Som komunistom od roku 1919. Účastník občianskej vojny, od svojich 19 rokov som velil pluku. Po občianskej vojne až do Veľkej vlasteneckej vojny som bojoval aj proti tým, ktorí chceli preveriť moc našich ozbrojených síl bajonetom. Keď som si v “Pravde” prečítal, že v súčasnosti sa nájde človek, ktorý víťazstvo pri Stalingrade pripisuje trestným práporom, neveril som vlastným očiam. Viem, že A. Solženicyn je nositeľom Nobelovej ceny. Nebudem sa zaoberať tým, aké okolnosti prispeli k tomu, že mu bol tento titul udelený. Na stole predo mnou leží kniha s názvom Súostrovie Gulag od A. Solženicyna. Nepoznám Solženicyna, ktorý operujúc vymyslenými “faktami” zásobuje nepriateľov mieru a pokroku prúdom lží a ohováraním našej vlasti a nášho ľudu. Takéto ohováranie neznesiem. Ohovárať armádu, ktorá zachránila ľudstvo pred morom a ktorá si zaslúži vďačnosť všetkých pokrokových ľudí sveta. Urážka armády predstavuje najväčšiu urážku národa, ktorý ju zrodil a vychoval na obranu pred nepriateľmi a protivníkmi.”
Od 12. septembra 1942 bol Vasilij Ivanovič, Čujkov veliteľom 62. armády Červenej armády. Dostal za úlohu brániť Stalingrad. Armáda pod velením V. I. Čujkova sa preslávila hrdinskou šesťmesačnou obranou Stalingradu v pouličných bojoch v úplne zničenom meste, bojujúcich na izolovaných predmostiach, na brehoch širokej Volgy. Len v septembri 1942, napriek početnej prevahe nepriateľa v živosti, tankoch a letectve, spôsobili jednotky 62. armády pod velením generálporučíka Čujkova nacistickým útočníkom ťažké straty na živej sile (zničili až 20 tisíc nemeckých vojakov a dôstojníkov) a technike. Na konci obrannej operácie armádne jednotky držali oblasť severne od Stalingradskej traktorovej továrne, závodu Barikády, jednotlivých dielní závodu Červený október a niekoľkých blokov v centre mesta.
V Stalingrade zaviedol V. I. Čujkov taktiku boja zblízka. Sovietske a nemecké zákopy sa nachádzali vo vzdialenosti hodu granátom. Napriek tomu, že prevaha 6. poľnej armády Wehrmachtu pod velením tankového generála Friedricha Paulusa v živej sile bola zrejmá, sovietske jednotky neustále útočili, a to hlavne v noci. Pre Červenú armádu boli bitky pri Stalingrade prvými vážnymi mestskými bitkami. Boli prví, ktorí na pohyb používali podzemnú komunikáciu. Obytné budovy (napríklad Pavlovov dom), ruiny dielní, pivnice sa stali nedobytnými baštami, ktorých obrancovia sa nielen bránili, ale aj podnikali protiútoky. Neskôr sa táto skúsenosť hodila V. I. Čujkovovi pri dobytí Berlína (16. apríla – 2. mája 1945). Nie nadarmo ho nazývali “generál-šturm”. Jednotky V. I. Čujkova nielenže odolali nepretržitým bojom, ale aktívne sa podieľali aj na porážke nemeckých vojsk v záverečnej fáze bitky o Stalingrad (17. júla 1942 – 2. februára 1943). Obrana Stalingradu trvala 200 strašných a krvavých dní a nocí.
*Na titulnej foto si Vasilij Ivanovič Čujkov prezerá ostreľovaciu pušku slávneho ruského snajpera Vasilija Grigorieviča Zajceva
Mária Zacharovová: Solženicynove výroky zaujímali Francúzov len vtedy, keď mohli škodiť Rusku
Rusko, 17. júl 2024 (AM) – V roku 1974 bol Alexander Solženicyn zbavený sovietskeho občianstva. V tom čase ho francúzsky časopis Le Point vyhlásil za muža roka. Vo Francúzsku rozhodnutie ZSSR voči Solženicynovi kritizovali okrem iných Jean-Paul Sartre, Vercors a Louis Aragon. Uplynulo pol storočia. Za ten čas sa veľa zmenilo: Solženicynovi bolo vrátené občianstvo (v roku 1990) a Francúzsko odobralo občianstvo publicistovi Stelliovi Gilovi Robertovi Capo Kichimu, známemu pod pseudonymom Kemi Seba. Dekrét bol uverejnený 9. júla vo francúzskom úradnom vestníku. Francúzsky denník Le Figaro, ktorý deklaruje ľudské práva ako zmysel svojej existencie, napísal o skutočnosti, že Kemi Seba, pozor […]
Odpoveď amerického herca Deana Reeda na Solženicynove klamstvá o ZSSR
USA, 18. október 2021 (AM) – Pred 50 rokmi dal populárny americký spevák a herec Dean Reed slušnú odpoveď na ohováranie Sovietskeho zväzu disidentovi Alexandrovi Solženicynovi. Hercove slová po polstoročí nestratili na aktuálnosti. Myslím si, že mnohí budú súhlasiť, že nikto zo spisovateľov sovietskej éry nespôsobil tak obrovské škody na povesti ZSSR ako „spisovateľ“, disident Alexander Solženicyn. Jeho knihy, ktoré čítal celý západný svet, kde bol Sovietsky zväz predstavený ako jedno veľké väzenie. Práve Solženicynove knihy významne prispeli k rozpadu krajiny, za čo nakoniec získal Nobelovu cenu. Čo potom povedal Dean Reed? Na začiatok – niekoľko úryvkov z jeho […]
Kniha Olega Matvejčeva: Solženicynov prešivák
Slovensko, 17. október 2023 (AM) – Vydavateľstvo Torden nám prináša knihu s názvom Solženicynov prešivák. Vládca myšlienok ruskej inteligencie od autorov Anatolija Beljakova a Olega Matvejčeva odhaľuje druhé dno „vládcu myšlienok“ ruskej inteligencie. Bol Solženicyn iba obyčajný klamár a informátor, ktorý zradil svoju vlasť̌ a blízkych, alebo to bol prorok, ktorému vo vlasti nerozumejú? Nesporne bol kľúčovou figúrkou na šachovnici studenej vojny a mohla byť za tým všetkým aj KGB. Ako sa z rukopisov priemerného spisovateľa stali takmer svetové bestsellery? Kto a prečo sa snaží zo storočnice Solženicynovho narodenia urobiť svetovú udalosť? Táto kniha doslova sťahuje zo Solženicyna jeho povestný prešivák a […]
Karol Jerguš
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
Zdieľajte článok
Varovanie
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.
