O úcte Svätým –

15. marca 2026  

Cirkev

„Zázračný je Boh vo svojich Svätých.“
(porov. Ž 68,36)

Prvé Božie prikázanie nám ukladá, aby sme Boha za najvyššieho Pána uznávali, lebo on stvoril celý svet, i nás, lebo on udržuje celý svet a stará sa o nás, a práve preto len jeho ctiť a jemu klaňať sa máme, vo všetkých svojich potrebách k nemu sa máme utiekať, celý svoj život jedine jemu máme obetovať. Kto vo svojich potrebách, chorobách, nešťastí a v úzkostiach nie u Pána Boha, ale u čarodejníkov, veštíc, v rozličných bosoráctvach, vo vyvolávaní duchov z druhého sveta, vôbec kto vo veciach poverčivých svoju pomoc hľadá, ten hľadá cudzích bohov, ten uráža Pána Boha, ten sa prehrešuje proti prvému príkazu Božiemu. Kto sa utieka k poverám, k čarom, ten do priateľstva vstupuje s diablom, ktorý sa snaží odvrátiť človeka od Boha, k tomu použije svoje veľké sily, ktoré mu Boh i v jeho zatratení ponechal, a tak chce človeka k sebe do Pekla strhnúť.

Oproti tomu za česť Božiu bojujú dobrí anjeli a nám k spaseniu pomáhajú. Podobnú úlohu konajú Svätí v Nebi, ktorých Pán Boh ako večnú odmenu za ich cnostný život do kráľovstva nebeského k sebe vzal. Týchto Svätých ctiť, k ich ochrane sa utiekať, to sa neprotiví prvému príkazu Božiemu, ba to je potrebné a pre nás i spasiteľné, lebo v Svätých javí sa a oslávená býva zázračná moc a láska Boha. O tejto úcte Svätý budeme teraz rozjímať.

My kresťania-katolíci sme medzi sebou bratia a sestry, lebo Kristus je nám všetkým otcom, on nás stvoril, on nás vykúpil, on nás živí, posilňuje, udržuje, nám všetkým je matkou Cirkev svätá, ktorá nás kresťanským náboženstvom opatruje. Tento zväzok kresťanskej lásky neprestáva ani po našej smrti, ba ešte zdokonalený býva, lebo naši bratia a sestry u Boha v Nebi oslávení ešte vrúcnejšie nás milujú, za nás u Boha orodujú a preto my tým väčšou oddanosťou správame sa k nim. Boh sám poctí Svätých, keď im otvorí svoj chrám slávy nebeskej, tam povýši ich na hodnosť svojich priateľov, podelí sa s nimi s večnou svojou radosťou. My kresťania teda len Boží príklad nasledujme, keď k úcte Svätých tu na zemi chrámy staviame, ich pamiatku sviatkom svätíme, o ich príhovor u Boha sa uchádzame, ich obrazy a pozostatky v úctivosti zachovávame.

Keď si ctíme ľudí cnostného života na zemi, keď svet pamiatku svojich významných ľudí i po ich smrti zachováva, pomníky im stavia, oslavuje ich, nám kresťanom by nemalo byť dovolené Svätých ctiť a oslavovať ich? Svätých ctiť je služba Bohu milá, nám však užitočná.

V terajšom svete každý sa usiluje získať si patrónov, ochrancov, aby vo svojich svetských záležitostiach dožil sa žiadaného úspechu, tak i my kresťania utiekame sa k Svätým, aby nás u Boha zastávali, nám od Boha ako jeho verní priatelia potrebnú pomoc a milosť vyprosili. Čítajme dejiny Cirkvi, tam sa presvedčíme, že kresťania ctili Svätých po všetky časy a na príhovor Svätých mnoho milosti, potešenia, pomoci neraz i zázračným spôsobom od Boha obdržali. A ako mohutne účinkuje táto úcta Svätým preukázaná na mravy ľudí tu na zemi! Koho by nepovzbudil príklad apoštolov k usilovnej práci, príklad mučeníkov k neohrozenosti, vyznávačov k pobožnosti, panien k vytrvalosti?

Sv. Jozef svieti svojím príkladom rodinám, sv. František učí nás chudobu, sv. Ignác horlenie za kráľovstvo Božie, sv. Ján z Boha učí nás sústrasti k nemocným, sv. Vincent de Paul povzbudzuje nás k vyučovaniu dietok, sv. Alžbeta napomína nás svojím príkladom milosrdenstvu k chudobným a utláčaným.

Zaiste každý musí uznať, že preukázaná úcta Svätým má spasiteľný vplyv na mravy človeka a preto je i Bohu milá. Nech nikto nepovie, že táto úcta protiví sa prvému Božiemu prikázaniu, lebo my Svätých ctíme len ako Bohu milých služobníkov, za svojho najvyššieho Pána však jedine Boha uznávame a jedine jemu sa klaniame; keď Svätých o pomoc vzývame, obraciame sa k nim len ako k svojim prostredníkom, aby nám, nehodným, oni ako verní priatelia Boží potrebnú pomoc od Boha vyprosili. Preto i v litániách prosíme Boha o zmilovanie, keď hovoríme: zmiluj sa nad nami; keď však Svätého vzývame, vtedy už len toto prosíme: oroduj za nás!

Spomedzi Svätých v prvom rade a najviac ctíme Preblahoslavenú Pannu Máriu, a to úplným právom. Pannu Máriu sám Boh si uctil ako nikoho iného na zemi, keď k nej poslal archanjela Gabriela a dal ju pozdraviť tými krásnymi slovami, ktoré v anjelskom pozdravení každodenne opakujeme. A kto by vedel opísať tú detskú úctu, ktorú Ježiš, Syn Boží, svojej matke preukazoval? Ktorá zo Svätých môže povedať, že je skutočne matkou samého Pána Boha?

V tejto hodnosti jedine Mária sa skvie, ozdobená nesmiernymi milosťami a cnosťami, s telom i dušou do Neba vzatá. Preto si ju, kde a ako len môžeme ctíme, pod jej materinský plášť sa utiekame, lebo dôverujeme, že ako nám vychovala Vykupiteľa a za naše spasenie ho obetovala, tak i teraz nám všetko vymôže od svojho Syna, čokoľvek potrebujeme. Ako nás sv. Bernard pekne napomína, keď nám opisuje, že Mária je jasná hviezda, ktorá nám svieti na mori pozemského života. „Ó, ktokoľvek zbadáš, že v prúde tohoto sveta viac v búrkach a víchroch si sem a tam zmietaný, než by si chodil po zemi, nesnímaj oči zo svetla tejto hviezdy, ak nechceš, aby ťa vlny pohltili. Keď povstanú vetry pokušenia, keď narazíš na kamene trápenia, pohliadni na hviezdu, volaj na Máriu. Keď tebou zmietajú vlny pýchy, nepravých žiadostí, ohovárania, závisti, pohliadni na hviezdu, volaj na Máriu. V nebezpečenstvách, v úzkostiach, v pochybnostiach mysli na Máriu, vzývaj Máriu. Nech ti neodchádza z úst, nech ti neuniká zo srdca, a aby si obsiahol pomoc skrze jej príhovor, neopúšťaj príklad jej života. Ju nasledujúc, nepoblúdiš, ju prosiac, nebudeš zúfať, na ňu mysliac, nepochybíš; keď ťa ona bude držať, nepadneš, pod jej ochranou nebudeš sa báť, pod jej vodcovstvom neustaneš, keď ti ona bude láskavá, dôjdeš svojho cieľa.“

Úctu svoju k Svätým i tým spôsobom prejavujeme, keď obrazy a pozostatky Svätých v chrámoch, v svojich domoch alebo verejne voľne vystavujeme, ozdobujeme, pred nimi sa modlíme. Či sa tým snáď dopúšťame modlárstva? Ó, nie! Keď sa my pred obrazom alebo sochou Svätých modlíme, neprosíme: Ty papier, z ktorého je tento obraz zhotovený, pomáhaj mi; alebo ty kameň, z ktorého je táto socha vytesaná, oroduj za mňa, ale naša úcta a naša prosba pred obrazom alebo sochou Svätých nasmerovaná je na toho Svätého v Nebi, ktorého ten obraz predstavuje.

Keď svet svojim mocnárom, svojim dobrodincom podobizne, sochy stavia, ich okrášľuje, oslavuje, či nám kresťanom nemalo by to byť dovolené voči Svätým? A keď svet tie domy, kde sa vynikajúci ľudia narodili, ozdobuje, oslavuje, telesným pozostatkom svojich významných ľudí skvelé hrobky stavia, po nich pozostalé šaty, náradie, zbroj v úctivosti drží, nuž my kresťania nemali by sme ctiť relikvie čiže pozostatky Svätých? Či je to modlárstvo, keď my pozostatky Sv. Jána Nepomuckého v úctivosti máme, v slávnostnom sprievode z kostola do kostola ich nesieme? Veď sám Boh vyznačil tieto pozostatky, keď ich za toľké storočia zachoval neporušené. Teda my by sme nesmeli ctiť tieto relikvie, ktoré zaživa toľko dobra konali, toľko požehnania medzi biednymi udeľovali?

Alebo iďme do Talianska, do mesta Neapol, tam sa môžeme na svoje oči presvedčiť, aký zázrak koná Boh každý rok s relikviou sv. mučeníka Januára, keď stvrdnutá krv tohoto sv. mučeníka na modlitby ľudu celkom zmäkne, tečúcou sa stáva, rozprúdi sa, je celkom čerstvá. Preto si my kresťania ctíme relikvie čiže pozostatky Svätých, lebo sú to nám drahé pamiatky. Boh sám ich zázrakmi vyznačil; telo Svätých bolo chrámom Ducha Svätého.

Preto, drahí kresťania, len Božiu vôľu plníme, keď Svätých Božích ctíme. Sú oni naši ochrancovia, ktorí nás zastávajú a za nás orodujú u Boha. Avšak pamätajme, že sme povinní Svätých nielen ctiť, oslavovať, vzývať, ale aj ich príklad, ich cnosti nasledovať, aby nás niekedy nemuseli odsúdiť, ale aby nás ochránili. Amen.

***

Text kázne vyšiel pôvodne v knihe Katechizmus v kázňach, II. zväzok – O prikázaniach, ktorú napísal Jozef Baráczius, dekan-farár v Szendrö, dnešné Maďarsko, do slovenčiny preložil slovenský kňaz Viktor Milan, farár v obci Krivá na Orave a knižne vydal v Ružomberku 1921; pre uverejnenie na stránke Christianitas.sk bola kázeň ešte mierne upravená redakciou.

PDF (formát pre tlač)