PREDSLOV: KAUZA OČISTEC JE ODSÚDENÁ NA NEÚSPECH
Kauza Očistec je postavená na rovnakých pochybných praktikách nebezpečného zoskupenia čuríll a lipšicovcov, na akých bol skonštruovaný monster proces s Dušanom Kováčikom.
Vzhľadom na dovolací rozsudok, ktorým najvyšší súd zrušil rozsudky vo veci bývalého špeciálneho prokurátora, je možné očakávať, že aj Očistec sa bude rozpadať.
Ak kauzu nepošle do smútku súd, procesnou aktivitou ju rozbije obhajoba.
Progresívne médiá a satelitné strany dúfali, že z Očistca urobia hit predvolebnej kampane v roku 2027. Opozičný plán má vážne trhliny.
V bonusovom článku k 44. epizóde podcastu Ďateľ k veci detailne analyzujem slabiny Očistca a zamýšľam sa aj nad vnútorným svetom nebezpečného zoskupenia čuríll a lipšicovcov.
——
Kauza Očistec sa mala stať ústredným motívom diskreditácie Tibora Gašpara a strany Smer pred parlamentnými voľbami v roku 2027. Prvé hodiny hlavného pojednávania však ukázali, že Očistec nemusí vyviesť k spáse, ale sa premení na večné zatratenie vyšetrovacích praktík nebezpečného zoskupenia čuríll a lipšicovcov.
Čurilly či bohovia?
V prvom rade je nevyhnutné zamyslieť sa nad významom označenia nastolenej kauzy. Čurilly prípad pomenovali Očistec. Prečo? Čo to vlastne znamená? Čo názov hovorí o autoroch pomenovania? Aké asociácie má pomenovanie Očistec navodiť vo vzťahu k obvineným? A, napokon, ale nie v poslednom rade, aké právne dôsledky môžu vyplynúť z výberu názvu policajnej akcie z pojmového aparátu Katechizmu katolíckej cirkvi?Začnime vysvetlením pojmu očistec. Okrem katolíkov teológia žiadnej inej kresťanskej cirkvi alebo denominácie nepozná v pravom slova zmysle pojem očistec. Preto nemusíme porovnávať jeho jednotlivé definície. Existuje iba jedna – katolícka, upravená článkami 130 – 132 katechizmu. Očistec je v podstatnej časti definovaný nasledovne:„Tí, čo zomierajú v Božej milosti a v priateľstve s Bohom, ale nie sú dokonale očistení, hoci sú si istí svojou večnou spásou, podstupujú po svojej smrti očisťovanie, aby dosiahli svätosť potrebnú na to, aby vošli do nebeskej radosti. Toto konečné očisťovanie vyvolených, ktoré je úplne odlišné od trestu zatratených, nazýva Cirkev očistcom. Učenie viery o očistci formulovala Cirkev najmä na Florentskom a Tridentskom koncile.“Ten, kto vymyslel názov policajnej akcie Očistec, si zjavne osoboval právo tvrdiť, že obvinené osoby síce nie sú na ceste do večného zatratenia, ale zároveň nie sú ani dostatočne čisté, preto nie sú pripravené stretnúť sa s Bohom. Ak vychádzame z katolíckej teológie, o tom, kto je hodný vstúpiť do „nebeskej radosti“, môže rozhodovať iba Boh. Inými slovami autori pomenovania Očistec sa zahrali na bohov.V priebehu prípravného konania uskutočňovali procesné úkony v kauze Očistec tri čurilly: Ján Čurilla, František Vojtuš a Pavol Ďurka. Podstatnú časť úkonov približne do začiatku apríla 2021 vykonávala hlavná čurilla Čurilla. Následne po ňom prevzal opraty vyšetrovania Vojtuš. Ďurka však vydal niekoľko podstatných procesných rozhodnutí. Jednak to boli uznesenia o vylúčení niektorých osôb na samostatné konanie. Ide o mimoriadne podstatnú okolnosť, pretože vylúčením na samostatné konanie sa stali uvedené osoby svedkami-kajúcnikmi. Ich stvoriteľom bola druhá najvyššie postavená čurilla Ďurka. Vydal aj jedno čiastkové uznesenie o vznesení obvinenia. Čiže nad akúkoľvek rozumnú pochybnosť priamo rozhodoval o osude obvinených v kauze Očistec.Nie je známe, že by ktokoľvek z trojice menovaných čuríll namietal proti použitiu názvu Očistec. Z toho vyplýva, že Čurilla, Ďurka a Vojtuš sa štylizovali vo vzťahu k obvinením do postavenia bohov, čo zaváňa ťažkou zaujatosťou voči všetkým osobám stíhaným v danom prípade. S ohľadom na dostupné informácie z kancelárií čuríll je dôvodné predpokladať, že názov Očistec vymyslel Ďurka, pretože najmä v jeho hlave sa rodili podobné nápady, inšpirované pseudo biblickou alebo kvázi náboženskou tematikou.
Moby Dick a Očistec
Medzi obžalovanými v kauze Očistec je aj Dušan Kováčik. Najvyšší súd v rámci iného konania v dovolacom rozsudku, ktorým oslobodil bývalého špeciálneho prokurátora, konštatoval zjavnú zaujatosť Ďurku voči Kováčikovi. Ďurka totiž vymyslel názov zaisťovacej akcie Moby Dick, zameranej na zadržanie Dušana Kováčika. Ako som už v minulosti vysvetlil (tu alebo tu) Moby Dick je názov románu amerického spisovateľa Hermana Melvillea. V slovenskom preklade nesie kniha názov Biela veľryba. Lovci veľrýb považovali tohto živočícha za nepriateľa, ktorého treba uloviť a zabiť.Zo zaistenej komunikácie v skupine nazvanej Apač vyplýva, že čurilly s Ďurkom na prvom mieste vnímali rozhodovanie o vzatí Dušana Kováčika ako loveckú výpravu. Hovorili o brúsení harpún, o uhnaní Moby Dicka, teda Kováčika na smrť a podobne. Dokonca v rozhodnom čase mali Čurilla s Ďurkom v kancelárii na stene obraz veľryby prepichovanej harpúnou lovcom a na tomto diele bol nápis v znení Moby Dick. Aj na základe popísaných skutočností najvyšší súd v dovolacom rozsudku konštatoval, že Ďurka Kováčika nevyšetroval, ale ho lovil, čo je z hľadiska nestrannosti vedenia trestného konania absolútne neprijateľné.Na základe popísaného stavu je možné konštatovať, že celé prípravné konanie (vyšetrovanie) v kauze Očistec je kontaminované alebo ak chceme poškvrnené prinajmenšom zaujatosťou Ďurku. Ťažko si totiž predstaviť, že v prípade Moby Dick bol zaujatý, ale v kauze Očistec už zaujatý nebol. Nič na tom nemení ani fakt, že okrem Dušan Kováčik sú v Očistci obžalovaní desiati ďalší spoluobvinení a že v prípravnom konaní vykonávali procesné úkony aj Čurilla a Vojtuš.Ak už je reč o hlavnej čurille, zo zaistenej komunikácie aj iných uvádzaných súvislostí jednoznačne vyplýva, že aj on je jednoznačne zaujatý vo vzťahu k Dušanovi Kováčikovi. Podozrenie z kontaminácie prípravného konania Očistca zaujatými orgánmi činnými v trestnom konaní je preto viac než očividná.Ak dáme bokom božský komplex vyšetrovateľov, pretože táto okolnosť zatiaľ nebola predmetom prieskumu súdu, dovolací rozsudok v trestnej veci Dušana Kováčika je zrejme hlavným dôvodom odročenia hlavného pojednávania v kauze Očistec na 1. jún 2026. Špecializovaný trestný súd pristúpil k odročeniu prakticky okamžite po otvorení hlavného pojednávania. V tejto chvíli však nie je jasné, akým spôsobom využije senát získaný čas. Na sformulovanie argumentácie vrátenia Očistca do prípravného konania z dôvodov uvedených v dovolacom rozsudku vo veci Dušana Kováčika? Alebo na odôvodnenie toho, prečo senát nebude aplikovať závery dovolacie rozsudku aj na prípad Očistec?Uvidíme…
Zacielené na Gašpara
Pozrime sa teraz na samotnú matériu Očistca, ako je obsiahnutá v texte obžaloby. Dokument má len nepatrne vyššiu kvalitu, akou sa štandardne vyznačuje písomná a verbálna produkcia slovenskej Baby Vangy Vagoviča. Pod obžalobou je podpísaný prokurátor zrušenej špeciálnej prokuratúry Michal Šúrek, aktuálne stíhaný v kauze Kajúcnik. Pokojne však mohla byť podpísaná Vagovičom, pretože obžalobný text je v zásade vystavaný na rozprávaní dvoch prominentných kajúcnikov Ľudovíta Makóa a Bernarda Slobodníka, úlohou ktorých bolo slovne nakresliť obraz existencie zločineckej skupiny.Čurilly a Šúrek potrebovali zločineckú skupinu preto, aby do nej mohli za každú cenu strčiť Tibora Gašpara. Problém však spočíva v tom, že spôsob, akým sú v obžalobe opísané vznik a pôsobenie údajnej zločineckej skupiny, by bolo možné výmenou mien a niekoľkých kulís popísať vznik a pôsobenie akejkoľvek inej zločineckej skupiny. Vymedzenie je neurčité, vágne, nejasné a ľahko zameniteľné s akýmkoľvek iným skutkom či príbehom.Obžaloba obsahuje dovedna dvadsať skutkov. Z toho prvým je práve založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny a je doň strčený aj bývalý policajný prezident, dnes podpredseda parlamentu Tibor Gašpar. Vo zvyšných devätnástich skutkoch sa však takmer vôbec nevyskytuje. Prípadne sa objavuje okrajovo a aj to len na základe rečí Makóa alebo Slobodníka, ktoré však nie sú dostatočne podporené inými presvedčivými dôkazmi.Uveďme aspoň jeden príklad. V prípade InterStore Group lepšie známej ako kauza SWAN mali Makó a Slobodník cez prostredníkov zinkasovať úplatok 400 tisíc eur. Z toho desať percent, teda 40 tisíc išlo prostredníkovi a zvyšok (360 eur tisíc) si rozdelili Makó so Slobodníkom. Makó však tvrdí, že 360 tisíc sa ďalej delilo nasledovne: on si nechal 90 tisíc, Slobodník tiež dostal 90 tisíc a ostatných 180 tisíc odovzdal Norbertovi Bödörovi. A keď sa vraj stretli v trojici u Bödöra, domáci pán mal pred ním, tvrdí Makó, dať v obálke polovicu, čiže 90 tisíc Tiborovi Gašparovi. Lenže Makóov príbeh nikto nepotvrdzuje, sú to len jeho slová a na ich podporu neexistuje žiaden priamy alebo iný nepriamy dôkaz.Popísaný príbeh má niekoľko ďalších slabých miest. Po prvé, Makó nikdy nepovedal, že videl, čo malo byť v obálke, ktorú mal údajne Norbert Bödör odovzdať Tiborovi Gašparovi. Po druhé, Makó nevysvetlil, prečo by mal Bödör delikátnosť, akou je korumpovanie policajného prezidenta, spáchať pred jeho očami. Po tretie, absolútne nie je jasné, ako mal prispieť Tibor Gašpar k vyriešeniu prípadu InterStore Group – a teda zaslúžiť si nenáležitú výhodu –, ak v danej veci nemal žiadnu rozhodovaciu právomoci. Na druhej strane je zrejmé, že to boli práve šéf Kriminálneho úradu finančnej správy Makó a riaditeľ Národnej jednotky finančnej polície Slobodník, kto mal možnosť ovplyvňovať vyšetrovanie daňovej trestnej činnosti pojenej so spoločnosťou InterStore Group.Keďže všetky v obžalobe obsiahnuté okrajové zmienky o údajnej účasti Tibora Gašpara na malom počte z dvadsiatich žalovaných skutkov majú rovnakú kvalitu, respektíve nekvalitu, je zrejmé, prečo čurilly a Šúrek potrebovali Makóa a Slobodníka na stvorenie zločineckej skupiny. Obaja elitní kajúcnici totiž zhodne tvrdia, že Norbert Bödör riadil prostredníctvom Tibora Gašpara v Policajnom zbore a najmä na NAKA nebezpečné zoskupenie osôb. Lenže aj tieto obvinenia poriadne krívajú na obe nohy.
Zločinecká skupina?
Keď Šúrek písal obžalobu, dopustil a rovnakého faulu proti zdravému rozumu, aký spáchal jeho intelektuálny blíženec Vagovič, ktorému brožúrku o údajnej zločineckej skupine, nedôvodne vydávanú za knihu s titulom Padreho klan, nadiktoval Makó. Tak ako slovenská Baba Vanga, aj Šúrek počas písania obžaloby odčítaval z pier Makóa a Slobodníka. Avšak rozdiel medzi Vagovičom a Šúrekom spočíva v tom, že prvý je len dobre plateným tvorcom sprisahaneckých teórií a nádenníkom úpadkovej mediálnej propagandy, ale druhý je orgánom činným v trestnom konaní s obrovskou právomocou rozhodovať o osudoch ľudí.Podľa toho, čo napísal Šúrek do obžaloby, mala zločinecká skupina vzniknúť tak, že Norbert Bödör si vďaka vplyvu na policajného prezidenta Tibora Gašpara zabezpečil ustanovenie lojálnych ľudí do najvyšších a najdôležitejších funkcií v orgánoch NAKA.Makó v tejto súvislosti povedal, že dostal ponuku na funkciu riaditeľa KÚFS od dvojice Bödör a Gašpar a neskôr, keď údajne videl, ako funguje NAKA, uvedomil si, že jeho vymenovanie malo slúžiť rovnakému účelu, akému slúžilo obsadzovanie funkcií v polícii oddanými ľuďmi. V nadväznosti popísal aj údajné stretnutia na šiestom poschodí budovy na rohu ulíc Vajnorská a Odbojárov v Bratislave, kde sa mali za prítomnosti Bödöra, Gašpara, Kováčika a niektorých ďalších funkcionárov preberať trestné veci prezidenta Andreja Kisku, poslancov Borisa Kollára, Igora Matoviča a podobne s cieľom pomôcť politickej strane Smer.Slobodník zase napríklad povedal, že keď jeho jednotka uskutočnila zadržanie svedka, ktorý v inej trestnej veci vypovedal v prospech štátnej tajomníčky ministerstva spravodlivosti Moniky Jankovskej, Tibor Gašpar ho za to vraj strašne sfúkol. Údajne mu vyčítal, že stálo veľa práce „presvedčiť“ svedka, aby vypovedal v prospech Jankovskej a teraz sa všetko môže pokaziť. Slobodník zároveň vypovedal podobne ako Makó o údajných neštandardných stretnutiach na šiestom poschodí.Slabinou popisu spomínaných seáns je okolnosť, že nikto iný z údajných účastníkov svedectvá kajúcnikov nepotvrdzuje. Ďalšou nemenej podstatnou okolnosťou je existencia toľko kritizovaných technických spisov a viackrát prevalené zosúlaďovanie výpovedí kajúcnikov čurillami tak, aby im zapadali do vopred vytvorenej schémy. Dostupné informácie o praktikách čuríll, zachytené napríklad v uznesení o vznesení obvinenia v kauze Kajúcnik, nás vedú k oprávnenej opatrnosti a zdržanlivosti. Preto nie je vôbec prehnané prijať za jednu z pracovných verzií predpoklad, že výpovede Makóa a Slobodníka ohľadom stretnutí na šiestom poschodí boli dolaďované podľa potrieb a inštrukcií čuríll.Na druhej strane je potrebné povedať aj to, že ak by aj Bödör a spol. rozoberali trestné veci niektorých politikov a prípadne by aj Tibor Gašpar zvozil Slobodníka, to ešte neznamená, že je to dôkaz o existencii zločineckej skupiny. Takéto skratky si môže dovoliť slovenská Baba Vanga Vagovič, nie prokurátor. Obzvlášť, ak napríklad o údajnom zasahovaní Tibora Gašpara do činnosti Národnej jednotky finančnej polície NAKA hovorí len Slobodník a nikto iný.Šúrek nie je taký hlúpy, aby obžalobu oprel len o výpovede Makóa a Slobodníka. Zabezpečil si aj iných svedkov. Hodnota ich výpovedí je však otázna, pretože vo väčšine prípadov ide o osoby, ktoré poskytovali informácie len alebo takmer vždy iba z počutia. To znamená, že vypovedali o tom, čo im údajne povedal Slobodník alebo o niečom, o čom mali vedomosť len z údajného rozprávania iných policajných funkcionárov, ako boli napríklad šéf NAKA Peter Hraško či šéf Národnej protikorupčnej jednotky NAKA Robert Krajmer.Svedectvo z počutia nemá veľkú hodnotu, pretože vypovedá o udalostiach, ktoré svedok nevnímal vlastnými zmyslami, ale iba o nich počul z rozprávania druhých. Svedok z počutia nebol priamo pri stíhaných skutkoch. Iba o nich údajne počul. V prípade Šúrekovej obžaloby sa to svedkami tohto typu doslova hemží.
Kto bol boss – Bödör či Makó?
Nadišiel čas položiť si podstatnú otázku, pretože visí vo vzduchu rovnako naliehavo, ako pôsobí prítomnosť slona v obývačke: Ak je obžaloba postavená na vratkých základoch, je možné bez začervenania sa tvrdiť, že Norbert Bödör naozaj nemal vplyv na činnosť polície a predovšetkým NAKA?Bolo by prejavom neobyčajnej naivnosti tvrdiť, že Bödör nemal vplyv v polícii. Určite mal. Zároveň je však potrebné položiť si aj nadväzujúcu otázku: Dosahoval jeho vplyv intenzitu naplnenia obligatórnych znakov trestného činu založenia, zosnovania a podpory zločineckej skupiny? Ak máme brať za bernú mincu obžalobný text, odpoveď znie, jednoznačne nie.Dokonca ani Makó a Slobodník netvrdia, že Tibor Gašpar na pokyn Norberta Bödöra vymenoval alebo zabezpečil ustanovenie do rozhodujúcich funkcií ďalších obžalovaných, ako boli napríklad riaditeľ NAKA Petro Hraško, šéf Národnej protikorupčnej jednotky NAKA Robert Krajmer či ďalší funkcionári, ako Marián Zetocha alebo Milan Mihálik. Je síce pravda, že napríklad Slobodníka si za šéfa Národnej jednotky finančnej polície NAKA vybral priamo Tibor Gašpar, ale zo všetkých dôkazov vyplýva len to, že Bödör si opantal Slobodníka bez toho, aby na to potreboval policajného prezidenta.Z obžaloby tiež vyplýva, že ak potreboval Makó spáchať nejakú korupčnú trestnú činnosť, priamo sa obracal buď na Slobodníka, alebo na Krajmera, respektíve na iných ľudí, nie na Tibora Gašpara. Makó to robil často a vo veľkom rozsahu. Využíval kontakty v orgánoch NAKA na páchanie bujnej trestnej činnosti. Z tohto pohľadu by bolo určite priliehavejšie hovoriť o zločineckej skupine riadenej Makóom.Tým nie je povedané, že obžaloba neobsahuje niektoré silnejšie pasáže, podporujúce záver, že Norbert Bödör mal nezanedbateľný vplyv na NAKA. Napríklad výsledky niektorých nezákonných lustrácií fyzických aj právnických osôb končili s veľkou pravdepodobnosťou v jeho telefóne a odtiaľ putovali cestou aplikácie Threema do mobilu Mariana Kočnera. Tieto poznatky však nevyplynuli ani z výpovedí univerzálnych kajúcnikov Makóa a Slobodníka, ani z húževnatého úsilia čuríll a Šúreka, ale predovšetkým za analýzy zaistených telefónov Mariana Kočnera. Nech už to bolo akokoľvek, nezákonné lustrácie sú síce porušením zákona v intenzite hodnej vyvodenia trestnoprávnej zodpovednosti, rozhodne však nie sú a nemôžu byť potvrdením existencie zločineckej skupiny. A už vôbec nič nevypovedajú o akejkoľvek účasti Tibora Gašpara.
Obžalovaný Krajmer
Za zmienku stoja niektoré skutky obsiahnuté v obžalobe nasvedčujúce zneužitiu NAKA na vydieranie podnikateľov alebo na získavanie informácií operatívnou činnosťou na súkromné účely. V niekoľkých prípadoch sa k pokusom o vydieranie podnikateľov priznali nižšie postavení pracovníci NAKA vylúčení na samostatné konanie, ktorí tvrdili, že konali na pokyn nadriadených. Zväčša Slobodníka alebo Krajmera či na žiadosť Makóa.V záujme myšlienkového experimentu prijmime za svoje, že skutky sa stali tak, ako sú opísané v obžalobe a že tí, čo sa k ich spáchaniu priznali, nekonali pod vplyvom svojráznych vyšetrovacích metód čuríll a lipšicovcov. Aj tak by nebolo možné konštatovať, že išlo o trestné činy spáchané zločineckou skupinou vedenou Bödörom a Gašparom, pretože išlo o individuálne kšefty Slobodníka, Makóa a Krajmera.Ďalším prípad mal spočívať v tom, že Norbert Bödör údajne naviedol Krajmera, aby jeho podriadení išli vyťažiť dve bývalé zamestnankyne ministerstva pôdohospodárstva s cieľom získať informácie o Ľubomírovi Jahnátkovi. Z obžaloby vyplýva, že Krajmer mal neskôr vyplatiť operatívnym pracovníkom za ich aktivitu odmenu/úplatok. Ak sa tento skutok naozaj stal, išlo o zneužitie síl a prostriedkov polície na súkromné účely a nepochybne by to svedčilo o nemalom vplyve Bödöra na Krajmera. Ťažko to však svedčí o existencii zločineckej skupiny, prevodovou pákou ktorej mal byť Tibor Gašpar, keďže aj v tomto skutku sa ani len vzdialene nemihol.Celou obžalobou sa ako červená niť ťahá ešte jeden zaujímavý motív. Norbert Bödör mal údajne vyplácať spoľahlivým príslušníkom NAKA vianočné odmeny za poskytované služby. V princípe jediným údajným očitým svedkom odovzdávania obálok s prilepšením na Vianoce bol Slobodník. Všetci ostatní nižšie postavení pracovníci agentúry, čo sa priznali k prijatiu nenáležitého daru, tvrdili, že im peniaze odovzdali Krajmer, Zetocha, prípadne niekto iný. Nikto okrem Slobodníka však netvrdí, že prijal peniaze priamo od Bödöra.Objektívne je potrebné povedať, že skutky popísané v predchádzajúcich štyroch odsekoch by možno obstáli ako samostatné obžaloby zo spáchania trestných činov zneužitia právomoci verejného činiteľa, korupcie a nepriamej korupcie. Alebo by mohli byť spojené do jedného konania. Určite však tieto čiastkové podozrenia neobstoja ako základ na zosnovanie monster procesu so zjavne neexistujúcou zločineckou skupinou s cieľom nasilu do nej začleniť Tibora Gašpara a prostredníctvom jeho osoby škandalizovať stranu Smer, ako to už dnes nepokryte robia nielen orgány šírenia progresívnej agitácie a propagandy a satelitné politické subjekty, ale aj čurilly a ich ADHD advokát.
Makó, Slobodník, Šúrek, Repa & Co.
Z hľadiska času a rozsahu nie je možné venovať pozornosť všetkým aspektom Šúrekovej obžaloby. V prípade, ak by špecializovaný trestný súd aj napriek dovolaciemu rozsudku vo veci Dušana Kováčika pokračoval v hlavnom pojednávaní v kauze Očistec, bude neskôr dostatok času rozoberať jednotlivo všetky údajné skutky.Na tomto mieste určite stojí za pozornosť zvýrazniť niektoré iné osobitosti Očistca. Ako som už naznačil vyššie, kajúcnik Makó bol vyčlenený na samostatné trestné konanie, čím získal faktickú beztrestnosť. Pritom je do očí bijúce, že vo viacerých skutkoch spojených s Očistcom bol buď organizátorom, objednávateľom alebo návodcom na páchanie trestnej činnosti. Toto tvrdenie rozhodne obstojí v prípadoch InterStore Group, Jopi Trade a pozemkového sporu pod Tatrami.Len v krátkosti ilustratívne spomeňme, že v prípade Jopi Trade nebohý kajúcnik František Böhm požiadal Makóa, aby nahovoril Slobodníka, nech za úplatok zabezpečí nevzatie do väzby obvinených majiteľov a konateľov uvedenej firmy, zapojenej do podvodov v procese obchodovania s pohonnými látkami. Šúrek však necudne pomlčal o dvoch podstatných okolnostiach. Po prvé, Makó bol na požiadanie Böhma zjavne organizátorom tejto korupčnej trestnej činnosti. A to je dôvod na to, aby mu neboli v danej veci poskytnuté žiadne výhody v trestnom konaní. Po druhé, Böhm mal na Makóa vplyv preto, lebo spoločne tiež páchali trestnú činnosť spojenú s obchodovaním s pohonnými hmotami. Za túto trestnú činnosť nebol Makó ani len formálne obvinený a Šúrek sa tomu nečinne prizeral.Ďalšou zaujímavosťou Očistca je okolnosť, že Slobodník je medzi jedenástimi obžalovanými. Nebol ako Makó vylúčený na samostatné konanie, čo môže navodzovať dojem, že v tejto trestnej veci nedostal žiadne úľavy, respektíve benefity. Šúrek však v obžalobe Slobodníka viackrát doslova chváli za priznávanie sa k trestnej činnosti. Predbežne z toho možno vyvodiť záver, že ak chcel Šúrek ako-tak udržať zdanie existencie zločineckej skupiny, nemohol z nej vynechať Slobodníka. Vyzeralo by to takrečeno blbo, už aj vyčlenenie Makóa na samostatné konanie je za hranou súdnosti. Preto je možné očakávať, že ak bude pokračovať hlavné pojednávanie v kauze Očistec, obžaloba v záverečnej reči navrhne Slobodníkovi mimoriadne zníženie trestu.Ak k tomu príde, nebude to však už robiť Šúrek. Keďže je obvinený v kauze Kajúcnik, prokuratúru pred súdom v kauze Očistec zastupujú dvaja iní prokurátori bývalej špeciálnej prokuratúry Bohdan Čeľovský a Ján Šanta. Pre úplnosť je potrebné dodať, že úplne na začiatku vykonával dozor v kauze Očistec ďalší Lipšicov gestapák Ondrej Repa, čo je samo osebe veľavravným faktom.Očistec od začiatku smrdí politikou a je poznačený dôvodnými podozreniami z manipulovania vyšetrovania. Ak Špecializovaný trestný súd bude pokračovať v hlavnom pojednávaní v kauze Očistec aj napriek záverom dovolacieho rozsudku vo veci Dušana Kováčika o zaujatosti vyšetrovateľa Ďurku, je možné očakávať, že v dôsledku procesnej aktivity obhajoby vyplávajú na povrch ďalšie zarážajúce skutočnosti o praktikách čuríll a Lipšicovho gestapa.Tiež je možné predpokladať zásadný obrat vo výpovediach kajúcnikov Slobodníka alebo Makóa a ďalších osôb vylúčených na samostatné konanie. V procesoch aranžovaných čurillami a lipšicovcami je to pravidelne sa opakujúci vzorec.
Peter Tóth
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
