O JEDOVATOSTI MÉDIÍ, NOČNÍKOV A SEPTIKOV
Juniori z Univerzity Komenského stoja pred úradom vlády. Protestujú proti preskúmaniu akreditácií troch nočníkov a jedného televízneho septiku. Vraj „útok na médiá je útokom na demokraciu“, „cenzúra nezastaví pravdu“ a tak ďalej a tak podobne.
A zase Jano Füle, ktorého som mal inak vždy rád vďaka jeho nenapodobiteľnému humoru, aj keď nie vždy som s ním súhlasil, v podcaste Aktualít trepne, že alternatívne médiá sú „jed“.
Chápem, dorast z katedry žurnalistiky nemusí s ohľadom na nedostatok skúseností, rozhľadu a vedomostí vnímať situáciu komplexne. Navyše omladina vzdelávaná ľuďmi s rovnakou mentalitou, akou sú postihnutí redaktori médií bývalého hlavného prúdu, si naozaj môže myslieť, že prehodnocovanie akreditácie je cenzúrou a dokonca útokom na demokraciou. Ešte majú čas dozrieť a pochopiť, že situácia je oveľa zložitejšia, aj keď prostredie, ktoré ich intelektuálne formuje, výrazne kastruje potenciál a schopnosti myslieť a vnímať komplexne.
Ale Jano Jüle? Veď on, bývalý predseda Slovenského syndikátu novinárov, by mal najlepšie a najjasnejšie vedieť a vidieť, že úspech alternatívy je priamou úmerou zlyhania takzvaného hlavného prúdu, že ľudia majú plné krky manipulácií a jednostranného posudzovania materiálnej reality. A tiež by mal vedieť, že v členských krajinách EÚ musí každý novinár, čo chce získať akreditáciu vládnych inštitúcií, rešpektovať pravidlá hry. Len na Slovensku nie…
Medzi spomínanými pravidlami je na prvom mieste aspoň základná úcta k faktom a materiálnej realite, čo majú škrabáci hlavného prúdu úplne na háku. Aj preto nie je vládny „boj“ s médiami „hlúposť“, ako tvrdí, ale pokusom (zrejme zúfalým) o nastavenie aspoň základnej latky normálnosti vo vzťahu novinárov k ústavným orgánom.
Publikuje alternatíva jedovaté texty? Jasné! No nie každé alternatívne médium v rovnakej miere a intenzite. Dokonca sú také alternatívne médiá, kde jedovaté texty takmer nenájdete. To však nie je podstatné. Dôležité je to, že alternatívne médiá dávajú priestor mnohým umlčaným a uverejňujú úplne legitímne názory, aké v korporátnych a, žiaľ, aj vo verejnoprávnych médiách jednoducho nemajú nádej na uverejnenie. (Odkaz mládežníkom: Cenzúra nemusí mať len administratívne formy a podoby.)
A teraz si položme otázku inak: Publikujú korporátne médiá jedovaté texty? No jasné! Urobte si narýchlo rešerš článkov veličín, ako sú Schutz, Tkačenko, Soltész, Mirka z Bratislavy (alias Tódová), Bárdy, Baba Vanga (alias Vagovič), Ghanam, Dibáková a mnohí ďalší. Som si istý, že pri komparatívnej analýze dospejete k tomu, že ich výstupy sú intenzitou aj rozsahom oveľa jedovatejšie.
Mimochodom, nazývať len tak z princípu a paušálne alternatívu jedom je jedovatejšie, ako by si jeden (Jano) myslel…
