Dovolím si v tomto článku malú úvahu. Bitcoin som prvý krát kupoval, keď bol ešte v jednociferných sumách a odvtedy som celý sektor kryptomien intenzívne sledoval. V článkoch som pár krát spomenul, že bitcoin bude zaujímavá investícia a alternatíva, počas pádu súčasného dlhového systému. Nevenoval som sa mu ale v článkoch príliš mnoho priestoru hneď z viacerých dôvodov. Investovanie do kryptomien je veľmi rizikový krok. Poznám ľudí, ktorí nakupovali BTC pri cene tisíc a potom museli niekoľko rokov čakať, kým sa im aspoň videli peniaze naspäť. Poznám ľudí, ktorí stratili, pri súčasných cenách bitcoinov, veľmi veľké peniaze na burze Mt. Gox. Ďalším dôvodom bol fakt, že vo svete sa diali oveľa zaujímavejšie a podstatnejšie veci, či už v geopolitike, v kruhoch finančnej elity alebo na trhu zlata.
Dlhový finančný systém elity
Každopádne, keď teraz BTC prekročil hranicu 2000 za dolár, rád by som sa podelil o svoj pohľad na kryptomeny a blockchainovú technológiu celkovo. Nemôžeme sa na ne pozerať izolovane. Musíme si ujasniť perspektívu z pohľadu súčasného finančného systému. Ten je celý založený na dlhu. Všetky meny sú v súčasnosti kryté dlhom. Dlhopisy slúžia ako rezervná báza pri vytváraní peňazí. Ak chce štát financovať nejaký projekt a potrebuje pustiť do ekonomiky dajme tomu 10 miliónov eur, musí najskôr vydať dlhopis v tomto objeme, ak nechce zvýšiť dane. Takýto dlhopis predá investorom za 10 miliónov, s tým, že vráti požičanú sumu v dohodnutom termíne, plus úrok. Peniaze a dlh teda tvoria dve strany tej istej mince. Celý súčasný systém je postavený na dlhu a záväzky v súčasnosti slúžia ako aktíva.
Na začiatku minulého storočia samotná globálna elita nemala jasno, akým smerom svetový finančný systém, po krachu Britského impéria, nastaviť. Rozhodovali sa medzi systémom založeným na aktívach a systémom založeným na dlhu. Prescott Bush, otec prvého prezidenta Busha a dedo jeho priblblého synátora, organizoval proti prezidentovi Roosveltovi prevrat s cieľom presadiť model založený na aktívach, teda na zlate. Generál Smedley Buttler práskol tento plán kongresu, ale dedovi Bushovi sa vtedy podarilo v Nemecku pretlačiť Nacistov, takže nakoniec sa mu to prepieklo. Vrana vrane oči nevykole. Ešte pred druhou svetovou vojnou nemali elity jasno v tom, ako bude globálny finančný systém pod ich taktovkou vyzerať.
Dlhový fiatný systém bol nakoniec víťazný v plnej miere, až po tom, čo boli USA uzbrojené nezmyselnou vojnou vo Vietname do tej miery, že museli v 70. rokoch opustiť zlatý štandard. Pri 18% úrokových mierach nakoniec padlo definitívne rozhodnutie používať dlhopisy ako aktíva. To, čo teraz ľudia volajú Nový svetový poriadok, nie je vôbec nič nové. Títo ľudia hrajú svoje hry už minimálne 150 rokov. Dokonca aj jeden z najväčších amerických finančníkov, J.P. Morgan bol len agent Rothschildovcov, ktorého impérium slúžilo ako protiváha čoraz mocnejšiemu klanu Rockefellerovcov. Program Nového svetového poriadku slúžil ako pokus legitimizovať moc finančnej elity, aby nemuseli všetko robiť poza oponou.
Model centrálnych bánk a rezervná báza založená na dlhu je nesmierne výnosný biznis. V takomto prostredí môže hŕstka mocných riadiť ekonomický cyklus tak, že najskôr zníži úrokové miery a nafúkne investičnú bublinu. Potom, vo vhodnú dobu, miery zase zníži a praskne ju, oškubajúc tak veľké množstvo investorov. Pomocou riadenej inflácie znehodnocujú kúpnu silu úspor a kradnú tak z každého eura alebo dolára, ktoré musí človek krvopotne zarobiť. Celý proces je natoľko sofistikovaný, že centrálni bankári sú prezentovaní ako skúsení manažéri, záchrancovia národov pred hrôzami finančných kríz. Natoľko nezrozumiteľný obyčajnému človeku, že túto gigantickú manipuláciu ani neregistruje.
Systém založený na dlhu a emisii dlhom krytého fiatu je pre elity veľmi výnosný, ale taktiež veľmi nestabilný. Ak by bola emisia prostriedkov výmeny založená na fyzických aktívach, nemuseli by teraz vymýšľať rôzne čáry máry vo forme nulových úrokových mier a kvantitatívnych uvoľňovaní. Celý tento systém teraz kolabuje kvôli úroku. Každá koruna v obehu je vlastne nesplatiteľný záväzok. Ak vláda vydá dlhopis v hodnote 10 miliónov na výstavbu cesty, potom do systému pustí nových 10 miliónov. Vrátiť ale musí 10 miliónov plus úrok. Ale úrok v systéme chýba. Systém expandoval len o požičanú sumu. Starý dlh musí byť ošetrený novým a tak ďalej, až do úplnej deštrukcie kúpnej sily peňazí. Preto od 70. rokov úrokové miery klesali až na súčasné nulové hodnoty. Každá nasledujúca vláda mohla dlhový problém odložiť pomocou nového dlhu, keďže nový dlh bol vždy lacnejší ako starý. Každá prasknutá bublina aktív sa prekryla novou a ešte väčšou.
Kým bol aký taký ekonomický rast a ľudia platili dane, systém sa zdal solventný. Sú to dane, ktoré dávajú dlhopisom ich hodnotu. Sú to zákony, ktoré dodávajú hodnotu fiatu. Centrálne banky, teda v skutočnosti ľudia, ktorí ich riadia, sú ale úplne mimo obliga, na rozdiel od vlád. Po každej kríze sa blbečkovia v médiách hádajú, či za ňu môžu nenažrané komerčné banky alebo nekompetentné vlády. Centrálne banky si nikto nevšíma alebo ich médiá pózujú do roly záchrancov. Centrálne banky neustále vytrubujú, že sú nezávislé. Čo to ale znamená? Ak sú jediné v celom systéme nezávislé, z definície musia byť všetky ostatné prvky v systéme závislé. Centrálni bankári sa nezodpovedajú nikomu a majú ultimátnu moc nad celým systémom.
Vaše peniaze nie sú vaše
Prečo ale toto celé vysvetľujem? Z jedného prozaického dôvodu. Ak chceme určiť, aký vplyv budú mať kryptomeny a blokchain na budúcnosť, musíme sa pozrieť, okolo čoho sa točí svet v súčasnosti. Tak ako zlato, aj bitcoin, stojí v kontraste k dlhovému systému, v ktorom si môže partička sociopatov natlačiť toľko peňazí, koľko potrebuje. Samozrejme, na rozdiel od zlata, kryptomeny neboli univerzálne akceptované. Nemáme možnosť oprieť sa o nejaké historické dáta, čo robí investície a obchodovanie s nimi veľmi komplikované. Súčasný breakout mohol prísť pred rokom alebo aj o 5 rokov. Nebyť vášnivej diskusie o forkovaní a uznaní bitcoinu ako legálnej platobnej metóde Japonskou vládou, stále by sme čakali, kým prerazí tisícku.
Spoločne so zlatom zdieľa bitcoin niekoľko charakteristík. Niektoré vlastnosti robia dokonca kryptomeny efektívnejšou formou peňazí, ako drahé kovy. Rovnako ako zlata a striebra, bitcoinov bude vyťažené obmedzené množstvo. Tento fakt zabezpečuje vyššiu cenu v budúcnosti. Na obmedzenú ponuku čaká masívny dopyt. Neplatí to ale u všetkých kryptomien, preto píšem prioritne o bitcoine. Na to by som chcel upozorniť. Množstvo bitcoinov ktoré sa dá vyťažiť je stanovené matematickým modelom podobne, ako je obmedzené množstvo zlata a striebra k dispozícii v zemskej kôre. Tak,ako drahé kovy, bitcoin nie je podložený dlhom. Nie je zároveň niekoho záväzok. Ďalšou spoločnou charakteristikou je anonymita platieb. Ak niekomu platíte striebornými mincami alebo pomocou bitcoinu, vedia o tejto transakcii len dve strany. To oceňuje veľa ľudí, v súčasnom systéme absolútnej kontroly a sledovania aj tých najintímnejších aktivít ovčanov.
To, že sú kovy a kryptomeny neutrálne voči systému znamená, že obchádzajú súčasný finančný systém. Aby bolo jasné, peniaze, ktoré máte v banke, nie sú vaše. Keď ich vložíte do banky, stávate sa investorom banky, podľa nedávno schválených opatrení EÚ. Ako veriteľ o ne prídete, keď sa banka dostane do problémov. Pri platbe bankovým prevodom za novú práčku nikam peniaze neposielate. Úctivo poprosíte banku, aby vaše peniažky poslala na účet predajne. Minulotýždňový krach španielskej Banco Popular bol sprevádzaný dynamickým tichom prakticky všetkých médií. Mediálny hmyz o prevzatí banky jej konkurenciou za jedno euro buď vôbec neinformoval, alebo len tichúčko a scestne. Nieto aby vysvetlil, prečo nám na začiatku ekonomického ozdravenia a finančnej nirvány skrachovala 6. najväčšia banka v Španielsku.
Výnimočné na tom bolo, že prvý krát vláda neznárodnila straty. Investori, ktorí kúpili CoCo dlhopisy banky, utŕžili straty. Vlády sa už boja prenášať ťarchu na daňových poplatníkov. Začali masakrovať rizikových investorov, čo je správne, ale nebude to onedlho stačiť. Písal som v článkoch posledné roky, že ľudí a štáty ošklbali dostatočne za posledné roky a pôjdu teraz po inštitucionálnych investoroch.
Keď toto dosiahne svoje hranice a hedge fondy budú mať také straty, že budú krachovať alebo sa budú štítiť investovať do bánk, nehovoriac o tom, že Draghi zastaví absurdný program tlačenia 80 miliárd mesačne, budú na rade vaše vklady. Na Cypre to takto prebehlo a kto si teraz na to spomenie, však? Peniaze, ktoré máte v systéme, patria systému. Preto akákoľvek forma likvidnej investície mimo systém bude čoskoro nesmierne zaujímavá. Pár zlatých mincí alebo bitcoinov v appke vo vašom mobile je ideálna ochrana pred zlodejmi v sakách. Historicky zlato exploduje vždy, keď ľudia stratia vieru v schopnosť vlád garantovať bezpečnosť úspor. Či už kvôli vysokej inflácii alebo konfiškácii.
Bitcoin má navyše tú schopnosť, že je neskutočne likvidný. Predstavte si, že chcete presunúť väčšie množstvo financií niekde na druhú stranu sveta. Povedzme, že už máte absurdných rozhodnutí fašistov v EÚ plné zuby, nebavia vás už ani teroristické útoky a rozhodnete sa kúpiť chalúpku niekde v Austrálii. Premiestniť sto tisíc eur na druhú stranu zemegule vás vyjde draho, kvôli vysokým poplatkom. Urobiť takýto transfer bitcoinami je rovnaké, ako keby ste platili zo svojho mobilu za kávu v kaviarni. Náklady na transakcie sú doslova smiešne.
Peniaze alebo život
Treba si uvedomiť dva základné fakty. Globálny finančný sektor je v koncoch. Ak by priemerný ovčan vedel, aká je skutočná situácia v európskom bankovom sektore, hodí šabľu. S jeho eróziou bude bankový systém nahradený minimálne z časti bitcoinami a riešeniami postavenými na distribuovaných databázach. Kryptomeny budú slúžiť na transakcie, podobne ako peniaze v peňaženke, kvôli ich obrovskej likvidite. Ľudia sa prestanú pýtať, koľko eur alebo dolárov mi treba na zakúpenie jedného bitcoinu. Otázka sa presunie na vyjadrenie cien v bitcoinoch. Koľko BTC stojí to alebo ono. Na úspory, uchovanie veľkého množstva prostriedkov naprieč dlhším časovým pásmom, budú ale lepšie drahé kovy.
Druhý a zásadný problém predstavujú vlády. Tie sú rovnako v koncoch ako banky. Ide vlastne o dve chápadlá tej istej chobotnice. Keby centrálne banky nedržali úrokové miery na nule, prakticky všetky západné krajiny by boli chytené v dlhovej špirále alebo zbankrotované. Hypermário Draghi v ECB tlačí, ako keby zajtrajška nebolo (a pre centrálnych bankárov asi ani nebude), stláčajúc výnosy európskych dlhopisov na totálne šialené hodnoty. Talianske dlhopisy, pri ich úrovni zadĺženia a katastrofálnom stave finančného systému, majú prakticky nulové úrokové miery. Španielske dlhopisy majú nižšie výnosy ako dlhopisy USA! Vlády budú teraz z ľudí žmýkať každý drahotný cent, aby globálnej elity poplatili astronomické dlhy. Tu prestavujú kryptomeny vhodnú alternatívu pre únik kapitálu. Proces je už teraz vidieť v Číne, kde vláda zavádza kapitálové kontroly a utekajúce peniaze sa hrnú do bitcoinu a iných kryptomien.
Preto teraz vlády šalejú s bezhotovostnou spoločnosťou. Aby ste pred touto bandou nemohli skovať ani cent. Nebudete môcť vybrať hotovosť a zašiť ju v matraci. Nič také ako hotovosť nebude existovať. Skrížením úspor v zlate a striebre s možnosťou supervodivej likvidity kyptomien vznikne množstvo zaujímavých konceptov. Napríklad spoločnosť GoldMoney s BitGoldom žne obrovské úspechy, lebo poskytuje z oboch svetov to najlepšie.
Takže toľko k môjmu pohľadu na túto zaujímavú finančnú alternatívu. Bitcoin, ktorý je vlastne len protokolom, spraví centrálnym bankám to, čo spravil protokol TCP/IP médiám. Spraví ich z veľkej časti bezvýznamnými. A nemusí to byť len bitcoin. Možno čoskoro prídu efektívnejšie produkty, lebo aj BTC má svoje muchy. Krpytomeny sú vo fáze, kde boli platby cez internet pred 20 rokmi. E-commerce bol vtedy ešte futurizmus. Zadať na internet číslo svojej kreditky? Čo som blázon? A pozrite sa na svet teraz. Obchodné siete v USA kolabujú pod ťarchou predaja cez internet.
Vznikne veľké množstvo príležitostí v tejto novej ekonomike. Od bezpečných úložísk kryptomien, po investičné crowdfundingové projekty. Kryptomeny majú ešte stále veľa slabých miest, ako napríklad príšerný stav búrz. Kto si skúšal kúpiť niečo cez coinbase, vie aký je to pôrod. Tieto sú vystavené úrokom hackerských skupín, rovnako, ako sú manipulované burzy drahých kovov. Bude to ešte boj a bitcoin má k plnej adaptácii v ekonomike dlhú cestu pred sebou. Zastaviť implementáciu technológií distribuovaných sietí do finančného sektoru ale nebudú môcť. Rovnako ako do volieb, verejných obstarávaní a vlastne všade, kde treba transparentnosť.
