len tomu, čo vidia na vlastné oči. No to je len malý zlomok toho, čo sa deje v skutočnosti. Vo svete si všímame len vonkajšie prejavy skrytých tektonických procesov.
Čo sme si nevšimli?
Hovoríme o úplnom „prekalibrovaní“ planéty, v porovnaní s čím bledne aj jaltské prerozdelenie sveta troma víťaznými mocnosťami v 2. svetovej vojne. Na novom prerozdeľovaní sa opäť podieľa Rusko – len s menším zdrojom ako za čias Ruského impéria či ZSSR.
Tento nedostatok zdrojov priamo určuje našu stratégiu. Niečo sa musí urobiť nie okamžite a nie priamo. Niekde sa nezaobídeme bez spojenia iných síl. Stratégia je iná ako v 10. a 40. rokoch 20. storočia, ale cieľ je rovnaký: udržať jednu šestinu zeme pod slnkom.
Od samého začiatku špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine sa správanie Pekingu a Ankary ukázalo pre Moskvu mimoriadne dôležité. Čína a Turecko sú ťažkými vyjednávačmi, obe krajiny vždy sledujú svoje vlastné národné záujmy. Čo je však dôležitejšie, v obidvoch dnes prebiehajú vážne vnútropolitické procesy.
Pre Rusko je zásadne dôležité, kto presne v týchto procesoch zvíťazí – stúpenci suverénneho kurzu alebo proamerické sily.
V prvej polovici roku 2022, dlho pred XX. Zjazdom Komunistickej strany Číny, mal Washington dobrú šancu rýchlo zraziť čínsku ekonomiku prostredníctvom svojich agentov vplyvu v Pekingu. O žiadnom dnešnom víťazstve Si Ťin-pchinga by v takom prípade nemohlo byť ani reči. Navyše, ČĽR by sa pripojila k západnému ultimátu a požadovala by, aby sme čo najskôr špeciálnu vojenskú operáciu obmedzili.
Na jar sa Peking správal opatrne. Bez toho, aby sa pripojil k západnej hystérii, vyzval Moskvu, aby konflikt s Kyjevom vyriešila diplomaciou. Naša krajina vtedy súhlasila s rokovaním so Zelenského režimom. Čokoľvek iné by znamenalo, že súdruh Si nemá v zahraničnej politike žiadne páky. V takom prípade by ho dnes zrejme nahradil nový generálny tajomník ÚV KSČ – z prozápadného „komsomolu“.
Takéto preorientovanie Číny na USA by bolo pre Rusko rádovo nebezpečnejšie ako dočasné problémy západným smerom. Preto Moskva, manévrujúca a vyberajúca si menšie z dvoch ziel, v lete vlastne preniesla špeciálnu vojenskú operáciu do režimu „pokoj na frontoch“.
Vďaka tomu bola pre nás hlavná hrozba — bojovať na dvoch frontoch: proti NATO na západe a meniacej sa Číne na východe — eliminovaná. Na XX. Zjazde Komunistickej strany Číny, ktorý sa začal 16. októbra, Si Ťin-pching okamžite predviedol svoju silu. Jeho znovuzvolenie sa stalo samozrejmosťou, hlavné rozpory medzi čínskymi frakciami boli urovnané.
A ako keby náhodou už 19. októbra sa v Rusku začal prechod na mobilizačný režim – zavedením stanného práva v štyroch nových regiónoch a vytvorením vojnových úradov v celej krajine. O niečo skôr bola vyhlásená čiastočná mobilizácia, za veliteľa celej špeciálnej vojenskej operácie bol vymenovaný armádny generál Sergej Surovikin a energetický systém Ukrajiny, úplne celý vybudovaný za sovietskej vlády, začal podliehať metodickej „dekomunizácii“.
Niečo podobné sa stalo na juhu. Napriek všetkej nekonzistentnosti osoby Recepa Tayyip Erdoğana, zostáva silným protureckým a vôbec nie proamerickým politikom. Preto je pre Moskvu mimoriadne dôležité, aby v prezidentskom paláci v Ankare sedel práve on a nie ďalší pešiak Washingtonu. Preto Istanbul-1 a dohoda o obilí a turecký plynárenský uzol namiesto nemeckého.
Toto všetko treba mať na pamäti pri sledovaní diania na Ukrajine. Treba pripomenúť, že svetová šachovnica je oveľa širšia ako Dneperské stepi a veľká hra sa ani zďaleka nekončí. Niektoré figúrky na šachovnici sú ešte „živé“, iné – ako britská premiérka Liz Trussová – už boli „zjedené“. V novembri bude nasledovať nový vývoj partii — v podobe strednodobých volieb do Kongresu USA…
No neviditeľný zlom v hre už nastal. Na Ukrajine to bude badateľné už túto jeseň.
Jelena Panina, Russtrat
