Objavil sa ďalší, dosiaľ nezverejnený list pápeža Benedikta XVI. –

4. marca 2026  

Cirkev

Ide v tomto roku už o druhý list pápeža Benedikta XVI., o ktorého existencii sa donedávna nevedelo. Tento list pochádza z roku 2021, posledného roku pápežovho života, a odhaľuje tak i jeho posledné myšlienky o modlitbe, viere a budúcnosti Cirkvi uprostred rastúcej neistoty.

„Nový“ list pápeža Benedikta XVI., datovaný 21. apríla 2021, s názvom „Úvod: Myšlienky o kresťanskej modlitbe“ sa objavil v novej talianskej knihe s názvom La fede del futuro („Viera budúcnosti“). Sústreďuje sa výlučne na intímne prežívanie viery Benedikta XVI., jeho vzťah k modlitbe a chápanie svätej Eucharistie.

Ide o značný protiklad oproti ďalšiemu listu, o ktorého existencii sa verejnosť dozvedela v januári tohto roku, v ktorom sa emeritný pápež kriticky vyjadril k nemeckej Synodálnej ceste a varoval pred ňou kardinála Marxa (viac v staršej správe).

V tomto najnovšie objavenom liste vyjadruje Benedikt XVI. názor, že modlitba je „základným náboženským aktom“ – univerzálnym ľudským pokusom dosiahnuť Boha –, ale odlišuje kresťanskú modlitbu ako jedinečne konanú „spolu s Ježišom Kristom a zároveň smerovanú k Nemu“. Kristus, píše emeritný pápež, je vlastne božským „mostom“, ktorý spája nekonečnú priepasť medzi ľudstvom a Bohom.

Tento most, vysvetľuje, nie je len metafyzický, ale aj existenciálny. Modlitba je podľa jeho názoru živou účasťou na Kristovom živote, zakotvenou v bytí aj vedomí – čo vníma ako dve „základné charakteristiky“ modlitby. Veriaci, ktorý prebýva v Kristovej prítomnosti, sa zúčastňuje na Jeho božskej intimite a učí sa modliť, ako Ho kedysi prosili učeníci: „Pane, nauč nás modliť sa.“

V jednej z najvýraznejších pasáží listu Benedikt XVI. spája pravú modlitbu s krížom a pripomína napomenutie proroka Samuela, že poslušnosť prevyšuje obetu. Pre Benedikta XVI. je kresťanská modlitba „vždy ukotvená v Eucharistii, vedie k nej a odohráva sa v nej“. Eucharistia, píše, je konečným naplnením modlitby – úplnou obetou života a nie iba rituálom.

List tak potvrdzuje celoživotné presvedčenie pápeža Benedikta XVI., že kresťanstvo nie je morálnym kódexom ani súborom doktrín, ale vzťahom – účasťou na božskom živote prostredníctvom modlitby a sviatosti.

Pravá modlitba, pokračuje emeritný pápež, vyžaduje „protitlak proti zotrvačnosti srdca“, ako aj vystúpenie zo samoľúbosti, aby sme Bohu predložili aj svoje najmenšie starosti. Tento obraz odráža pokoru aj vytrvalosť, ktoré charakterizujú autentickú vieru.

Vo svojej záverečnej úvahe Benedikt XVI. obhajuje prosebnú modlitbu pred tvrdeniami, že modlitba by mala pozostávať iba z chvály. Argumentuje, že považovať ľudské žiadosti za nehodné Božej pozornosti by bolo falošnou pokorou: „Potrebujeme Boha práve preto, aby sme mohli žiť svoj každodenný život vychádzajúc z Neho a orientujúc sa na Neho.“

Sedem prosieb zachytených v základnej modlitbe Otče náš, poznamenáva Svätý Otec, ilustruje, že prosba je neoddeliteľnou súčasťou kresťanského spôsobu vzťahu k Bohu. Prosba očisťuje ľudskú túžbu, zosúlaďuje ju s Kristovou rodinou a premieňa sebecké „ja“ na spoločné „my“.

Ku knihe La fede del futuro, ktorá obsahuje viaceré málo známe pápežove práce, napísal úvod súčasný muž číslo 2 Vatikánu, kardinál Pietro Parolin. Témou úvah Benedikta XVI. je podľa kardinála „budúcnosť“, ktorá sa „čoraz viac stáva predmetom teologických úvah o viere, pretože v žiadnom prípade nie je isté, či ľudstvo bude naďalej veriť v Boha“.

Dodáva, že obavy Benedita XVI. presahujú rámec náboženstva a presahujú aj „neistotu a zmätok prevládajúci vo svete“, sily, ktoré podľa neho narúšajú nádej a plodia strach. V období, ktoré kardinál Parolin charakterizuje ako obdobie plné „extrémnych možností, ale aj extrémnych nebezpečenstiev“, sa pýta, či má viera ešte nejaký vplyv na formovanie budúceho sveta – a či samotná Cirkev vôbec pretrvá.

Je dobré, že sa týmito existenčnými otázkami aspoň niekto zaoberá. Celú knihu zaoberajúcu sa otázkou neistej budúcnosti kresťanstva a Cirkvi vydáva v týchto dňoch aj niekdajší pápežov osobný priateľ a spolupracovník, kardinál Robert Sarah. Nesie názov „2050“ a jej premisa je veľavravná: či o 25 rokov budú kresťanstvo a Cirkev existovať a v akej podobe?

Matej Gavlák

Zdroj: Gaudium Press, titulný ilustračný obrázok, zdroj – fb Benedict XVI. – The Court of the Gentiles

PDF (formát pre tlač)