O záhrobnom živote – o zvláštnom súde –

1. septembra 2024  

Cirkev

„Je ustanovené, že ľudia raz zomrú a potom bude súd.“
(Hebr 9,27)

Keď pohliadneme späť do minulosti, musíme vidieť, že Pána Ježiša, večný to vzor svätosti a dobrotivosti, chytili a na kríž pribili. Kým nevinný Baránok zápasil so smrťou, jeho nepriatelia opojení víťazstvom radostne si treli ruky. Musíme vidieť, že Nero, ukrutný cisár, sedí na tróne a sv. Peter visí na kríži, sv. Pavlovi padá hlava z kláta, státisíce veriacich zomierajú mučeníckou smrťou.

A teraz za našich čias čo zakusujeme? To, že cnosť je zavrhnutá a hriech je oslavovaný.

Keď túto nespravodlivosť vidíme, sám náš ľudský rozum žiada, že musí byť druhý svet, kde ukrižovaný Ježiš panuje a zločinci znášajú pokutu. Musí byť druhý svet, život za hrobom, kde Nero dolu v Pekle sa trápi, sv. Peter a Pavel hore sa skvejú, ako hviezdy na nebi. Musí byť druhý svet, kde opovrhnutí, prenasledovaní spravodliví tešia sa nehynúcemu vencu odmeny, naproti tomu však synovia a dcéry hriechu horia vo večnom ohni potupy. Teda druhého sveta nech sa boja, trasú tí, ktorí Boha, Cirkev, vlasť a zákonitú vrchnosť potupujú a prenasledujú. Lebo pre týchto druhý svet je strašným miestom, kde sa na nich splnia slová Sv. písma: „Je hrozné padnúť do rúk živého Boha.“ (Hebr 10,31)

Na druhom svete sú tri krajiny: Nebo, Peklo a Očistec. Podľa rozsudku Pána Boha dostaneme sa do niektorého z nich. Tento súd sa nazýva zvláštnym súdom, ktorý Ježiš Kristus bude držať nad nami hneď v hodinu našej smrti.

Ak si budeš, Pane, v pamäti uchovávať neprávosť, Pane, kto obstojí? (Ž 130,3)

V hornom Taliansku neďaleko jazera Como na jednom vrchu v zámku býval všeobecne známy zbojnícky rytier, volal sa Rinaldo Rinaldini. Jeho zbojnícke výčiny opísali knihy – Beda bolo tomu, ktorého dochytil tento zbojník: hrozným trýznením oraboval ho o všetko. Veruže, triasli sa ľudia pred ním a z ďaleka obišli jeho zámok, ktorý nazvali dračím hniezdom.

Jeden deň táto obluda v ľudskej koži zo zámockej veže číhala, koho by dostala do siete. Zrazu sa mu tvár roztiahla diabolským smiechom a rukou ukázal do údolia. Okolo neho postávajúci drábi hneď pozreli, kam ukazuje a vidia, že sa blíži malá skupinka pútnikov. Vpredu kráča mních a za ním spievajúci pútnici.

„Chlapci, do práce“, zamrmlal vodca na drábov. O krátku chvíľu už vohnali skupinu pútnikov do zámku, ako ovce do ohrady. Od strachu smrteľný pot vyrazil sa na čele úbohých pútnikov, len mních zostal pokojný. Na neho zareval zbojnícky pán zámku: „Čo tu hľadáte?“ – „Dar som ti priniesol a to zaujímavý dar. Priniesol som tvoju slávnu podobizeň, ako budeš vyzerať o 10 rokov.“ Po tých slovách mních siahol do svojej torby a vytiahol z nej umrlčiu ľudskú hlavu. Ukazoval ju zbojníkovi hovoriac: „Pozri sa dobre, akú budeš mať podobu.“ Zbojnícky vodca vidiac umrlčiu hlavu, zbledol od strachu a začal cúvať. Potom hlboko vzdychol a pristúpil k mníchovi, pobozkal mu ruku a bez akéhokoľvek úrazu prepustil pútnikov na slobodu.

Márnosť sveta, myšlienka na rýchlu pominuteľnosť ľudského života takto otriasla tým lúpežníckym banditom. Nuž teda povážme, že človek má nielen telo, ako zviera. Povážme, čo bude s tou čiastkou človeka, ktorá pohýňala jeho nohy k chodeniu a jedného viedla do kostola, druhého do krčmy? Čo bude s tou čiastkou človeka, ktorá jeho ruky primäla k skutkom a jedného pobádala k práci, druhého ku klamstvu a krádeži? Čo bude s tou čiastkou človeka, ktorá jeho jazykom hýbala a u jedného použila ho k rozširovaniu Božej chvály a lásky, u druhého však k urážaniu Boha a k podnecovaniu nenávisti.

Táto naša čiastka je duša, ktorá podľa svedectva Božieho slova, podľa učenia našej katolíckej viery, podľa dôkazov rozumu a vedy i po našej smrti, i za hrobom žije, večne žije. Keď sa odlúči od tela, v tom okamihu pristúpi pred súdnu stolicu Pána Ježiša a odtiaľ ide alebo do večnej radosti, alebo do večného zatratenia, alebo do Očistca, podľa toho, ako si v pozemskom živote zaslúžila.

2. Duša človeka hneď po smrti dostaví sa pred Kristovu súdnu stolicu.

Tam sa dostavíš i ty, kresťan, ktorý si sa každú nedeľu ponáhľal do Božieho chrámu, aby si sa zúčastnil sv. omše, tajomného obnovenia Kristovej obety na kríži. Tam sa dostavíš i ty, nešťastník, ktorý si prácou a hriešnou zábavou zneuctil deň Pána, obchádzal si kostol. Tam sa dostavíš i ty, brat, ktorý si verne miloval svoju manželku, sväto si vychovával svoje dietky, svedomito si plnil povinnosti svojho stavu, bránil si svoju duchovnú matku, Cirkev svätú proti jej hanobiteľom, prenasledovateľom. Ale musíš prísť pred súdnu stolicu Božiu i ty, zlorečený, ktorý si bol ťarchou svojej manželke, svojim dietkam, svojej Cirkvi a vlasti. Spolu s nevercami a bezbožníkmi zúril si proti Bohu, proti Cirkvi, hanobil si katolícke duchovenstvo.

Ak preukážeš čisté srdce, dušu bohatú na cnosti, vtedy otvoria sa pred tebou brány Nebeského kráľovstva, tvoj anjel strážca vovedie ťa do vlasti blahoslavených, vidieť budeš Pána Boha z tváre do tváre. Viac neumrieš, viac nezhrešíš, s tvojimi milými opäť sa uvidíš. „Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú.“ (1Kor 2,9)

Ale beda ti, ak sa dostavíš pred Pána Boha s dušou zatvrdnutou v hriechoch, so srdcom skazeným nevierou, vtedy ako blesk padneš dolu do spoločnosti tebe podobných zločincov, ktorými nahnevaný si vytruboval, že náboženstvo je ohlupovaním ľudu, zavrhoval si sviatosti, pohŕdal si zákonmi sv. Cirkvi. Ó kiežby ťa, kým ešte na zemi žiješ, strach pred večným zatratením odvrátil od hriechu a neviery.

Nuž a aká budúcnosť očakáva tých, ktorí zmierení s Bohom, posilnení sviatosťami Cirkvi svätej opustili tento svet, ale nemali už čas činiť pokánie? Tí sa dostanú do Očistca, kde sa budú trápiť, kým svoje pokuty nevytrpia.

3. Vyslovujem veľké slovo, keď hovorím: jedna hodina v pozemskom živote je dôležitejšia, ako milión rokov na druhom svete. Lebo hoci by bola moja duša obťažená tisíc hriechmi, za jednu hodinu môže ich zmyť slza pokánia. Kajúcnik pre zásluhy Krista Pána dosiahne odpustenia.

Ale na druhom svete ani za milión rokov neospravedlní sa duša, lebo tam už niet odpustenia, tam sa uplatní len spravodlivosť. Teda na to vynaložte svoju prvú a najhlavnejšiu starosť, aby vaši chorí sviatosťami posilnení odobrali sa z tohto sveta. No ani takto sa nevyhnú spravodlivej ruke Božej, môžu ich zastihnúť muky Očistca, ale neupadnú do večného zatratenia.

Duše v Očistci, hoci sa nachádzajú v stave posväcujúcej milosti, hoci sú priateľmi Božími, predsa nemôžu viac nič záslužné vykonať v prospech svojho spasenia, lebo čas na zhromažďovanie zásluh pre Nebo je deň života pozemského, ale keď nastane noc večnosti, vtedy už nikto nemôže pracovať v záujme svojho spasenia (porov. Jn 9,4). Avšak nás viaže povinnosť, aby sme pomáhali dušiam trpiacim v Očistci, aby sme im my urýchlili prístup do večnej radosti.

Koľko ľudí pomrelo vo svetovej vojne! Oni vytrpeli, oni utratili život, ten najdrahší poklad človeka a my užívame výdobytok ich utrpenia, my sme sa dožili národnej samostatnosti, slovenský národ obsiahol základ lepšej budúcnosti, vlastného rozvoja. My sme povinní pamiatku svojich vojakov padlých vo svetovej vojne v úctivosti držať a za ich duše modlitbami, odpustkami, svätými omšami a inými dobrými skutkami u Boha sa prihovárať.

Kresťanská manželka, ani nevieš, kde je tvoj manžel pochovaný, ďaleko od nás padol na bojisku, v cudzom svete snáď v spoločnom hrobe vojakov bol pochovaný. Kresťanská matka, oplakávaš svojho milého syna, ktorý musel zomrieť v krutej bitke alebo doráňaný skonal v poľnej nemocnici v ďalekej cudzine. Poteš sa! Kristus Pán prichádza k tebe, ako k tej utrápenej vdove, teší ťa láskyplnými slovami: „Neplač!“ „Ja som vzkriesenie a život.“ Zídeš sa so svojím drahým manželom, so svojím milým synom, tam k spoločnému Otcovi nebeskému prídete všetci, kde viac nebude lúčenia, nebude trápenia, uschnú slzy, prestanú bôľne vzdychy, nastane radosť, ktorá nebude mať konca.

Touto náukou Krista Pána potešme sa, drahí kresťania, neoddávajme sa prílišnému zármutku, keď nám neúprosná smrť vytrhne z náručia našich milých príbuzných a priateľov. Pamätajme na nich v modlitbách, aby im láskavý Boh všetko odpustil, čím sa tu na svete previnili; obetujme za nich sv. omše, skutky milosrdenstva, zaiste sa nám odslúžia, keď sa dostanú do večnej radosti.

Na druhom svete sú tri krajiny: Nebo, Peklo a Očistec. Nebešťania takto nám privolávajú: Bratia – sestry! vytrvajte v dobrom, po krátkom pozemskom boji nasleduje večná odmena. Obyvatelia Pekla takto nám hovoria: Majte sa na pozore, aby ste neprišli na miesto večného zatratenia. Poslúchajte Boha a Jeho služobníkov. Ozvú sa i duše z Očistca a prosia o zmilovanie, o modlitbu a za to hojnú vďaku sľubujú.

Obyvatelia všetkých týchto troch krajín klaňajú sa Kristovi Kráľovi: Nebo slávnou allelujou, Peklo horiacimi plameňmi a Očistec žalostnými spevmi. Padnime i my, pozemšťania, v prach zeme a klaňajme sa Kráľovi sveta.

Poďme, klaňajme sa svojmu Vykupiteľovi, večnému Sudcovi: Pochválený buď Ježiš Kristus naveky. Amen.

***

Text kázne vyšiel pôvodne v knihe Katechizmus v kázňach, IV. zväzok, ktorú napísal Jozef Baráczius, farár v obci Maklár (Hevešská župa, dnešné Maďarsko), knihu preložil do slovenčiny slovenský kňaz Viktor Milan, farár v obci Krivá na Orave a knižne vydal v Ružomberku 1929; pre uverejnenie na stránke Christianitas.sk bola kázeň ešte mierne upravená redakciou.

***

PDF (formát pre tlač)