Vážený pán verejný ochranca práv,
jednou z najvážnejších tém, ktoré dnes trápia občanov Slovenskej republiky, nie je otázka registrácie nových cirkví či náboženských spoločností v krajine, kde sa väčšina obyvateľov hlási ku kresťanstvu a úspešne tu pôsobí 18 registrovaných cirkví. Neporovnateľne naliehavejším a hmatateľnejším problémom miliónov ľudí sú neustále rastúce ceny energií, nespravodlivý spôsob rozúčtovania tepla a drasticky obmedzené možnosti občanov slobodne rozhodovať o spôsobe vykurovania vlastného majetku.
Asociácia na podporu obnoviteľných zdrojov energie (APOZE) sa na Vás v minulosti opakovane obrátila s podnetom na podanie návrhu Ústavnému súdu SR pre neústavnosť ustanovení vyhlášky č. 503/2022 Z. z. Podľa tejto vyhlášky boli vlastníci bytov s individuálnym zdrojom tepla nútení platiť aj za teplo z centrálneho zásobovania teplom (CZT), a to často v sumách, ktoré výrazne prevyšovali ich vlastné reálne náklady.
Váš úrad vtedy tento podnet odmietol. V tlačovej správe pre TASR zo dňa 23. 12. 2024 ste uviedli: „Ako verejný ochranca práv môžem svoju pôsobnosť vykonávať len vo vzťahu k orgánom verejnej moci. Nemôžem teda preskúmavať konkrétne prípady rozpočítania nákladov na teplo, ktoré sú otázkou súkromnoprávnych vzťahov.“ Tento postoj vnímame ako formálny a vyhýbavý, keďže podstatou podnetu nebolo riešenie súkromnoprávnych sporov, ale samotný neústavný právny rámec generovaný štátnym orgánom (ministerstvom).
Správnosť našich argumentov definitívne potvrdil Ústavný súd SR, ktorý dňa 6. mája 2026 na návrh skupiny poslancov vydal nález, ktorým vyhlásil ustanovenia vyhlášky vynucujúce platby za neobjednané a nemerané teplo za neústavné.
Tento nález Ústavného súdu SR predstavuje mimoriadne závažný precedens, ktorý ďaleko presahuje tému obyčajného rozpočítavania nákladov. Ústavný súd ním fakticky otvoril otázku energetickej slobody občanov a práva vlastníkov rozhodovať o správe svojho majetku. Otvoril tému tzv. „teplárenského nevoľníctva“, ktoré na Slovensku započalo v roku 2014 novelou zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike. Táto novela v praxi znemožnila konečnému spotrebiteľovi odpojiť sa od centrálneho zdroja tepla. November 1989 priniesol občanom slobodu rozhodovania a koniec ideologickej totality, ktorú však v oblasti bývania nahradila totalita energetická.
Je poľutovaniahodné, že Verejný ochranca práv nenašiel dostatok odvahy, aby sa v tejto veci aktívne postavil na stranu občanov a sociálnej spravodlivosti. Svojou nečinnosťou ste nepriamo podržali monopolné ekonomické záujmy dodávateľov tepla, ktorých jedinou reakciou na energetickú krízu je prenášanie strát a zvyšovanie platieb na konečných spotrebiteľov. Celá súčasná koncepcia centralizovaného zásobovania teplom je do veľkej miery len prežitkom socialistického systému so stratovými rozvodmi. Aká dôležitá a urgentná je decentralizácia a diverzifikácia zdrojov, sa v plnej nahote ukázalo aj po vypuknutí vojenského konfliktu na Ukrajine.
Dlhoročná štátna politika v oblasti tepelnej energetiky je verejnosťou oprávnene vnímaná ako jednostranné zvýhodňovanie monopolov CZT na úkor občanov, ktorí investovali vlastné finančné prostriedky do individuálnych, úspornejších a ekologickejších riešení. Výsledkom je len rastúca frustrácia v spoločnosti.
Za koreň problému považujeme najmä ustanovenie § 20 ods. 1 zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike (v znení novely č. 100/2014 Z. z.), ktoré od 1. mája 2014 zviazalo spotrebiteľom ruky. Vykonávacie vyhlášky následne už len dotvárali ekonomický nátlak, ktorý mal vlastníkov s individuálnym vykurovaním zlikvidovať a prinútiť k návratu do centrálneho systému. Nejde o lokálny problém – táto téma sa denne priamo dotýka viac ako dvoch miliónov občanov Slovenskej republiky, ktorí pociťujú dopady vysokých účtov.
Ak štát nedokáže garantovať dlhodobo stabilné a dostupné ceny energií, je jeho povinnosťou umožniť občanom slobodnú voľbu. Mali by mať právo vybrať si efektívny spôsob vykurovania a ohrevu vody bez zbytočných tepelných strát v rozvodoch – vrátane moderných individuálnych zdrojov, tepelných čerpadiel a obnoviteľných zdrojov energie (OZE). Podmienkou pre zriadenie takéhoto zdroja by mohlo byť napríklad minimálne 25-percentné zastúpenie OZE, čo by garantovalo aj plnenie ekologických cieľov.
Spomínaný nález Ústavného súdu SR je prvým dôležitým krokom k decentralizácii, ktorá dnes predstavuje reálnu a udržateľnú cestu k:
- znižovaniu finančných nákladov slovenských domácností,
- odstráneniu nútených investícií do drahých pomerových rozdeľovačov tepla a ich diaľkových odpočtov,
- posilneniu celkovej energetickej bezpečnosti štátu,
- efektívnemu znižovaniu emisií skleníkových plynov,
- zníženiu záťaže štátneho rozpočtu, ktorý je dnes nútený vyplácať masívnu plošnú energopomoc.
Občan nesmie byť rukojemníkom systému a energetických monopolov, ale partnerom štátu. Súčasná situácia je prelomovým okamihom, v ktorom sa ukáže, či štátne inštitúcie – vrátane Vášho úradu – chránia reálne práva a sociálnu spravodlivosť pre bežných ľudí, alebo len kryjú korporátne záujmy.
Veríme, že ako verejný ochranca práv prehodnotíte svoje priority a v ďalších krokoch upriamite svoju pozornosť na témy, ktoré skutočne pália drvivú väčšinu obyvateľov Slovenska.
S úctou,
František Bednár
predseda APOZE
Na vedomie:
Kancelária verejného ochrancu práv (sekretariat@vop.gov.sk)
Prílohy:
