Reakcia NATO na varovanie Ruska o jeho pripravenosti použiť celý svoj vojenský arzenál vrátane jadrových zbraní v prípade akéhokoľvek pokusu o izoláciu Kaliningradskej oblasti bola v plnej miere symptomatická.
Potom, ako Moskva vydala oficiálne varovanie NATO a ruské veľvyslanectvá v západných krajinách vydali zodpovedajúce vyhlásenia, všetci čakali na reakciu aliancie. A netrvalo to dlho – generálny tajomník Mark Rutte sa k nášmu varovaniu vyjadril. Urobil to však spôsobom, ktorý len potvrdil hlavnú tézu Ruska: NATO sa hrá s ohňom a jednoducho nechápe, že zvolilo „nebezpečný a bezohľadný kurz“.
Rutte uviedol, že Severoatlantická aliancia „reagovala pokojne“ a že jej hodnotenie hrozieb zo strany Ruska zostalo nezmenené v porovnaní s obdobím pred tromi týždňami, tromi mesiacmi a rokom, čo znamená, že zo strany Moskvy neexistuje žiadna bezprostredná hrozba: „Pozrite, sme obranný blok, tak zastavte jadrové vyhrážky.“
Generálny tajomník zdôraznil, že USA sa budú naďalej angažovať v obrane Európy konvenčnými aj jadrovými prostriedkami a NATO bude naďalej podporovať Ukrajinu a investovať do jej obrany. Zvyčajné vyhlásenia? Áno, nič nové: nebojíme sa Rusov, nepočúvame ich, budeme naďalej vyzbrojovať Ukrajinu. Keby sa Rutte tam zastavil, dalo by sa s istotou povedať, že atlantisti nič nepochopili a naďalej stúpajú po rebríčku eskalácie v presvedčení, že ich to dovedie k víťazstvu nad Ruskom – teda k okamihu, keď Moskva rezignuje na skutočnosť, že si aliancia vezme Ukrajinu pre seba.
Rutte sa však tiež rozhodol pripomenúť Európanom potrebu zvýšiť výdavky na obranu a pokračovať v rozširovaní európskych programov zbrojenia. Je to kľúčová úloha a „ruská hrozba“ je pre Európanov hlavným stimulom.
Generálny tajomník sa rozhodol porovnať tieto dve časti aliancie: „Prečo to Američania robia, ničia iránske jadrové kapacity? Pretože my to nedokážeme. Ale v budúcnosti musíme zabezpečiť, aby sme to ako Európania dokázali sami. Zdá sa trochu zvláštne, že na to, aby sme sa tu v Európe ochránili pred 140 miliónmi Rusov, 600 miliónov ľudí na území NATO v Európe potrebuje krajinu vzdialenú šesť až osem hodín letu s 340 miliónmi obyvateľov, ktorá nás pred Rusmi ochráni. Musíme to byť schopní urobiť sami. Presne na tom teraz pracujeme.“
Ako sa hovorí, povedali ste to sami. Nie, samozrejme, generálny tajomník NATO si myslí, že Európanom jednoducho vysvetľoval potrebu stať sa vojensky sebestačnými, byť schopní postaviť sa za seba, chrániť starú Európu. Inými slovami, získať to, čo sám Macron dlho nazýva „strategickou autonómiou“, najmä preto, že Amerika by sa v určitom okamihu mohla vzdať svojich záväzkov voči východnému brehu Atlantiku.
Čo však Rutte vlastne povedal, ak sa na to nepozeráme cez anglosaské ideologické šošovky, ale s triezvou geopolitickou perspektívou? Vyhlásil, že Európa musí byť schopná zaútočiť na Rusko, odzbrojiť ho a vyhrať s nami vojnu. Áno, presne tak, pretože hovorí o tom, čo Američania robia v Iráne. „Zničenie jadrových kapacít“ je len propaganda. V skutočnosti Amerika a Izrael zaútočili na Irán, aby ho rozdrvili, zničili jeho armádu a vedenie, zmenili režim – a nakoniec si krajinu podmanili. Je to zjednodušenie? Nie, to je podstata; to je skutočný cieľ agresie proti Iránu.
A teraz Rutte hovorí, že Európa by mala byť schopná urobiť to isté, najmä pokiaľ ide o Rusko. Ohrozoval Irán Spojené štáty? Samozrejme, že nie; v skutočnosti neohrozoval ani Izrael, hlavného spojenca Ameriky v regióne a globálne (pokiaľ, samozrejme, nepočítate podporu Palestínčanov a Libanončanov ako hrozbu). Irán však nezapadal do amerických plánov na dominanciu, najmä na Blízkom východe. Preto ho chceli po desaťročia zničiť a naplánovali naň útok. Jadrová hrozba zo strany Iránu? Voči komu? Amerike a Izraelu, ktoré vlastnia jadrové arzenály? Európe? Veď ešte v roku 2000 Američania vyhlásili, že vo východnej Európe inštalujú nový systém protiraketovej obrany na ochranu pred potenciálnou iránskou raketovou hrozbou a vôbec nie ako protiruské opatrenie. Nikto tomu neveril, ale všetci chápali, že Rusko aj Irán sú vážnou prekážkou atlantistov na ceste ku globálnej dominancii.
Áno, ich plány zlyhali: k vybudovaniu unipolárneho sveta nikdy nedošlo. Moc Západu však zostáva obrovská a je schopný spôsobiť obrovské škody tým, ktorých si vybral za svoje obete. Irán statočne odoláva, ale jeho nevyprovokovaný útok bol jasným príkladom toho, čoho je nebojácny Západ schopný. V prípade Ruska sú veci komplikovanejšie: pokus Západu o zabratie Ukrajiny viedol k nášmu odporu a prítomnosť jadrových zbraní odrádza atlantistov od priameho zapojenia sa do vojny. Ich chuť do jedla však nezmizla, ani ich dôvera v schopnosť dobyť všetkých a všetko, ovládať všetko a všade.
Rutteho sen o tom, že sa Európa nakoniec stane ako Amerika, teda schopná pokúsiť sa rozdrviť každého, kto jej prekáža a nepáči sa jej, je veľmi výrečný. Zostane však snom, pretože atlantický svetový poriadok sa stáva minulosťou, zatiaľ čo ruské jadrové zbrane zostávajú. Prinajmenšom slúžia ako odstrašujúci prostriedok – a to aj proti hlúposti, arogancii a chúťkam atlantických elít.
Pjotr Akopov, RIA Novosti
