6. mája 2026
Generálny sekretariát Synody v utorok zverejnil dve nové správy špecializovaných študijných skupín Synody o synodalite, ako sme o tom na portáli Christianitas.sk už písali včera, keď sme sa zaoberali predovšetkým skupinou č. 9, ktorá riešila „vychádzajúce otázky“ ohľadom etiky, pastorácie a doktríny.
Študijná skupina č. 7 sa zamerala predovšetkým na aspekty biskupskej služby. Prvá časť správy navrhuje prehodnotiť postupy výberu kandidátov na episkopát prostredníctvom participatívnejšieho modelu, s rozšírením konzultácií v rámci diecéz a s väčším zapojením rôznych sektorov cirkevného života.
Skutočne cirkevný proces
Správa tvrdí, že voľba biskupov sa má chápať ako „skutočne cirkevný proces“, vedený Duchom Svätým a charakterizovaný „v každej svojej fáze postojom modlitby, počúvania a rozlišovania“.
Na tento účel študijná skupina navrhuje, aby každá miestna cirkev pravidelne podporovala procesy rozlišovania o „svojom stave a svojich potrebách“. Text navrhuje, aby, keď sa priblíži biskupská sukcesia, biskup zvolal Kňazskú radu a Diecéznu pastoračnú radu s cieľom vypracovať správu o situácii diecézy a navrhnúť mená kňazov považovaných za vhodných pre episkopát.
Každý člen týchto orgánov by navyše mohol odovzdať „v zalepenej obálke“ mená možných kandidátov a návrhy týkajúce sa profilu budúceho biskupa.
Dokument dodáva, že „keď to okolnosti dovolia“, mohli by sa na konzultáciách podieľať aj katedrálna kapitula, Rada pre ekonomické záležitosti, zástupcovia laikov, rehoľníkov, mladých a chudobných.
Správa žiada biskupov so synodálnymi kompetenciami
Medzi vlastnosti, ktoré text považuje za potrebné pre budúcich biskupov, patria „morálna integrita“, „doktrinálna ortodoxia“, „pastoračná citlivosť a schopnosť riadenia“.
Popri tom sa zdôrazňuje potreba disponovať „synodálnymi kompetenciami“, chápanými ako schopnosť budovať spoločenstvo, viesť dialóg a riadiť synodalitu v miestnej cirkvi. Správa dodáva, že biskup musí prejavovať „otvorenosť voči komplexnosti“, „sklon k inovácii“ a „schopnosť prispôsobiť sa novým situáciám“.
Text cituje slová, ktoré vyslovil pápež Lev XIV. počas Jubilea biskupov v roku 2025, keď uviedol, že úlohou biskupa je „dosiahnuť, aby sa partikulárna cirkev budovala v spoločenstve medzi všetkými svojimi členmi a s univerzálnou Cirkvou, pričom sa zhodnocuje príspevok rôznych darov a služieb“.
Širšie konzultácie na nunciatúrach
Správa venuje jednu časť aj práci apoštolských nunciatúr v procesoch výberu biskupov. Text navrhuje, aby v nunciatúrach konzultovali nielen duchovných, ale aj rehoľníkov, laikov, mladých a ďalších predstaviteľov cirkevného života.
Medzi spomínanými profilmi sa objavujú zástupcovia univerzít a cirkevných fakúlt, členovia cirkevných hnutí, osoby s „osobitnými charizmami“, chudobní, marginalizovaní, domorodé komunity a etnické alebo jazykové menšiny.
Dokument navyše uvádza, že „je možné vypočuť si aj osoby, ktoré reprezentujú občiansku spoločnosť a svet kultúry, ako aj osoby, ktoré sa nepovažujú za veriacich alebo opustili cirkevnú prax“.
Pravidelné hodnotenia a revízia postupov
Študijná skupina rovnako navrhuje prehodnotiť postupy dikastérií Rímskej kúrie zapojených do biskupských menovaní, aby metóda „cirkevného rozlišovania“ jasnejšie určovala ich bežné fungovanie.
Správa navyše navrhuje mechanizmy pravidelného hodnotenia procesov výberu biskupov a možné vytvorenie „nezávislej cirkevnej komisie“, ktorá by dohliadala na tieto postupy a zároveň hodnotila prácu príslušných vatikánskych orgánov.
Študijná skupina č. 7 spresňuje, že táto prvá časť správy sa obmedzuje na postupy výberu kandidátov na episkopát. Reflexia bude teraz pokračovať o ďalších aspektoch biskupskej služby, medzi nimi o jej súdnej funkcii, povahe a priebehu návštev ad limina apostolorum a o biskupskej formácii.
zdroj: youtube.com
A čo na to katolícka tradícia?
Z pohľadu katolíckej tradície bola voľba biskupov vždy chápaná predovšetkým ako otázka zachovania apoštolskej viery, kontinuity a jednoty Cirkvi, nie ako model parlamentného zastupovania rôznych názorových skupín.
Už raná Cirkev síce poznala určitú účasť miestneho kléru a veriacich pri prijímaní biskupa, no rozhodujúcim kritériom bola pravovernosť, mravný život a vernosť Apoštolskej tradícii. Biskup nie je regionálny manažér ani koordinátor pluralitných identít, ale nástupca apoštolov, ktorého úlohou je strážiť poklad viery. Preto katolícka tradícia vždy zdôrazňovala, že Cirkev nemá kopírovať politické modely moderného sveta, ale má zostať verná nemennému učeniu, ktoré prijala od Krista a apoštolov.
Ak sa však logika nekonečnej „inklúzie“ stane jediným princípom, prečo sa zastaviť len pri laikoch, ženách a mládeži? Nemali by mať v rámci veľkolepého ekumenického horizontu osobitné miesto pri voľbe katolíckych biskupov aj moslimovia? A nebolo by krásnym symbolom synodality a ekumenizmu, keby konečné odporúčanie kandidátov potvrdzoval aj veľký mufti z Mekky?
Veď ak sa už hranice vieroučných rozdielov rozpúšťajú v atmosfére dialógu, načo sa obmedzovať takými staromódnymi detailmi, ako je apoštolská sukcesia alebo katolícka identita?
A prečo by v duchu dokumentu Fiducia supplicans nemali mať rozhodujúce slovo aj všetci sodomiti, ktorí preukázali svoju zodpovednosť sobášom a adopciou detí, pro-choice aktivisti a profesionálni demolátori morálnej náuky?
A naopak – nebolo by azda najlepšie zakázať účasť katolíckym tradicionalistom, politickým konzervatívcom a pro-life veriacim, aby svojou nepríjemnou pripomienkou dvojtisícročnej tradície nenarúšali radostnú synodálne rozkonárenú atmosféru všeobecného blaha?
Veď najdôležitejšie predsa je, aby sa nik necítil vylúčený…
Branislav Krasnovský
Zdroj: infovaticana.com, titulný ilustračný obrázok, zdroj – flickr.com, Mazur/catholicnews.org.uk
PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS
Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:
Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!
