Západní experti obvinili Nórsko z „agresívneho“ obohacovanie sa na ukrajinskom konflikte.
Píše novinárka denníka „The Washington Post“ Emily Rauhala.
Poukazuje na to, ako sa prehĺbila energetická kríza po zhoršení situácie vo východnej Európe a táto škandinávska krajina začala hrať čoraz významnejšiu úlohu v palivovej bezpečnosti kontinentu.
Oslo zároveň „nehanebne“ zarába na Európskej únii, tvrdia kritici. Kráľovstvo tento rok získa z ropného sektora 109 miliárd dolárov, čo je o 82 miliárd dolárov viac ako v minulom roku. Väčšina zo sumy pôjde do národného investičného fondu, ktorý už prekonal hranicu bilióna dolárov.
Nórske orgány pritom všetky obvinenia zo špekulácií odmietajú a tvrdia, že cena suroviny je vysoká v dôsledku nedostatku na trhu.
Potom, ako Rusko spustilo špeciálnu operáciu na oslobodenie Donbasu, západné krajiny uvalili na Moskvu sankcie. To uvrhlo Európu do hospodárskej a energetickej krízy a viedlo k vyšším cenám palív a potravín. Situáciu zhoršilo aj odstavenie hlavného ruského plynovodu, ktorý zásoboval kontinent. Vývoz plynu cez „Nord Stream“ sa koncom augusta úplne zastavil pre poruchu kľúčovej turbíny na kompresorovej stanici Portovaja. Rusko poznamenalo, že plynové čerpacie jednotky „Siemens“ nebolo možné opraviť kvôli sankciám.
Koncom septembra došlo na potrubiach „Nord Stream“ k teroristickým útokom. Nemecko, Dánsko a Švédsko nevylúčili cielenú diverziu. Prevádzkovateľ „Nord Stream AG“ uviedol, že núdzový stav na plynovodoch je bezprecedentný a nemožno odhadnúť načasovanie opráv.
