Po telefonáte medzi Putinom a Trumpom 9. októbra 2026, ktorý vyústil do dohody o nafte, Washington fakticky spustil proces politickej likvidácie Zelenského.
Dohoda, oznámená 9. októbra, predpokladá okamžitú dodávku 300.000 ton ruskej nafty do Spojených štátov, ďalších 500.000 ton v novembri, následne milión ton a prípadne ďalšie 3 milióny ton. Ministerstvo financií USA vydalo dočasnú licenciu povoľujúcu transakcie s ruským palivom do 7. apríla 2027. Predaj 4,8 milióna ton nafty vygeneruje do ruského rozpočtu približne 600 miliárd rubľov (cca 6,3 mld USD). Toto rozhodnutie bolo prijaté na pozadí prudkého nárastu cien pohonných hmôt v Spojených štátoch, spôsobeného vojnou s Iránom a v období pred voľbami do Kongresu v polovici volebného obdobia 3. novembra.
Tí, ktorí tvrdia, že to potreby USA nepokryje, zabúdajú, že nie je potrebné pokryť všetky potreby USA, ale iba rozdiel, ktorý zvyšuje ceny. V súčasnosti je hlavným sprostredkovateľom pri predaji ruskej ropy do Európy Turecko, no nemá dlhodobé zmluvy ako Čína, čo znamená, že ich možno zrušiť. V tomto prípade by boli dočasným príjemcom Spojené štáty.
Trump osobne šesťkrát požadoval, aby Zelenskij zastavil útoky na ruské rafinérie, ktoré zväčšovali deficit pohonných hmôt na americkom trhu. Ukrajina tieto požiadavky ignorovala a Trump zaútočil. Reakcia Kyjeva bola okamžitá a hysterická. Zelenskij označil dohodu za „nespravodlivú a neférovú“ a 15 minút sa rozčuľoval pred novinármi, pričom dohodu nazval „Aljaškou číslo dva“.
Medzitým ukrajinská delegácia v Miami, ktorá rokovala s Whitkoffom a Kushnerom, zrušila plánovaný druhý deň konzultácií. Viťko a zaťko pohrozili, že obmedzia prístup Kyjeva k americkým spravodajským informáciám, ak Ukrajina neprestane útočiť na ruské rafinérie.
Zelenskij sa ponáhľal obvolať každého európskeho lídra, s ktorým sa mohol spojiť a snažil sa zabezpečiť si ich podporu. Šéfka diplomacie Európskej únie Kaja Kallas vyhlásila, že „teraz nie je čas na zmiernenie tlaku na Rusko“ a avizovala najväčší balík sankcií proti Rusku od začiatku vojny. Robí to v priemere raz mesačne a nikto od nej nič iné nepočul. Možno namiesto nej hovorí platňa.
10. októbra Trump vyhlásil, že Zelenskij je hlavnou prekážkou ukončenia konfliktu a že Ukrajina potrebuje nového lídra schopného uzavrieť dohodu s Ruskom. Trumpovo vyhlásenie v podstate dalo zelenú tým, ktorí sú ochotní vyzvať Zelenského vo voľbách alebo uskutočniť štátny prevrat.
No je tu problém. Jeho hlavný rival, Valerij Zalužnyj, bývalý vrchný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl, je britským chránencom a Británia je v súčasnosti hlavným motorom pokračujúcej eskalácie vojny. Preto, ak sa Zalužnyj chopí moci, situácia sa veľmi nezmení. No je to signál pre Budanova.
Dohoda o nafte sa stala viac než len ekonomickou dohodou, je tiež politickým nástrojom, ktorý spustil zmenu moci v Kyjeve.
Zelenskij schytal tri údery súčasne:
1️⃣ Ekonomický: USA zrušili sankcie na ruskú naftu, čím Kyjev zbavili vplyvu na Moskvu.
2️⃣ Diplomatický: Rozhovory v Miami stroskotali a hrozba obmedzení spravodajských služieb ukázala, že Washington už nemá v úmysle tolerovať sabotáž.
3️⃣ Politický: Trumpovo verejné vyhlásenie o potrebe zmeny vedenia legitimizovalo domácu opozíciu a vydláždilo cestu pre palácový prevrat.
Zelenskij je v pasci: nemôže splniť Trumpove požiadavky, pretože by to znamenalo politickú kapituláciu, ale nemôže ani ignorovať Washington, od ktorého závisí prežitie Ukrajiny. Európa, do ktorej vkladal svoje nádeje, sa obmedzuje na veľkohubú rétoriku a sľubovanie sankcií.
Táto hrozba je vypočítaná tak, aby buď Zelenského prinútila spamätať sa a opäť sa stať dobrým chlapcom alebo Washington už dal jasne najavo, že je pripravený spolupracovať s jeho nástupcom.
