Niektoré vety vám zostanú v pamäti a budete o nich dlho premýšľať. Zvyčajne sú to vety, ktoré ste neočakávali, a často sú to vety, ktoré vám vysvetľujú svet. Tieto vety sú na prvý pohľad zriedkavo zvláštne a niekedy pochádzajú od niekoho, od koho by ste ich nikdy nečakali.
V posledných týždňoch som premýšľal o vete arcibiskupa Carla Mariu Vigana&rrssquo;, ktorý krátko pred Vianocami povedal, že “bergolská cirkev” už nie je Katolíckou cirkvou.
Priznám sa: táto veta je poburujúca a fascinujúca a najznepokojujúcejšie na nej je to, že je hlboko pravdivá, pretože to, čo zažívame za pápeža Františka, nie je nič iné ako ustanovenie neocirkvi, ktorá podkopáva základy katolicizmu a spochybňuje Božie zjavenie.
Tých príkladov sú desiatky a je únavné ich opakovať stále dokola. Základná schéma, ktorá za všetkým stojí, je však vždy rovnaká: František je prvým pápežom, ktorý verí, že stojí na mieste Boha, a preto môže dať Kristovej Cirkvi novú podobu.
Vymenovaním rehoľníčky za “prefektku” vatikánskeho dikastéria sa to teraz opäť stalo za potlesku (predovšetkým) (vnútorných) nepriateľov Cirkvi, a to výrazným spôsobom.
Pamätajme si: je súčasťou – nemenného! – Depozitu viery, že Ježiš Kristus dal svojej Cirkvi hierarchickú štruktúru na pleciach apoštolov. To znamená, že každá funkcia cirkevného predstaveného je viazaná na prijatie sviatosti posvätného rádu, a nie, ako tvrdí František, na banálne “poverenie” pápežom.
Pápež nemôže nahradiť sviatosti ani zrušiť sviatostnú ústavu Cirkvi. Naopak, je a zostáva nimi viazaný, a preto nemôže napríklad laikov ustanoviť “prefektmi”. Ak to však ako František urobí, spochybňuje tým Cirkev ako celok.
Nie, katolícke nie je to, čomu náhodou verí jednotlivý pápež, ale katolícke je len to, čo svorne učili všetci pápeži. František je však teraz od toho veľmi vzdialený, a to zďaleka nie prvýkrát.
Nie je pre mňa ľahké súhlasiť s arcibiskupom Viganomò a nemyslím si, že si to svojím vyhlásením uľahčil aj on sám. Napriek tomu zostáva zásadná otázka: ak “Bergogliova cirkev” už nie je Katolíckou cirkvou, kam sa podela Katolícka cirkev? Alebo inak povedané: vyparila sa medzitým Katolícka cirkev úplne?“
Prekvapivú odpoveď na túto otázku som našiel pred niekoľkými dňami, keď som videl video natočené počas požiaru v Los Angeles. Rodina v ňom spievala Regina Caeli na popole svojho vyhoreného domu a ja som si pomyslel: “Áno, toto a nič iné je pravá Cirkev. Toto je Katolícka cirkev a presne takto vyzerá jej neochvejná, nemenná viera.”
PREČÍTAJTE SI: PREHLIADNITE SI: Katolícka rodina krásne vyjadruje svoju vieru po tom, čo požiar v Los Angeles zničil ich dom
Kým samotný pápež otriasa základmi Cirkvi, Kristova Cirkev existuje všade tam, kde sa (ešte stále) platne vysluhujú sviatosti a kde sa neochvejne verí a svedčí o tom, čo Cirkev učila po celé veky. Iste, je bolestné žiť v tomto paradoxe, ale je to bezpochyby jedno zo znamení, ktoré nám pred svojím príchodom ohlásil sám Kristus. Len v tomto ohľade je všeobecná apostáza za Františka prorockým znamením a jednou z posledných skúšok pre Cirkev.
Ale čo bude po Františkovi? Existuje nejaká nádej, že nasledujúci pápež zruší odchýlky súčasného pápeža a obnoví zdevastovanú Cirkev? Nemyslím si, že to tak bude. František dôsledne menoval heretikov a odpadlíkov za biskupov a kardinálov, čím zabezpečil svoj deštruktívny kurz. Aj to hovorí všetko o jeho katastrofálnom pontifikáte. Naozaj: “katolík” určite nie je “František” a nikdy nebude. Naopak: skôr či neskôr budeme spievať Regina Caeli nového začiatku na popole “bergogliánskej cirkvi.”
Prečo? Pretože Ježiš Kristus je Pánom svojej Cirkvi a nie Jorge Mario Bergoglio.
