Posledných pár dní trávim veľa času prácou na záhrade a úplne som prestala sledovať katastrofické a apokalyptické správy, ktoré médiá chrlia ako na bežiacom páse.
Už dlhšiu dobu si všímam, že množstvo médií aj tých alternatívnych a takisto rôznych ľudí, si vytvorili takpovediac „živnosť“ na šírenie strachu. Stali sa obchodníkmi so strachom. So strachom, ktorým denne kŕmia ľudí. A ľudia s prazvláštnym nadšením tieto informácie sledujú, žijú v strachu a prepadajú beznádeji. Vôbec sa tomu nečudujem, keď sú neustále masírovaní správami o tom, koľko špiny a šialenstva je celej spoločnosti, ako nám horí pod zadkom, ako je všetko zničené a stratené a ako sa nič nedá robiť.
Cielené šírenie strachu je tým najjednoduchším a najúčinnejším spôsobom ako ovládať ľudí a vytvárať z nich bezduché a poslušné bytosti, ktoré bez reptania plnia aj tie najšialenejšie príkazy a rozkazy.
Žiaľ, mnohí ľudia sú už tak posadnutí katastrofickými scenármi, že si prestali všímať, že svet je v skutočnosti ešte stále krásne miesto na život. A prestali chápať, že tou skutočnou katastrofou sú všetci tí, ktorí ich vedome a často za úplatu zastrašujú.
Veď kto s tých našich súčasných apokalyptických „Nostradamov“ prináša reálne riešenia problémov a dáva aspoň kúsok svetla nádeje? A pritom je zrejmé, že každý problém je možné vyriešiť a dokonca často tie najzložitejšie problémy majú veľmi jednoduché riešenia.
Jedným z nich prestať sledovať stále dookola šialenosti a zvrátenosti, ktoré sa práve tým, že im ľudia venujú veľkú pozornosť, stávajú spoločenskou normou.
Jednoduchým riešením takého stavu, je napríklad vypnúť televízor, či počítač, odložiť na pár hodín mobil a začať normálne žiť. Začať robiť to čo človeka baví a napĺňa a sledovať len dôležité a nevyhnutné informácie.
Pred pár rokmi, keď v roku 2008 vypukla kríza a hrozil nedostatok potravín a iných komodít, tak ľudia začali dokonca aj na balkónoch a v parkoch pestovať zeleninu.
So záujmom som v tom období sledovala dokumentárny seriál o tom, ako v Anglicku začali kultivovať spustnuté miesta na dedinách a v mestách, ktoré boli v ich správe. Stačil dobrý nápad, spolupráca so samosprávou a chuť pracovať.
Dnes sa stále častejšie hovorí o nedostatku potravín a v médiách sa spomína dokonca hladomor.
Ale…
Tu u nás na Slovensku máme takisto množstvo spustnutej pôdy a aj šikovných a pracovitých ľudí. A dokonca už fungujú komunitné záhrady, či rôzne združenia záhradkárov a drobnochovateľov.
Žiaľ, pre mnohých je stále jednoduchšie stále dookola sledovať hororové informácie, báť sa, nadávať a hľadať výhovorky, ako zobrať rozum do hrsti, vysúkať rukávy a začať pracovať.
Áno, je jednoduchšie sledovať mediálne šialenstvo, ako si zobrať knihu, čítať si a napríklad sa vzdelávať.
Je jednoduchšie žiť v otroctve strachu, ako prevziať zodpovednosť za vlastné životy. Pretože keď človek prevezme zodpovednosť za seba a za svoje konanie pochopí, čo je skutočná sloboda.
Pochopí, aký zhubný mediálny balast ho obklopuje a aj to, čo sa okolo neho deje. Pochopí, že má veľa možností zmeniť v prvom rade seba samého, ale aj svet, spoločnosť…
Pochopí, ako ho neľudsky zdierajú obchodníci so strachom a ako ho bezočivo oberajú o to najvzácnejšie čo má. Ako ho oberajú o čas, ktorý zbytočne stráca, o radosť zo života, o pokoj v duši, o lásku, o život samotný.
Pochopí, koľko šťastia aj vnútornej slobody sa skrýva v tvorivej práci.
Pochopí, aký vzácny je život a nedovolí obchodníkom so strachom aby ho oň oberali.
Devana
Slnovratovo 5. máj 2024
