Bolo sychravé utorkové ráno, keď sa na dverách ozvalo presné, normované zaklopanie. Otvoril som. Za nimi stál muž v sivom kabáte. Jeho tvár pripomínala neopečiatkovaný formulár – bez jedinej emócie, bez náznaku úsmevu, s očami upretými presne do stredu môjho čela. „Dobrý deň. Som poverený pracovník Štatistického úradu. Vaša domácnosť bola zaradená do výberového zisťovania o financiách a spotrebe podľa zákona číslo päťstoštyridsať z roku dvetisícjeden,“ odrecitoval monotónnym hlasom, akoby čítal zloženie minerálky. Oprel som sa o zárubňu. „Dobrý deň. A čo presne odo mňa štát potrebuje?“ „Údaje o príjmoch, výdavkoch, stave bankových účtov, úveroch a hodnote hnuteľného a nehnuteľného […]
Overtonovo okno, zbierka poviedok
