Čo je vlastne reinkarnácia? Na akom princípe to funguje? Na svete takmer každú minútu niekto zomrie a niekto sa narodí. Sú to stále tí istí ľudia, ktorí na jednej strane zomierajú, ale na druhej strane sa rodia?
Nezdá sa mi to správne. Za najväčšiu slabinu teórie reinkarnácie však považujem dilemu, kto sa reinkarnoval do prvých ľudí. Ak je totiž reinkarnácia neustálym cyklom, v ktorom duša odkladá jedno telo a prijíma iné, ako to bolo s prvými ľuďmi? Kto sa do nich prevtelil? Myslím si, že v tejto otázke princíp reinkarnácie zlyháva.
Odpoveď: Možno aspoň stručne načrtnúť kontext celkových udalostí.
Čo je hmotné, vzniklo raz, a preto musí jedného dňa zaniknúť a rozpadnúť sa na prach. Prach sme a v prach sa obrátime, ale prach je aj celý hmotný vesmír. Aj ten sa nakoniec premení na prach.
A nielen jeho najhrubšia, hmotná časť, v ktorej teraz žijeme, ale aj jeho jemnohmotná časť, kam sa po fyzickej smrti dostane naša duša, sa premení na prach. Taká je v istom zmysle bezútešná realita, ak ju vnímame len z čisto materiálneho, fyzického a hmotného hľadiska.
Ale pozor! Materiálna realita nie je jedinou realitou! Nad ňou je vyššia realita! Skutočnosť Ducha! Skutočnosť večnosti a večnej, nepretržitej existencie, kde nie je miesto pre smrť ani pre zánik ako v hmotnom svete.
A človek pochádza z tejto reality! Tvorí najvnútornejšie jadro každého z nás! Je nezničiteľnou Božou iskrou, ktorú každý človek nosí vo svojom srdci a ktorá nezanikne, ani keby sa celý vesmír obrátil na prach.
My ľudia sme teda Božie iskry a pochádzame z ríše večného Ducha. A v tejto ríši večného Ducha, v našom detskom stave ako Boh alebo duchovné iskry, sme túžili po plnom sebauvedomení. Túžili sme stať sa dospelými, zrelými duchovnými osobnosťami a žiť večne vo večnej ríši Ducha.
Ale tí, ktorí sa chcú stať dospelými z nevedomého dieťaťa, musia chodiť do školy. Musí sa veľa naučiť, aby dozrel a stal sa nezávislou osobnosťou. Hmotný svet slúži na dozrievanie duchovných iskier. Do školy hmotnosti sa zasievajú ako zrnká do zeme za účelom ich rozvoja.
Duchovné iskry vstupujú najprv do jemnej hmoty. Zahalia sa do jej plášťa, a tak vzniká ľudská duša. Ľudská duša je teda duchovná iskra, ktorá je obalená plášťom jemnej hmoty. A potom vo svojom duchovnom plášti z jemnej hmoty vstúpi do fyzického tela alebo sa do neho inkarnuje. Do fyzického tela, ktoré je fyzickým a najhustejším hmotným obalom duchovnej iskry.
Úlohou duchovnej iskry v hmotnom tele je rozvíjať sa a rásť v cnostiach, a tak postupne dozrievať v čoraz zrelšiu a dospelejšiu duchovnú osobnosť. Aby ľudia nezabudli, kto sú, odkiaľ prišli, o čo sa majú usilovať vo svojom hmotnom živote a čím sa majú stať, dostali učebnú látku v podobe Mojžišovho Desatora a Ježišovho učenia. V nich sú obsiahnuté kritériá toho, čím sa má človek stať vo svojom myslení a konaní, aby duchovne dozrel a stal sa zrelou duchovnou osobnosťou schopnou vrátiť sa po úspešnom ukončení svojho pozemského poslania domov.
Po týchto potrebných základných informáciách môžeme odpovedať na otázky položené v úvode.
Aké duše sa teda vtelili do prvých ľudí na zemi? Boli to duchovné iskry z duchovnej sféry, ktoré najprv vstúpili do jemnohmotnosti za účelom svojho vývoja, kde na seba vzali jemnohmotný obal a stali sa dušami. A potom sa ako ľudské duše vtelili do tiel prvých ľudí. Tak sa začal proces reinkarnácie.
Ľudská duša žila vo fyzickom tele, učila sa a duchovne dozrievala, ale keď telo zostarlo a zomrelo, opustila ho. Duchovná iskra jednoducho odložila svoj najhrubší obal alebo fyzické telo a vo svojom jemnejšom duchovnom obale sa vrátila na úroveň jemnej hmoty, ktorú ľudia nazývajú „druhý svet“.
Duchovná iskra tu vždy na určitý čas zostane, pretože v rovine jemnej hmoty prežíva v znásobenej miere všetky dôsledky svojho pozemského konania alebo dôsledky toho, čím bola na zemi. Ak bola dobrá, spravodlivá, čestná, čistá a láskavá, zažíva radosť a šťastie na úrovni jemnej hmoty. Ak však bola na zemi neláskavá, nespravodlivá, nečestná, nečistá a nevľúdna, prežíva bolesť a utrpenie na úrovni jemnej hmoty. Lebo čo človek zaseje, to bude musieť nakoniec sám žať. Zákon o retroaktivite zaručuje dokonalú spravodlivosť pri stvorení.
A to nás privádza k odpovedi na ďalšiu otázku, či sa ľudská duša bezprostredne po smrti vtelí do nového fyzického tela.
Odpoveď znie nie, pretože musí na kratší či dlhší čas zažiť v rovine jemnej hmoty alebo v inom svete dôsledky svojho predchádzajúceho pozemského pôsobenia. Až potom, po určitom čase, sa vráti do fyzického tela, aby absolvovala ďalšiu lekciu a opäť o niečo pokročila vo svojom duchovnom dozrievaní v pozemskom živote.
My všetci ľudia sme dnes prešli mnohými inkarnáciami. Každý z nás prešiel mnohými prechodmi medzi svetom hrubej hmoty a svetom jemnej hmoty. Naša časť hmotného vesmíru sa však dostáva do bodu, keď sa blíži žatva. Bod, v ktorom sa pole hrubej a jemnej hmoty chystá priniesť úrodu zrelých ľudských duší. Žatva duchovne zrelých ľudských duší, schopných opustiť masu a vrátiť sa domov do duchovnej ríše ako zrelé duchovné osobnosti.
Je to čas žatvy a triedenia na zrelú pšenicu, ktorá bude zhromaždená v Pánových sýpkach alebo vo večnej ríši Ducha, a na kúkoľ a plevy, ktoré budú spálené v ohni. To znamená, že zahynú v nadchádzajúcom rozklade hmoty, pretože ich neresti a zlozvyky, ich nespravodlivosť a nečestnosť, ich materializmus a ateizmus, ich neúcta k blížnym a k Stvoriteľovi im nedovolili včas sa oslobodiť z hmotného sveta a uniknúť do bezpečia večnej ríše Ducha.
Tak ako sa raz všetko hmotné začína, tak sa aj končí. Veľký cyklus našej časti stvorenia sa uzatvára. Na jeho začiatku nezrelé duchovné iskry vstúpili najprv do jemnej a potom do hrubej hmoty, aby dozreli, a na konci tohto cyklu je čas, keď sa už zrelé a dospelé ľudské duchovné osobnosti musia začať odpútavať, či už od hrubej alebo jemnej hmoty, a vstúpiť späť do duchovnej sféry.
Školské brány nášho hmotného vesmíru sa zatvárajú. Hmota sa blíži ku koncu a postupne sa rozpúšťa. Spolu so všetkými nehotovými vecami, ktoré v nej zostali a nemohli ju opustiť, sa premení na prach. A po čase sa z tohto prachu začne pomaly formovať nový, obnovený hmotný vesmír, ktorý poskytne nový priestor pre dozrievanie ďalších detských ľudských duchovných iskier.
Teraz žijeme v prelomovom období predbežnej, ale zásadnej selekcie alebo triedenia. Triedenie na tých, ktorí majú v sebe potenciál pre ďalšie duchovné dozrievanie, a na tých, ktorí tento potenciál nemajú, nikdy ho nemali alebo ho stratili a premrhali, pretože materiálne bolo pre nich všetkým a duchovné im bolo ľahostajné. Pretože ich osobnosť bola beznádejne prerastená zlom a najrôznejšími neresťami.
Prvoradou úlohou všetkých ľudí, ktorí dnes žijú na Zemi, je uvedomiť si, odkiaľ sme prišli, na čo sme tu, aký je náš cieľ a čo máme robiť. Našou prvoradou úlohou je včas dozrieť, včas opustiť masu a vrátiť sa do svojej vlasti, do večnej duchovnej ríše.
Aby sme to dokázali, musíme v sebe čo najviac rozvinúť spravodlivosť, čestnosť, morálku, čistotu, ušľachtilosť, lásku k ľuďom, k Stvoriteľovi a k jeho stvoreniu. Ak to dosiahneme, čaká nás cesta svetla, radosti, pokoja a večnosti.
Ak ho však nedosiahneme, pretože sme sa v týchto vážnych časoch nesnažili zo všetkých síl, čaká nás cesta plná bolesti, utrpenia a rozpadu našej vedomej, ale nepripravenej a nezrelej duchovnej osobnosti na prach. Po prežití hrôzy konečného zániku nášho nehotového osobného ja a jeho rozpadu na prach sa z nás uvoľní pôvodná nezrelá duchovná iskra a vystúpi do duchovnej sféry, aby sa možno niekedy v novom cykle hmotného vesmíru pokúsila znovu dosiahnuť zrelosť a duchovnú vyspelosť.
Je na nás, ako sa k týmto veciam postavíme, pretože každý z nás má slobodnú vôľu. Nech sa však rozhodneme akokoľvek, všetky dôsledky nášho rozhodnutia budeme znášať len my. Je teda na každom z nás, či si vyberieme večnosť a budeme sa o ňu usilovať, alebo či natrvalo uviazneme len v radostiach a pôžitkoch hmotnej dočasnosti.
Zdieľať článok
