Nie je pravda, že minister zrazu, len tak, navrhol zamestnávateľom separé rozhovory. Bolo to inak, reaguje na prerušenie sociálneho dialógu po rokovaniach o minimálnej mzde na budúci rok u ministra práce zástupca zamestnávateľov, viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka. Ako to teda vtedy bolo? A ako tí, ktorí dávajú prácu, vnímajú konečné zvýšenie minimálky na 623 eur? Zvládnu to zamestnávatelia? A aký vývoj nezamestnanosti Machunka očakáva?
Odborári po stretnutí u ministra práce k sume minimálnej mzdy na budúci rok hovoria o prerušení sociálneho dialógu. Dôvodom bola nielen suma prijatej minimálky, s ktorou nesúhlasia, ale aj skutočnosť, že minister si v čase prestávky prizval zamestnávateľov na separé rozhovory. Ako tú situáciu spätne vidíte vy?
To, že sa rokovalo separátne, nie je nič výnimočné. Na rokovaní som nebol, ale podľa mojej informácie túto možnosť ponúkli aj odborárom. A oni povedali, že nemajú o čom rokovať, že nemajú mandát na akékoľvek zníženie sumy minimálnej mzdy, ktorá vyšla z automatu 656 eur. Z toho vyplýval postup ministra. Čiže toto samotné by nemal byť dôvodom na prerušenie sociálneho dialógu.
Inak, aj my máme výhrady voči sociálnemu dialógu, doteraz nebol štandardizovaný a tiež nepovažujeme, že je v poriadku a že je taký, na aký sme boli zvyknutí. Celý legislatívny proces, ktorý dnes na Slovensku máme, nie je štandardný a podľa mňa ani v poriadku. Naše návrhy sa veľmi ťažko dostávajú na program rady hospodárskej a sociálnej dohody, ona zasadala len druhýkrát v tomto volebnom období.
Čiže je v tom sociálnom dialógu čo naprávať, ale nemyslím si, že to vyrieši odchod z rokovania. Naposledy odišli za vlády Ivety Radičovej a uvidíme, ako budú postupovať teraz.Tripartita je dohodovací orgán a malo by byť aj vláde záležať, aby fungoval. Ak nebude, potom bude zlý výsledok, možno aj v podobe zlej politickej akceptácie vlády a jej výsledkov.
Bolo by pre tripartitu dobrým riešením, keby sa na nej za zamestnancov zúčastnili aj ďalšie odborové zväzy, ako spomenul minister? Podľa exministra Jána Richtera však nejde o reálnu vyhrážku, rokovaní môžu byť prítomní aj ďalší, nielen KOZ SR.
To už dnes upravuje zákon. Ako sú za zamestnávateľov tri organizácie plus ZMOS, tak pokojne aj za odborárov môžu byť aj iní, pokiaľ splnia kritériá, ktoré sú v zákone stanovené. Je len na nich, či dokážu preukázať, že reprezentujú viac ako stotisíc členov. Na to je zákon. Ak chce (minister) rozšíriť zákon a prizvať aj nejaké iné organizácie, tak to už ide za hranu a celkom nechápe proces, ako má sociálny dialóg fungovať z pohľadu medzinárodných záväzkov alebo štandardov.
V roku 1993 mali odborári 1,8 milióna členov, dnes KOZ reprezentuje podľa informácií ministra dvestotisíc zamestnancov. Ako sa na to pozeráte z pohľadu zamestnávateľa?
Je na nich, ako sa správajú. Hovorili sme im niekoľkokrát o tom, že je veľký rozdiel medzi tým, čo hovorí špička – KOZ SR, a medzi tým čo hovoria reálni odborári vo firmách. Tí nechcú vždy zvyšovať minimálnu mzdu, lebo vedia, že môže viesť k prepúšťaniu, k zníženiu benefitov a podobne.
Je rozdiel medzi centrálou odborov a reálnym životom.
Volení zástupcovia KOZ SR sa však chcú nejako prezentovať, chcú byť zase zvolení do svojich funkcií. V minulosti dokonca uzavreli neštandardnú a nevhodnú zmluvu so Smerom-SD, čo naozaj nie je bežné, aby odbory, apolitická organizácia, išli pomáhať konkrétnej strane. Členovia odborov si svoje členstvo platia a chcú vidieť nejaké výsledky a zrejme ich správanie s tým súvisí.
Nakoniec sa upustilo od návrhu zaviesť štartovaciu mzdu a zmení sa systém stanovenia šiestich úrovní minimálnej mzdy podľa stupňa náročnosti prác. To je pre vás dobrý výsledok?
Všetko, čo sa zlepší, je dobré. Aj finálna minimálna mzda je lepšia ako nastavený automat, ktorý prijala minulá vláda. Takže všetko vítame.
Časť zamestnávateľov pôvodne prišla na rokovanie s návrhom minimálnej mzdy dokonca na vyššej úrovni – na úrovni 656 eur – čo chceli aj odborári, pričom chceli zrušenie príplatkov na tri roky a zrušenie stupňov náročnosti práce. Výsledné riešenie zrejme nespĺňa vaše predstavy.
Príplatky robia väčšie problémy ako samotná minimálna mzda. Málokto ju na Slovensku poberá. Ale kľúčové sú príplatky, ktoré sa dotknú veľkého množstva ľudí práve zvýšením minimálky. Ak by sa nám toto podarilo úplne zrušiť, bolo by to lepšie. Minister prišiel s návrhom, že tieto príplatky budú stúpať iným tempom ako minimálna mzda.
Dal vám minister šancu jeho návrh spripomienkovať alebo vás tiež postavil pred hotovú vec?
Dal to nielen nám, ale aj odborárom.
Každý mal čas sa pripraviť na tripartitu.
Ste relatívne spokojní, spokojné sú aj mestá a obce, ktoré sa obávali štartovacej minimálnej mzdy.
Výsledok je určite lepší ako to, čo hrozilo. Zníženie tempa rastu príplatkov vnímame pozitívne, uvidíme, čo na to povedia poslanci, ktorí to prerokujú.
Sme v druhej vlne pandémie, ako vy ako zamestnávateľ vidíte vývoj nezamestnanosti do konca roka?
Ťažká otázka. Nevieme, ako sa nám zatvorí ekonomika. A nielen nám, ale aj v okolitých krajinách, kde sa situácia zhoršuje. Uvidíme, aké dôseldky to bude mať na HDP, na zamestnanosť. Možno sa to už nezhorší, ale možno v novembri už bude situácia úplne iná. Uvidíme aj to, ako na to budú reagovať vlády dotknutých krajín.
