SLOVENSKO: Zuzanu Čaputovú – hlavnú veliteľku ozbrojených síl – nazval Matovič len „ceremoniálnou bábkou“, ktorej ani netreba vopred oznámiť, že naša armáda bude celoplošne testovať populáciu… Pritom sa preriekol, či zámerne provokačne poznamenal, že „veď Merkelová o tom vedela“…
„Kto ešte nebol ministrom, nech sa prihlási u súdruha Žinčicu…“ Bradatý fór Lasicu a Satinského z minulého tisícročia nahradila v slovenských infekčných dolinách aktuálnejšia výzva: „Koho ešte v tomto štáte neurazil Igor Matovič, nech sa prihlási na lampárni v Trnave…“
Po všetkých politických nepriateľoch, po oponentoch jeho geniality, po členoch bývalej vládnej koalície, po lídroch opozície, prokurátoroch i sudcoch, po MUDr. Igorovi Bukovskom, matematikovi Richardovi Kollárovi z UK v Bratislave dourážal i koaličného partnera, podpredsedu vlády a ministra hospodárstva Richarda Sulíka.
A aby mu nebolo ľúto, z rovnakého košiara SaS ponížil ešte aj štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí Martina Klusa. „Potrestal“ ho ozaj originálne, takmer až senzačne – nezobral ho na samit do Bruselu!
Trnavský Igor však túto služobnú cestu využil skôr komerčne, keďže si v centrále Európskej únie kúpil akurát tak kabát z hanby. Frustrovaný a celým svetom vysmiaty a znevážený slovenský premiér sa po návrate obtrel v priamom prenose k prezentácii celoplošného testovania o prezidentku Slovenskej republiky. Zuzanu Čaputovú – hlavnú veliteľku ozbrojených síl – nazval len „ceremoniálnou bábkou“, ktorej ani netreba vopred oznámiť, že naša armáda bude celoplošne testovať populáciu… Pritom sa preriekol, či zámerne provokačne poznamenal, že „veď Merkelová o tom vedela“… Mimochodom, prezidentský úrad – ako vrchný veliteľ ozbrojených síl – disponuje značnými právomocami. Z tých najvýznamnejších spomeňme len, že môže vypovedať vojnu, vyhlásiť mobilizáciu či vojnový stav, no tiež môže rozpustiť parlament…
Trnavský chrapúň
Ale to by trnavský Igor musel mať naštudovanú Ústavu Slovenskej republiky. Odporúčam mu napríklad Šiestu hlavu, Prvý oddiel, čl. 102 ods.1, písmeno k), alebo nech sa oboznámi so Zákonom č. 321/2002 o ozbrojených silách Slovenskej republiky. On radšej číta príbalový leták k testom, ktoré sa stali výborným „transparentným“ kšeftom pre trnavskú firmu Eurolab Lambda… Sám vodca i majiteľ OĽaNO a premiér v jednej osobe Matovič, maskujúc sa vládou SR, potajme a rýchlo (bez verejného obstarávania!), rozhodol o nákupe 13 miliónov antigénových rýchlotestov. Najväčšiu časť z verejných peňazí v objeme takmer 60 miliónov eur pritom iba čisto náhodou dostane firma spolumajiteľa súkromnej školy, kde sa vzdelávajú Igorkove a Paulínkine dcéry. Hoci ešte stále nepatrím medzi sympatizantov terajšej nájomníčky Grasalkovičovho paláca, tvrdím, že Matovičova neokrôchanosť v urážke prezidentky presiahla všetky medze. To však mňa osobne neprekvapilo až natoľko ako skutočnosť, že na hrubú urážku, poníženie a zosmiešnenie hlavy štátu v priamom prenose nezareagoval hneď a neozval sa na jej obranu náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR generál Daniel Zmeko. Na tlačovke ostal napriek maskáčom nemo a ticho stáť za civilistom Matovičom a ticho sa hanbil do vojenského rúška… Statočnosť zrejme nepatrí k povinnej výbave veliteľov profesionálnej armády. Žiaľ, ani k chlapským cnostiam. Minister obrany Jaroslav Naď, ktorý je podľa citovaného zákona tiež veliteľom, svojho straníckeho a kabinetného šéfa rovnako nenapomenul, keďže sa – pre zmenu – pod rúškom ticho „vytešoval“. Nevie sa dočkať, až v premiérskom kresle vystrieda trnavského chrapúňa. Obaja armádni „taktici“ si to budú môcť či skôr musieť u svojej veliteľky – prezidentky republiky – „vyžehliť“ na zasadnutí rady obrany štátu. O to viac, že urážka medzi dôstojníkmi, neplnenie rozkazov, nedodržanie podriadenosti (porušenie subordinácie) sa počas núdzového stavu trestajú oveľa prísnejšie. Ak je za hodenie dlažobnej kocky 25 rokov, velitelia Naď i Zmeko by sa v normálnom štáte a v ozajstnej armáde museli zrejme obávať guľky či aspoň degradácie… Tak to vidia vyslúžilí dôstojníci a skúsení vojnoví veteráni.
Karta lockdownu
Slovensko sa stalo veľkým ringom… A nielen preto, že Matovič – tento surfista na emóciách – vyzval začiatkom októbra 2020 na pästný súboj Jaroslava Haščáka. Zmierlivej a trpezlivej prezidentky Čaputovej sa obávať nemusí, hoci jeho antisystémové správanie podkopáva dôveru verejnosti v štát. Báť sa musí najmä sám seba, keďže si neustále potrebuje dokazovať svoju jedinečnosť.
Preto prišiel s ohurujúcim projektom plošného testovania obyvateľov Slovenska počas dušičiek. Na prvý pohľad logická i odvážna snaha. No nie predložená tak chaoticky, bez prípravy, bez verejnej diskusie s odborníkmi, zdravotníkmi, zamestnávateľmi, ale ani so samosprávami. Spojenie úspešnosti logisticky nesmierne náročnej, infekčne nebezpečnej akcie s jeho demisiou je už len typická „zmatovčina.“
Najskôr spôsobil rozruch, nakúpil milióny testov, na Oravu poslal vojsko a o deň neskôr už zase vytiahol žolíkovú kartu lockdownu. Keby to nebolo vážne až tragické, bolo by to nesmierne veselé, Veď i tak si už národ posúva vtip o „prvom referende od roku 1989, kde neúčasť bude dobrou voľbou“…
Ak sa táto koalícia chce ešte udržať (nebodaj dovládnuť do volieb v roku 2024), bude musieť k premiérskej rošáde siahnuť čo najskôr. Igor Matovič s jeho diagnózou, skratovým i alibistickým rozhodovaním, s narcistickým vystupovaním, hanebnými a posmech vzbudzujúcimi (ne)štátnickými prejavmi, popieraním svojich predvolebných sľubov každodenne ohrozuje legitimitu parlamentnej väčšiny, spochybňuje demokratickú spoločnosť, ako tikajúca bomba je bezpečnostným rizikom pre samotný štát.
Antisystémový rozbíjač
Strata desiatich preferenčných bodov v prieskumoch po pár mesiacoch od volieb je problémom hnutia OĽaNO a koaličných partnerov. To, že ministerský predseda nepozná ani nechápe ústavu štátu, ktorý výkonne riadi, je však problémom nás všetkých.
Opozícia v parlamente má pravdu, ak sa dožaduje seriózneho vysvetlenia plánov, zámerov, snahy či rozhodnutí kabinetu v takej závažnej oblasti, v čase pandemického ohrozenia. Tu už treba zakázať Matovičovi komunikovať neustále zmenu zmenenej a pozmenenej zmeny! Richard Sulík bol v októbri 2011 pri páde Radičovej vlády. Práve on bol pre odmietnutie eurovalu jej hrobárom. Šéf SaS je vo vláde po deviatich rokoch opäť tu a teraz. Kto, čo a kedy postaví tentoraz val na zastavenie antisystémového rozbíjača? Bude to práve tento novembrový test trpezlivosti národa? Na generálov sa nedá spoľahnúť, Daniel Zmeko zlyhal v priamom prenose. Zlyhala už aj slovenská slušnosť, zlyhala transparentnosť, vybuchla túžba po zmene, ktorá vyplavila zaslúženú „zmenu“. Dôležitejšie je, aby sme generálne nezlyhali my – všetci ostatní. Aby generálne nezlyhala demokracia, potulujúca sa na Slovensku od Kútov po Novú Sedlicu v ošklbanom kostýme demokratúry.
