Keď je učenie Krista Kráľa v rozpore s jeho vikárom na zemi, stojíme pred dilemou.
Dilemou nie je, kto má pravdu a kto sa mýli, ale čo treba urobiť s Kristovým vikárom na zemi, keď odmieta urobiť slušnú vec a odstúpiť.
Každý by mal vedieť, že všetko, čo hovorí a robí, čo je v rozpore s Kristovým učením, treba – treba – ignorovať. A to vrátane novôt z poslednej synody, ktoré sa prezentujú ako súčasť magistéria Cirkvi, spolu s novou “rob si, čo chceš” morálkou, kde je dovolené všetko – okrem návratu ku Kristovmu učeniu.
Diabolská dilema, ktorej dnes čelíme, sa začala ďalším Kristovým vikárom, ktorý uprednostnil svoju vlastnú vôľu pred vôľou Kristovou. Kristus poslal svoju matku do Fatimy v roku 1917, aby vyzvala celú Cirkev späť k pokániu, modlitbe a obete. V roku 1960 požiadala o odhalenie tretieho tajomstva, ale pápež jednoducho povedal “Nie” na jednoznačnú žiadosť Panny Márie, aby vyzval celú Cirkev k obnove radikálnym návratom k učeniu jej milovaného Syna Ježiša. Namiesto toho sa rozhodol zvolať koncil, aby splnil nesplniteľnú úlohu.
Nesplniteľnou úlohou, ktorú si pápež Ján XXIII. zvolaním Druhého vatikánskeho koncilu stanovil, bolo zjednotenie všetkých kresťanských denominácií, aby sa naplnila modlitba, ktorú Kristus vyslovil pri Poslednej večeri, aby “všetci boli jedno.”Na dosiahnutie tohto cieľa by dokumenty museli byť také všeobjímajúce, aby boli prijateľné pre všetkých protestantov, a zároveň také nejednoznačné, aby boli prijateľné aj pre všetkých katolíkov. Keď Otca požiadali, aby zoslal svojho Ducha Svätého, ktorý by zaručil úspech koncilu, bolo to, akoby žiadali Boha, aby vytvoril štvorcový kruh.
Jediný dokument, ktorý konciloví otcovia všeobecne prijali, bol dokument o liturgii, a prirodzene, bol to jediný dokument, ktorý neprijal žiadny protestant. Aj keby všetky ostatné dokumenty boli také všeobjímajúce a nejednoznačné, že by boli prijateľné tak pre katolíkov, ako aj pre protestantov, dokument o liturgii obsahoval Obetu svätej omše, a tak by znemožnil želanú jednotu. Nejednoznačnosť, ktorá mala podporiť zjednotenie všetkých kresťanov, poslúžila len na rozdelenie katolíkov; tí ju v nasledujúcich rokoch využili na podporu heréz naprieč celým spektrom, od pravicového konzervativizmu až po ľavicový marxizmus. Tí z oboch extrémov i umiernení zo stredu cesty počas posledných šesťdesiatich rokov všetci tvrdili, že idú v šľapajach Druhého vatikánskeho koncilu.
Keď Biblia hovorí, že “Poslušnosť je lepšia ako obeť,” Boh má na mysli, že poslušnosť jeho vôli je oveľa lepšia ako obete, ktoré prinášate, aby ste robili to, čo vy chcete. Druhý vatikánsky koncil teda nebol neúspechom len preto, že si vytýčil za cieľ dosiahnuť nemožné, ale aj preto, že kvôli tomu odmietol želanie Krista, hlavy Cirkvi, ktoré odovzdal pápežovi Jánovi XXIII. prostredníctvom svojej matky, Panny Márie Fatimskej. Panna Mária vyzvala Cirkev, aby sa vrátila k praktizovaniu spirituality, ktorú ako prvý žil a praktizoval jej milovaný Syn, skôr než ju zaviedla prvotná Cirkev. Jej pokyny zahŕňali výzvu celej Cirkvi k pokániu, modlitbe a obete.
Ak by bol zvolaný koncil, ktorý by uskutočnil to, čo bolo jednoznačne Božou vôľou, potom by nedošlo k hrozným dôsledkom, ktoré boli pôvodne len podmienené—ako sa v skutočnosti—už začali, a tak by sa predišlo diabolskej dileme, ktorej teraz čelíme. Potreba radikálnej reformy Cirkvi zhora nadol bola zrejmá už pred Vatikánskym koncilom napriek tým, ktorí sa domnievajú, že návrat k tradícii znamená návrat k údajne svetlým dňom, ktoré mu predchádzali.
Narodil som sa pred druhou svetovou vojnou a v roku 1949 som sa stal ružencovým križiakom, pretože sme vedeli, že bez modlitby by Cirkev aj svet, ktorý je povolaná premieňať, utrpeli smrteľný morálny úpadok. Vedeli sme, že bez radikálneho návratu k pokániu, modlitbe a obete, o ktoré žiadala Panna Mária vo Fatime, budú zničujúce dôsledky nevyhnutné. A vedeli sme to dávno predtým, ako to bolo zakotvené v treťom fatimskom tajomstve, ktoré pápež Ján XXIII. odmietol oznámiť svetu. Mohol sa stať svätcom, ale všetci svätci, tak ako my, začínajú ako hriešnici. Hoci mu jeho osudová chyba mohla byť odpustená skôr, než zomrel “vo vôni svätosti”, dôsledky toho, čo neurobil, sú jasné všetkým, ktorí majú oči na to, aby videli. Už nie je možné, aby sa tí, čo sedia pri plote, držali nohou na jednej alebo druhej strane, kým nepocítia, z ktorej strany bude nakoniec fúkať vietor. Ak nasledujete súčasného pápeža a jeho zlovestnú oligarchiu, nechávate sa unášať vetrom, ktorý fúka z pekla, a jednoznačne odmietate božský vietor, ruach, dych vlastného Božieho Ducha Svätého, ktorý napĺňa pravdou všetkých, ktorí ho chcú prijať.
Nemôžeme, nesmieme sa prizerať zničeniu našej Cirkvi. Už desaťročia nám hovoria, že my sme Cirkev. Je načase, aby sme začali spoločne konať v prospech Cirkvi. Skôr než však povstaneme zo zákopov, aby sme bojovali za Krista Kráľa a Cirkev, nad ktorou vládne, musíme urobiť taktický ústup. Tento ústup spočíva v tom, že sa pripravíme tak, ako sa pripravil On sám, a to radikálnym otvorením sa Duchu Svätému—bez ktorého dynamickej prítomnosti v nás budeme stratení.
PREČÍTAJTE SI: Billboard ‘Kristus je kráľ’ LifeSite’teraz visí v Chicagu
Modlitba je slovo, ktoré kresťanská tradícia používa na opis toho, čo Kristus Kráľ urobil pred nami, aby sme boli naplnení Duchom Svätým, ktorý jediný robí všetko možné, dokonca aj nemožné. Nemám na mysli len prosebnú modlitbu, ktorou musíme začať a ku ktorej sa musíme neustále vracať, ale hlbokú modlitbu, v ktorej sa očisťujeme, aby sme prijali jediného, ktorý nás môže pripraviť na revolúciu, ktorá je v Cirkvi potrebná: Ducha Svätého.
Preveľmi dlho sme sa dopúšťali hriechu proti Duchu Svätému a žali sme jeho následky. Teraz však nastal čas, aby sme my, Cirkev, prešli do ofenzívy. To však môžeme urobiť až potom, keď si nájdeme čas na ústup, na radikálne otvorenie sa Duchu Svätému, aby nás pripravil, tak ako pripravil Krista, nášho Kráľa, na vojnu, ktorá ukončí všetky vojny a ktorá nás čaká.
Preto chcem v Jubilejnom roku pozvať všetkých katolíkov, aby sa vydali na ústup. Ideálne by bolo, keby tieto rekolekcie viedli farári pre svojich farníkov. Ale ak všetko ostatné zlyhá, katolíci si môžu urobiť rekolekciu sami vo svojich domovoch. Samozrejme, ideálne by bolo nájsť miesto, ktoré by bolo priaznivejšie na rozvíjanie a prehlbovanie modlitby vyučovanej na rekolekciách. Ale vďaka LifeSiteNews sa k tejto záležitosti vrátim neskôr.
Ak chcete poznať historické dôvody, prečo sa modlitba, teda tvorba svätých, bohužiaľ vytratila z hlavnej línie katolíckej spirituality v dôsledku zhubnej herézy kvietizmu, odkazujem vás na rozhovor, ktorý som poskytol Johnovi-Henrymu Westenovi v novembri 2023. A ďalej, ak chcete vedieť, ako môžeme vrátiť čas a znovu objaviť, ako sa modliť ako prví kresťania a všetci veľkí svätci v nasledujúcich storočiach, zostaňte naladení, pretože rekolekcie, s ktorými vás chcem oboznámiť v tomto jubilejnom roku, vám poskytnú všetky potrebné vedomosti a inšpiráciu.
Čítajte: Ako ‘tridentská spiritualita’ zachráni svet
Patrónom tohto rekolekčného hnutia je Jeho Excelencia biskup Atanáz Schneider. Nazýva sa Metanoia, pretože nás všetkých vyzýva, aby sme sa obrátili späť k Bohu, a žiada každého, aby priniesol obetu, obetu svojho času na rekolekcie, ako to urobil sám Kristus na púšti pred začiatkom svojho verejného pôsobenia. Nazýva sa katechetickou rekolekciou, pretože je zameraná na hlavu aj srdce súčasne, aby nás všetkých spojila v jedno, aby sa naplnila modlitba, ktorú za nás Kristus predniesol pri Poslednej večeri, a tak nás všetkých spojila pre revolúciu, ktorá nás všetkých musí obrátiť späť k Bohu prostredníctvom hlbokej modlitby, ktorá vedie ku kontemplácii.
Tieto katechetické rekolekcie nám ukazujú, ako žiť a praktizovať spiritualitu, ktorú Ježiš Kristus, náš Pán, najprv sám praktizoval, kým ju zaviedol do prvotnej Cirkvi. Má štyri hlavné črty. Je kráľovská, kontemplatívna, vykupiteľská a obetavá.
Ako je Kristus Kráľ, Boh mu dal všetku moc. Táto moc je však Láska, preto ju nemožno nikomu nanútiť; musíme sa rozhodnúť ju prijať. Modlitba je slovo, ktoré katolícka tradícia používa na opis toho, ako ju prijať. Je kontemplatívna, pretože keď vytrváme v modlitbe, Duch Svätý nás vtiahne do kontemplatívnej modlitby nášho Zmŕtvychvstalého Pána, ktorý s láskou hľadí na Boha Otca. Svätý Tomáš Akvinský hovorí, že práve tu dostávame ovocie kontemplácie. Ak to však odmietame robiť, v skutočnosti sa dopúšťame hriechu proti Duchu Svätému, ako sme to robili príliš dlho, a preto sa stávame priepustnými pre zlo.
Prvé ovocie, v ktorom sú obsiahnuté všetky ostatné, je vliata láska k Bohu Otcovi. Táto láska v sebe obsahuje všetky vliate cnosti, dary a plody Ducha Svätého, ktorými bol Kristus počas svojho života na zemi plný a žiarivý. Táto vliata láska nám umožňuje podieľať sa s Kristom na našom vlastnom vykúpení a na vykúpení sveta, ktoré sa teraz rozhodol uskutočniť prostredníctvom nás. Preto je to vykupiteľská spiritualita pre nás a pre druhých. Napokon, táto spiritualita je obetavá, pretože znamená prinášanie všetkých obetí, ktoré sú potrebné na nasledovanie tejto hlbokej spirituality v našom každodennom živote, ktoré sa potom prinášajú v Kristovej obete, s Kristom a prostredníctvom Krista vždy, keď sa zúčastňujeme na obete svätej omše. Stále rastúca láska, ktorú pri tom dostávame, nám dáva nadprirodzenú pomoc a silu, ktorú potrebujeme, aby sme pokračovali v prehlbovaní tej istej Spirituality, ktorú praktizoval sám Kristus predtým, ako ju predstavil prvotnej Cirkvi.
Na tento účel vám budú poskytnuté všetky materiály, ktoré potrebujete. Potom je potrebná už len vaša vôľa, vaše rozhodnutie, vaša voľba otvoriť sa počas zvyšku života premieňajúcej a pretvárajúcej láske Boha’rozvíjaním modlitby, ktorá vedie ku kontemplatívnej láske, ktorú sa naučíte na týchto rekolekciách.
Toto je láska, ktorá sa zrodila na náš svet v prvý deň Vianoc a v každý deň vďaka prvému dňu Letníc, keď tá istá láska bola, je a bude dostupná každému z nás každý deň a každý okamih každého dňa. Boh splnil svoju úlohu a zostáva už len, aby sme my splnili svoju úlohu, aby sa naše životy nenávratne a natrvalo zmenili k lepšiemu. V tomto novom roku si dajte len jedno predsavzatie, a to absolvovať ústranie, ktoré vám bude poskytnuté, ak budete sledovať LifeSite News, alebo sa dostanete k tomu, ako nájsť materiály na sledovanie tohto ústrania na https://metanoia.org.uk .
O zvyšok sa postará Božia’láska, keď sa naučíte, ako ju prijímať ako nikdy predtým. Šťastné Vianoce a šťastný a svätý nový rok.
