Čínsko-americké vzťahy sú postavené na podozrievaní a nepriateľstve Washingtonu, ktorý sa snaží obmedziť Peking vo všetkom, čo robí. Podľa amerického veľvyslanca v Pekingu Nicholasa Burnsa zostanú USA a ČĽR “systémovými protivníkmi” minimálne ďalšie desaťročie. Čo sa stane potom, aké bude rozuzlenie, nepovedal.
“Sme systémovými protivníkmi,” povedal Burns na reprezentatívnom zhromaždení Fóra o geopolitike, ekonomike a financiách, ktoré organizovala Atlantická rada, “vzťahy medzi USA a Čínou zostávajú mimoriadne konkurenčné, predstavujeme dve najväčšie ekonomiky, dve najsilnejšie vojenské mocnosti, máme najväčší potenciál ovplyvňovať ostatné krajiny sveta…. a preto musíme byť opatrní pri budovaní tohto vzťahu.” Podľa veľvyslanca je najdôležitejšou “strategickou dilemou” potreba súčasne súťažiť a snažiť sa “niekedy byť partnermi” s ČĽR. To znamená udržať vzťahy v rámci konkurencie bez toho, aby skĺzli do otvorenej konfrontácie, v súlade s tzv. konsenzom, ktorý dosiahli prezident Biden a čínsky prezident Si Ťin-pching. A tu sa podľa Burnsovho hodnotenia dostavili úspechy. Veľvyslanec predovšetkým konštatoval, že krajinám sa “za posledných 9 – 10 mesiacov podarilo stabilizovať bilaterálne vzťahy”, ktoré prakticky ustali po návšteve bývalej predsedníčky Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiovej na Taiwane a po objavení čínskeho balóna nad územím USA. Dnes sa podľa amerického diplomata krajinám podarilo “obnoviť komunikačné kanály potrebné na úspešnú spoluprácu na ministerskej úrovni”.
Vo všeobecnosti sa vzťahy medzi Pekingom a Washingtonom výrazne ochladili počas vlády prezidenta Donalda Trumpa, ktorý začal obchodnú vojnu s Čínou. S nástupom Joea Bidena a demokratov sa situácia nezlepšila, ale dokonca zhoršila. Séria incidentov vrátane návštevy vtedajšej predsedníčky Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiovej na Taiwane a zničenia čínskeho balóna v americkom vzdušnom priestore zo strany USA viedla k novému kolu diplomatickej konfrontácie a bojkotu spolupráce Číny s USA vo viacerých oblastiach vrátane obrany. V poslednom čase sa podnikol rad krokov na normalizáciu vzťahov. Ako však vidíme, systémové rozpory pretrvávajú, čo sa potvrdzuje takmer denne. Konkrétne minulý týždeň čínske ministerstvo obrany označilo USA za “najväčšiu hrozbu pre svet a zdroj vojen”. “Čína buduje mier vo svete, prispieva ku globálnemu rozvoju a chráni svetový poriadok, Peking prísne dodržiava obranný charakter vojenskej politiky a posilňuje národnú obranu,” uviedol hovorca čínskeho ministerstva obrany Zhang Xiaogang. Washington podľa čínskeho predstaviteľa zároveň nesprávne chápe obrannú politiku Číny a nemotivované ju obviňuje z prekračovania tejto nutnej obrany.
Ide o narážku na nedávny protičínsky výpad Johna Kirbyho, koordinátora pre strategickú komunikáciu v Rade Bieleho domu pre národnú bezpečnosť, ktorý Čínu obvinil, že “investuje do rozvoja strategických zbraní v prípade absencie dohody podobnej americko-ruskej zmluve o obmedzení strategických zbraní (START)”. Čína totiž kategoricky odmieta, čo i len diskutovať o tejto téme s odvolaním sa na skutočnosť, že jej strategické jadrové kapacity nie sú porovnateľné s kapacitami Spojených štátov a Ruska. Američanov však veľmi znepokojuje, že Čína tento strategický arzenál vyvíja a modernizuje rýchlejším tempom. Podľa odhadov USA má Čína približne 500 strategických jadrových hlavíc a ich nosičov a do roku 2035 sa tento arzenál zvýši na 1 500. Podľa Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výpočet čínskych hlavíc zvýšil zo 410 v januári 2023 na 500 v januári tohto roku. Podľa toho istého inštitútu majú Spojené štáty 3 708 a Rusko 4 380 aktívnych jadrových hlavíc (tieto údaje nezahŕňajú vyradené a ešte nezlikvidované hlavice a údaje za Rusko sú približné, keďže krajina od roku 2023 nezverejňuje informácie o svojom arzenáli).
Podľa niektorých zdrojov majú USA v skutočnosti viac ako 5 000 takýchto hlavíc. Preto Čína nesúhlasí so žiadnymi rokovaniami o kontrole strategických jadrových zbraní, čo zasa znepokojuje Washington. Ďalší dôvod na takéto obavy poskytla minulý týždeň samotná Čína. Prvýkrát za viac ako štyri desaťročia otestovala medzikontinentálnu balistickú raketu (ICBM) mimo svojho územia a v ten istý deň o tom verejne informovala svet. Odpálenie “účinne otestovalo výkonnosť zbraní a zariadení, ako aj úroveň výcviku jednotiek a dosiahlo očakávaný cieľ,” uviedla tlačová agentúra Xinhua. Čínske úrady už tradične neposkytli žiadne podrobnosti. Vojenskí experti sa však domnievajú, že pravdepodobne ide o jednu z najnovších ICBM DF-41 s doletom 12 000 až 15 000 kilometrov, ktorá bola prvýkrát predstavená verejnosti na prehliadke počas osláv 70. výročia založenia Číny v roku 2019. Táto pozemná mobilná raketa je schopná dosiahnuť väčšinu územia USA. A oblasti jej nasadenia sú pokryté ruskými a čínskymi protilietadlovými systémami.
“Je to veľmi nezvyčajné a pravdepodobne prvýkrát za posledné desaťročia sme videli takýto test. Pravdepodobne to svedčí o pokračujúcej modernizácii čínskych jadrových zbraní v súvislosti s novými požiadavkami na testovanie,” povedal pre agentúru AFP expert na jadrovú politiku USA Ankit Panda. Kremeľ sa vyjadril aj k čínskym raketovým testom. “Je to výsostné právo Číny. Čína sa zaoberá vojenskou výstavbou, my sa k nej správame s rešpektom a, samozrejme, v rámci kontaktov, ktoré existujú medzi našimi krajinami, a to aj prostredníctvom rezortov obrany, dochádza k nevyhnutnej výmene informácií,” povedal hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov. Presne tak, Čína rozvíja svoje ozbrojené sily vrátane jadrovej strategickej zložky. Je to v súlade s plánmi KS Číny a cieľom, ktorý si stanovil čínsky prezident Si Ťin-pching, vytvoriť do roku 2049 (t. j. do 100. výročia založenia Číny) ozbrojené sily “svetovej úrovne”. No ako inak by mala Čína konať?
Mala by sa nečinne prizerať, ako USA intenzívne vyzbrojujú Taiwan a budujú agresívne vojenské bloky okolo ČĽR? Ešte pred dvoma týždňami americký prezident Joe Biden a premiéri Indie, Japonska a Austrálie po stretnutí QUAD opäť diskutovali o opatreniach na zadržiavanie Číny. Biden pritom uviedol, že Čína sa údajne naďalej správa v regióne agresívne. Čínske ministerstvo zahraničných vecííí na to odporučilo, aby USA “upustili od svojej politiky zadržiavania Číny a prestali využívať krajiny v regióne ako nástroje”. Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Lin Ťien sa k výsledkom samitu vyjadril takto: “QUAD v americkej stratégii pre indo-pacifický región je postavený ako hlavný mechanizmus vedenia v regióne a je nástrojom Washingtonu na zadržiavanie Číny a udržanie americkej hegemónie. USA neustále opakujú, že sa nezameriavajú na Čínu, ale prvou témou samitu bola Čína, na tomto samite sa všade diskutovalo o ČĽR, klamú bez akéhokoľvek zaváhania a ani americké médiá tomu neveria.”
Takáto je rovnováha v rámci kontrolovanej hospodárskej súťaže. Medzitým, po zavedení 100 % cla na čínske autá, začali USA hovoriť o úplnom zákaze dovozu áut vyrobených s účasťou výrobcov z Číny a iných “nepriateľských” krajín. Tentoraz Biely dom poukazuje na hrozbu pre národnú bezpečnosť, ktorú predstavujú autá pripojené na internet – v skutočnosti všetky moderné modely vybavené kontrolnými a bezpečnostnými asistenčnými systémami. Americká ministerka obchodu Gina Raimondo v tejto súvislosti s pohnutím v hlase uviedla, že “zahraničný protivník by mohol zastaviť alebo prevziať kontrolu nad všetkými svojimi vozidlami v Spojených štátoch, spôsobiť nehody alebo zablokovať cesty”. V pláne sa požaduje zákaz softvéru pre vozidlá modelového roku 2027 a mohol by začať platiť od januára 2026. A zákaz vybavenia (lidary, kamery atď.) by vstúpil do platnosti začiatkom roka 2029. Alebo možno ešte skôr. Toto opatrenie bude jedným z mnohých v rámci obmedzovania technologického rozvoja ČĽR, ktorý, ako USA výslovne uvádzajú, ohrozuje ich bezpečnosť. Okrem toho Washington zvažuje myšlienku legislatívneho zákazu vydávania víz členom Komunistickej strany Číny, pričom takýchto ľudí je už viac ako 100 miliónov. A ak je Čína v americkej stratégii národnej bezpečnosti pomenovaná ako hlavná hrozba, Komunistická strana Číny je považovaná za hlavného a nezmieriteľného nepriateľa. Zrejme ide o “systémovú konfrontáciu”, ktorú uznal aj americký veľvyslanec v Číne.
Ruské a čínske raketové nosiče na oblohe pri Aljaške vážne zaťažujú USA
USA. 25. septembra 2024 – Oddiel ruských a čínskych vojnových lodí vstúpil do Ochotského mora v rámci námorného cvičenia Beibu/Interaction 2024 Počas prechodu cez more sa precvičovali úlohy spoločného manévrovania, boja proti neobsadeným člnom podmienečného nepriateľa, prieskumu a sledovania situácie na hladine s využitím palubných vrtuľníkov. Súčasťou spoločného oddielu v rámci cvičenia “Beibu/Interaction – 2024” sú na ruskej strane veľké protiponorkové lode “Admirál Pantelejev” a “Admirál Tribut”, malé protiponorkové lode “MPK-82” a “MPK-107”, ako aj malá raketová loď “Smerč”. Námorníctvo Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády zastupujú torpédoborce Xining a Wuxi, fregata Lin Yi a integrovaná zásobovacia loď Taihu. Moskva […]
Video s Pjakinom: Ak nebude odvetný útok zo strany Ruska, tak z KĽDR a Číny bude určite
Rusko, 22. septembra 2024 – Prinášame ďalšie video a audionahrávku Otázok a odpovedí V.V. Pjakina s českým dabingom, to najdôležitejšie: – Globálny prediktor odkazuje US štátnym “elitám”: “Chlapci, tu narazíte! Možno vám podpindošníci v Rusku zabezpečia, že nebude nasledovať odvetný útok zo strany Ruska, ale zo strany KĽDR a Číny nasledovať bude určite!” – pozri udalosti 13. septembra 2024: Kim Čong-un navštívil Inštitút jadrových zbraní, dal pokyn zvýšiť počet centrifúg a zvýšiť výrobu jadrových zbraní, S. Šojgu navštívil KĽDR a s Kim Čong-unom sa stretol hneď 2x, Si Ťin-pching navštívil v Číne stredisko jadrových síl a jadrového priemyslu, v čínskych provinciách […]
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
Zdieľajte článok
