11. októbra 2025
Neúprosný kolotoč pohanskej degenerácie nás v Európe sťahuje stále hlbšie do priepasti, z ktorej nebude návratu, alebo ak áno, tak len veľmi bolestný a krvavý. Nikde sa tento úpadok neprejavuje viditeľnejšie ako vo vzťahu k deťom. Rovnako ako to bolo už aj v starom Ríme, stali sa aj v dnešnej Európe deti, kedysi symbol nádeje a prosperity štátu nielen nechceným bremenom pre ženy hľadiace v panike na každý pôrod, ale aj všeobecne obťažujúcim prvkom spoločenského života.
Avšak zatiaľ čo ženy sa môžu v modernej Európe, ktorá má svoje liberálno-demokratické hodnoty (za ktoré bojujú aj európski „konzervatívci“) zbaviť nechceného „bremena“ legálnou vraždou svojho dieťaťa, tak stále zostáva pre celú hedonistickú populáciu, rozmaznávajúcu svoje ego, problémom – čo s otravnými deťmi po pôrode, keď ich už nemožno beztrestne zabiť?
Započúvajme sa niekedy do vyjadrení nádejných mladých euroliberálov, s akým odporom a zdesením hovoria o materstve, staraní sa o deti, odriekaní si čohokoľvek kvôli deťom, strate pohodlia kvôli deťom, o poklese vlastnej životnej úrovne a možností konzumu kvôli deťom. Deti sa skrátka stali pre súčasnú európsku populáciu rušivým elementom.
Keďže sa ich ešte stále nedá zbaviť úplne a za každých okolností, rozhodli sa eurohedonisti eliminovať aspoň ich rušivú prítomnosť všade tam, kam to ťahá liberálneho eurokonzumenta najradšej – v kaviarňach, reštauráciach, hoteloch, lietadlách, na pakultúrných podujatiach, na dovolenkách, skrátka na miestach pôžitku, zábavy a radovánok.
https://cestovanie.pravda.sk/cestovny-ruch/clanok/679819-zavadzaju-sa-zony-bez-deti-kontroverzny-napad-ci-skvela-pomoc-pre-cestujucich-so-slabymi-nervami/
https://www.satur.sk/dovolenka/bez-deti
https://www.startitup.sk/vstup-malych-deti-do-ich-restauracii-jeden-skrachoval-druhemu-sa-zvysili-trzby/
https://www.nevdama.sk/dovolenka-bez-deti
https://najmama.aktuality.sk/clanok/NTJ4eGC/nezelame-si-aby-vase-deti-svojim-placom-ci-pobehovanim-rusili-ostatnych-hosti-vyhlasila-znama-restauracia-na-ich-obmedzenia-reagovali-aj-zname-tvare/#google_vignette
https://www.modrykonik.sk/forum/dovolenka-v-zahranici/dovolenka-pri-mori-kde-je-klud-bez-deti-2/
Roztúžených, roztancovaných, rozdiskutovaných a do smartfónov zamilovaných novopohanov vyrušuje detský plač, detské džavotanie, detské hádky, detské otázky, detský smrad, napomínanie detí ich rodičmi a ďalšie prirodzené úkazy, ktoré sa pre ich degenerovanú prirodzenosť stali neprirodzenými. O nič menej ich však nedráždi ani pokus o akúkoľvek disciplinovanosť vo výchove detí. Ako z toho začarovaného kruhu von? Liberáli vedia ako nato…
Portál The European Conservative uvádza, že „antinatalisti“ – odporcovia pôrodov a množenia detí sú stále početnejší a domáhajú sa stále väčšieho priestoru, v ktorom nebudú rušení deťmi. Najnovším hitom antinatalistov sú dokonca svadby bez detí.
https://europeanconservative.com/articles/commentary/child-free-zones-are-killing-europe/
Svadba – udalosť, pri ktorej bola vždy prítomnosť detí sprevádzaná radostným a žiarivým leskom očí nevesty, sledujúcej ich milé tváre a tešiacej sa na svoje vlastné deti, udalosť pri ktorej deti s nadšením pobehovali okolo nevesty, pretože to bola princezná, sa stáva najnovšie sterilnou a impotentnou zábavou duchovných kastrátov. Francúzske noviny Le Monde priznávajú, že tento trend je čoraz častejší a uvádzajú príklad:
„V júni 2024 sa Valéry Khung oženil s Mélissou, svojou partnerkou, s ktorou žil päť rokov. Počas príprav na obrad, ktorý sa konal v Mentone na Francúzskej riviére, sa pár dohodol na znení svadobného oznámenia. V dolnej časti uviedli jednoznačný odkaz: „Toto je bezdetná svadba. Ďakujeme za pochopenie.“
Tieto dve vety prekvapili ich hostí. Ženích, ktorý mal po tridsiatke a nechcel deti, si však stál pevne za svojím názorom: „Chceli sme si užiť čas s našimi blízkymi a aby sa mohli sústrediť na svadbu bez toho, aby sa museli starať o deti,“ vysvetlil. „Tiež som radšej minul viac peňazí na kvalitné jedlo, než na opatrovateľky.“
Všetci hostia pravidlo rešpektovali, ale priateľka páru –, ktorá sa stala matkou len niekoľko dní pred svadbou – bola sklamaná, že pre jej novorodenca nebola urobená žiadna výnimka. Pár nezaváhal: „Povedal som jej, že ak neznesie byť odlúčená od svojho dieťaťa, radšej budem, aby vôbec nešla, než aby sme museli prijať deti všetkých,“ pokračoval Valéry. O rok neskôr si bol 37-ročný návrhár svojím rozhodnutím ešte istejší, pretože vedel, že v tom nie je sám: „Jeden klient mi povedal, že sa na svojej svadbe rozhodol rovnako.“
https://www.lemonde.fr/en/intimacy/article/2025/08/03/child-free-weddings-i-would-rather-she-not-come-at-all-than-have-to-accept-everyone-s-children_6744031_310.html
Nie je bez zaujímavosti, že tam kde sa najviac uplatnili „európske hodnoty“ v rámci Ázie, v Južnej Kórei, sú zóny bez detí (a potraty) rovnako populárne ako v Európe. O Japonsku ani nehovoriac. Dve pohanstvá – európske a ázijské, sa šťastlivo našli…
https://www.abc.net.au/news/2023-12-02/inside-south-korea-child-free-zones/103139230
Najnovší prípad školského ihriska v luxusnej parížskej štvrti Maisons-Laffite je pre nový trend viac než príznačný. Obyvatelia susediaci so školou podali žalobu na súd, aby zrušil ihrisko s argumentom, že zvuk detského smiechu a kriku ich „vyrušuje“. Tvrdili, že už nemôžu sedieť vonku vo svojich záhradách, ani na terasách a cítia sa „uväznení“.
Predstavme si, žeby podobná iniciatíva vznikla na našich sídliskách, kde tvoria detské ihriská štandardnú súčasť priestoru uprostred panelových domov. Pamätáte sa, tí čo sa môžete pamätať, ako vyzerali tieto ihriská v 70. rokoch? Ako obrovské úle. Roj detí tam hučal, naháňal sa, hral, kričal, z okien kričali na deti matky, babky, otcovia aj súrodenci. A bolo to normálne…
Lenže doba sa posunula a súd v Paríži dal žalobcom za pravdu. Bolo nariadené uzavretie ihriska, čím sa akceptovali sťažnosti obyvateľov, že nechať žiakov pobehovať v okolí by poškodilo zdravie majiteľov nehnuteľností a znížilo by dokonca aj hodnotu ich nehnuteľností. O tisíce eur. Učitelia teraz musia buď držať deti na prednom školskom dvore, obmedziť ich na triedu alebo ich vziať do blízkeho parku. Podľa miestneho starostu Jacquesa Myarda viedli túto konkrétnu križiacku výpravu za bezdetnosť „buržoázni ľudia, ktorí deti nechcú“. Čiže liberálna a progresívna stredná trieda premúdrených bezdetných kaviarenských povaľačov, akú poznáme aj z Bratislavy a okolia, aktuálne určujúca, čo je a čo nie je po novom normálnosť.
Portál The European Conservative komentuje šírenie tohto trendu nasledovne:
„Niet divu, že pôrodnosť neustále klesá, keď sa na deti hľadí ako na malomocného. Je prekvapujúce, že čoraz viac mladých ľudí čaká na deti dlhšie alebo sa úplne odmieta rozmnožovať, pretože by to pre nich znamenalo, že sú v podstate vylúčení z mnohých verejných priestorov?“
Samozrejme, táto minca má aj svoju opačnú stranu, avšak spôsobenú rovnakou príčinou – liberalizmom. Ide o začarovaný kruh, do ktorého sa dostali samotní hedonisti svojou zvrátenou averziou k disciplíne. Rodičovská autorita, tresty a detská poslušnosť im totiž prekáža rovnako ako deti.
Chronológia tohto javu je zrejmá: slniečkár má rád svoju ničím nehatenú slobodu a spomína, ako mu v detstve „ubližovali“. Preto presadzuje vo výchove detí (ktoré nemá) čo najväčšiu benevolenciu, aby sa už nikdy nestalo, žeby niekto tak trpel ako on, keď musel vysávať obývačku alebo pomáhať na záhrade v Koškovciach, Popudinských Močidlanoch alebo Brvništi predtým, než prišiel do hlavného mesta.
Deti bez disciplíny ho však zároveň iritujú a vyrušujú, kazia mu zábavu a obmedzujú jeho sladkú slobodienku, o ktorej si s duchaplnosťou každého liberála myslel a dúfal, že bude len pre neho a nikto iný (napríklad deti) si nezačne svoje nároky na slobodu uplatňovať rovnako ako on. Čo s tým?
Ako už bolo povedané vyššie, vraždiť sa zatiaľ môžu len nenarodené deti. Tadiaľto teda cesta pre liberála, ako sa zbaviť nepríjemného vyrušovania, momentálne nevedie. Pripustiť, žeby sa mali deti vychovávať tradičným spôsobom, to tiež nie – to by mohlo v konečnom dôsledku ohroziť aj jeho sladkú slobodienku a kde by to nakoniec skončilo? Popretím výdobytkov Francúzskej revolúcie? Alebo dokonca vo fašizme? Či ešte horšie, v klérofašizme?
Jediné riešenie je – odpratať deti z cesty tak, aby ich liberál nestretal a nevidel. Toto opatrenie zabije dve muchy jednou ranou: nebude rušený vo svojom požívačnom živote a zároveň mu nebude pred očami behať živý dôkaz pomýlenosti jeho liberálnej výchovy. Ktorý nemôže poprieť, lebo ho očividne irituje.
Samozrejme, ako aj v iných pokrokových veciach, sme aj v tomto trende na Slovensku ešte len na začiatku cesty, avšak napredujeme. Horeuvedené reklamy na dovolenky bez prítomnosti detí, či averzia voči deťom v podnikoch sú len drobné ukážky nastupujúceho trendu. Lepšie sú na tom naše vzory v západnej Európe.
Napríklad v Belgicku je tento jav ešte výraznejší ako vo Francúzsku. Podľa jednej správy z roku 2023 každá desiata z belgických reštaurácií odmieta prijať deti. Minulý rok čelila jedna reštaurácia v belgickom Ixelles vyšetrovaniu za to, že nevpúšťala zákazníkov s deťmi. Majiteľ však argumentoval, že on a jeho personál „nie sú na to, aby vychovávali deti“ a že „niektorí rodičia nechávajú svoje deti správať sa, akoby boli na ihrisku“.
https://www.brusselstimes.com/1615698/the-trend-for-no-kids-venues-is-belgium-setting-a-bad-example
Ide o klasický prípad liberálneho bumerangu, ktorý sa vrátil slniečkárovi rovno do zátylku. Deti sú pre neho otravné, ale keď už teda raz sú, nesmú byť vedené k disciplíne. Potom však prídu a slniečkár musí na vlastnej koži znášať výsledky svojich teórií a to už samozrejme nechce.
Portál The European Conservative píše, že Španielsko (bývalá katolícka krajina) je na tom ešte horšie a má v súčasnosti tretí najväčší počet zariadení len pre dospelých pričom na čele rebríčka je ďalší kandidát európskych hodnôt, ktorému boli úspešne importované – Japonsko, so zúfalou natalitou a vyľudneným vidiekom. Podobná situácia je aj v Portugalsku, kde rastie počet hotelov a rezortov bez detí, ktoré sa predávajú ako pokojné a relaxačné.
Ani v týchto liberalizmom požehnaných krajinách však bumerang neodletel do nenávratna, ale vracia sa späť s pribúdajúcou rýchlosťou, aby našiel múdre hlavičky progresívnych bumerangometačov.
Nad mladými aj starými liberálmi sa zmráka, pretože priestor vyprázdnený od európskych detí, sa začína zapĺňať deťmi, ktoré sa liberáli už neodvážia vyhnať. Buď z obavy, aby neboli označení ako rasisti a fašisti (začarovaný kruh liberalizmu) alebo z obavy, aby sa „netolerancia“ nakoniec nedostala až k nim. Malí Ali, Mohamed, Sulejka či Fatima im už ukážu nielen to, že reštaurácia a pláž nie sú zóny bez detí, ale im aj názorne vysvetlia, prečo mali mať deti aj oni.
PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS
Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:
Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!
