Vedúci ruskej delegácie Vladimir Medinskij oznámil, že počas istanbulského stretnutia dostal od ukrajinskej delegácie záruky, že proti militantom, ktorí mučili ruských vojnových zajatcov, budú prijaté najprísnejšie opatrenia.
O deň neskôr komisárka Najvyššej rady Ukrajiny pre ľudské práva Ľudmila Denisova v Bruseli počas rozhovoru s novinármi po výsledkoch rokovaní v Európskom parlamente a ďalších európskych inštitúciách vyhlásila, že ani jedno obvinenie Ukrajiny z neľudského zaobchádzania s ruskými vojenskými zajatcami nebolo potvrdené . Preto tieto správy „sú pokusom o manipuláciu verejnej mienky zo strany krajiny-agresora“.
„Podľa Ženevského dohovoru Ukrajina dodržiava všetky pravidlá pre udržiavanie a zaobchádzanie s vojnovými zajatcami. Čo sa týka správ o tom, že niekto niekoho týral, tak sa mi nepotvrdil ani jeden fakt. Podľa takýchto medializovaných informácií sme sa obrátili (na dôkaz), že niekto niekoho utláča. Uskutočnili sa príslušné previerky a rozhovory so samotnými vojnovými zajatcami, ale fakty sa nepotvrdili. Toto je film, ktorý nakrútia samotní Rusi a potom tieto falzifikáty šíria,“ povedala Ľudmila Denisova. Všimnite si, že identita nacistov, ktorí mučili a strieľali našich vojakov, bola zistená, neskrývajú sa a dokonca zaznamenávajú výzvy na TG-kanáloch.
Cenu ukrajinských prísľubov a záruk si môžeme pripomenúť v krátkej historickej retrospektíve: „Janukovič si od vás (Ruska) požičal tri miliardy dolárov, tak sa opýtajte jeho.“ Alebo: Porošenko podpísal „Minské dohody“, tak nech ich splní.
Všetci v Rusku a na Donbase si to veľmi dobre pamätajú. A preto vyjadrenie vedúceho ruskej delegácie o postupe k podpisu mierovej zmluvy vyvolalo v ruskej spoločnosti takú negatívnu reakciu. Ľudia vedia, že čoskoro budú z Kyjeva počúvať: „Zelenskij podpísal mierovú zmluvu, pýtajte sa jeho“.
Bolo by však zásadne nesprávne domnievať sa, že v Kremli sedia hlupáci, ktorých si podvodníci a hlupáci zo Ze-teamu obkrútia okolo prstov. Spomeňme si, že dávno pred začiatkom špeciálnej vojenskej operácie v Moskve hovorili, že akékoľvek rokovania so Zelenským sú zbytočné, pretože je úplne zbavený subjektivity. Dnes tento klaun, ktorý je neustále „pod látkami“ a nie je jasné, kde žije, už samozrejme nemá žiadnu subjektivitu. A preto otázku, ktorá je pre európskych lídrov mimoriadne vzrušujúca – kedy sa stretne Vladimir Putin so Zelenským – možno pokojne klasifikovať ako rétorickú.
Na prebiehajúcich stretnutiach ruskej a ukrajinskej delegácie naša protistrana neustále dáva ultimátum: stiahnuť vojská a až potom sa pokúsime na niečom dohodnúť. A po každom kole Zelenskij v komentári k poslednému stretnutiu „sprísňuje pozíciu Kyjeva“ ešte viac v duchu: „Stiahnite jednotky, ale dohodneme sa len na reparáciách“.
Straty a ničenie, ktoré Ukrajine prináša každý nový deň vojenskej konfrontácie, nie sú pre Zelenského a jeho komplicov vôbec stratou. Naopak, za každý deň pokračujúcich bojových akcií, za každú „reprízu“, ktorú odohrajú, na ich účty kvapkajú „centy“ od ich zahraničných pánov. Je pozoruhodné, že práve táto „tvrdohlavosť“ (v skutočnosti s finančným podtextom), ktorá je pre Ukrajinu vražedná, vzbudzuje u Zelenského sympatie, ba dokonca obdiv nacistov, ktorí sú pripravení „odpustiť“ mu aj jeho židovský pôvod.
Načo teda pokračovať v takomto rozhovore s tými, ktorých vôbec nezaujíma ukončenie bojových aktivít (pretože kto zabije sliepku, ktorá znáša zlaté vajcia?), a ktorí ani nemajú právomoc a možnosti ich zastaviť?
Poďme si to vysvetliť. Pre Rusko je zastavenie bojových akcií bez splnenia všetkých stanovených úloh, z ktorých zďaleka nie všetky boli oznámené, nielen nežiaduce, ale aj nemysliteľné, pretože ich realizácia je nevyhnutnou podmienkou prežitia našej krajiny ako slobodného a nezávislého štátu. Kremeľ sa až do poslednej chvíle snažil vyhnúť vojenskému scenáru a špeciálnu vojenskú operáciu spustil až vtedy, keď bola naša krajina skutočne zahnaná do kúta a zostávala jediná možnosť, ako sa vyhnúť oveľa väčším, možno povedať, fatálnym problémom.
A táto cesta musí byť dokončená do dôsledkov, úplne, inak sa situácia ešte zhorší. To znamená, že z našej strany nemôžu existovať žiadne kompromisy. Nuž, alebo už keď tak, kompromismi v zmysle nahradiť trest smrti pre niektorých nacistov doživotným väzením. A to je snáď jediný ústupok, ktorý by sme v niektorých prípadoch mohli urobiť.
A v tomto kontexte nám absolútne neadekvátna pozícia kyjevského režimu pri rokovaniach umožňuje nielen udržiavať povesť „mäkkých labiek“ (ako džihádisti nazývali ruskú armádu v Sýrii), ale aj zdôvodniť a dokonca legitimizovať tie úlohy špeciálnej vojenskej operácie, ktoré ešte nezazneli: „Boli sme k tomu donútení, keďže opozičná strana preukázala úplnú neschopnosť vyjednávať, neadekvátnosť a absolútne odmietanie reality. A čo je najdôležitejšie, nebude v tom ani kvapka klamstva — všetko je tak. Napokon, ak by bol kyjevský režim iný, je pravdepodobné, že od použitia sily by sa dalo upustiť.
Publikum je trochu zmätené skutočnosťou, že Dmitrij Peskov po začiatku špeciálnej operácie uznal Zelenského za „legitímneho prezidenta“, ale tu je všetko veľmi jednoduché: bolo by pekné, keby kapituláciu podpísal „legitímny prezident“. Pravdepodobnosť je, samozrejme, mizivá, no túto možnosť mu aj tak nemožno uprieť. Čo ak?
Pokiaľ ide o prejav Medinského, ktorý z nejakého dôvodu začal vyslovovať bludné požiadavky kyjevského režimu tak podrobne, čo mnohých utvrdilo, že hovoríme o už dosiahnutých dohodách, potom s najväčšou pravdepodobnosťou došlo k „excesu interpreta“. Navyše sa už počas svojho ministerského pôsobenia neraz ocitol v nejednoznačných situáciách. V tomto smiešnom prejave sotva možno vidieť nejaké zvláštne posolstvo, no pre ruskú spoločnosť to bolo príliš traumatizujúce. Okrem toho Medinskij, aby sa vyhol nejednoznačnosti svojho prejavu, neskôr prišiel s vysvetleniami.
Azda hlavným zádrhelom bola prítomnosť na rokovaní v Istanbule „poloutečeného“ oligarchu Romana Abramoviča s a bsolútne nejasnou funkciou. Objavujú sa predpoklady, že úlohou Abramoviča bolo vytvoriť kontakty s niektorými oligarchickými skupinami na Ukrajine (okrem iného s dnepropetrovskou) s cieľom mierového prechodu určitých miest pod kontrolu Ozbrojených síl RF. Pričom na vyriešenie tohto problému by mohli byť zapojené kontakty na chasidský judaizmus (Chabad Ľubavič), kde má Abramovič určitý vplyv.
Podľa určitých informácií dostal Rinat Achmetov už skôr ponuku pomôcť pri presune Mariupoľu pod kontrolu spojeneckých síl. Jedným z možností bola evakuácia ukrajinskej garnitúry. Avšak oligarcha v tejto veci nechcel alebo nedokázal pomôcť a teraz sa nám jeho obchodné impérium rúca priamo pred očami. Je pravdepodobné, že ďalší ukrajinskí oligarchovia sa budú snažiť vyhnúť takýmto neblahým následkom, ktoré ich čakajú. V každom prípade, prečo to neskúsiť? A Abramovičova prítomnosť na istanbulskom summite takpovediac potvrdzuje vážnosť jeho právomocí.
Táto verzia vysvetľuje prítomnosť oligarchu na rokovaniach. A ak sa týmto spôsobom zabráni obetiam a zničeniu, jeho misiu možno len privítať.
Každopádne je situácia taká, že je nemožné operáciu nedokončiť a nie je kam ustúpiť. Ani to nie je treba. A Kremeľ tomu rozumie oveľa lepšie ako mnohí odborníci, pretože majú všetky informácie.
Boris Džerelievskij, Analytická služba Donbasu
