16. októbra 2026
Slovensko
Slovenské dejiny, Slovenské osobnosti
Už pomerne dlho som nenapísal nič o katolíckej hudbe, a tak som sa rozhodol tento svoj publicistický rest konečne napraviť. Keď som sa však zamyslel nad tým, ktorému skladateľovi alebo hudobnému dielu by som sa mal venovať, uvedomil som si ešte jednu vec. V záplave veľkých mien európskej barokovej hudby, ktorým som v minulosti venoval pozornosť, som akosi pozabudol na slovenskú katolícku hudobnú tradíciu. A to je chyba, ktorú by bolo tiež načase napraviť. 🙂
Samozrejme, slovenské hudobné dejiny 17. storočia nám neponúkajú takú galériu svetoznámych skladateľov, akú poznáme z Talianska, nemeckých krajín či habsburského Rakúska. To však rozhodne neznamená, že by naše územie bolo hudobnou perifériou bez vlastnej duchovnej a umeleckej kultúry. Práve naopak. V kostoloch, kláštoroch, jezuitských kolégiách a katolíckych školách sa rozvíjala bohatá tradícia duchovného spevu, ktorá mala pre náboženský život našich predkov mimoriadny význam.
zdroj: wikimedia commons
Treba si pritom uvedomiť, že katolícka hudba nebola iba záležitosťou veľkých skladateľov, chrámových organistov a vzdelaných hudobníkov. Bola predovšetkým živou súčasťou každodenného náboženského života. Veriaci spievali pri bohoslužbách, procesiách, púťach, cirkevných sviatkoch i v rodinnom prostredí. Duchovná pieseň pomáhala uchovávať katolícku vieru, odovzdávať jej pravdy ďalším generáciám a upevňovať náboženskú identitu v časoch, keď sa stredná Európa zmietala v konfesionálnych sporoch, vojnách a politických nepokojoch.
A práve tu sa dostávame k osobnosti, ktorá si podľa môjho názoru zaslúži oveľa väčšiu pozornosť, než akej sa jej dnes dostáva. Je ňou P. Benedikt Szöllösi (1609 – 1656), jezuitský kňaz, zostavovateľ a vydavateľ významného katolíckeho spevníka Cantus Catholici. Jeho slovenské vydanie z roku 1655 predstavuje jeden z najvýznamnejších medzníkov v dejinách slovenskej katolíckej duchovnej piesne.
Odhalenie pamätnej tabule P. Benediktovi Szöllösimu v obci Rybník v okrese Levice, zdroj: Biskupstvo-Nitra.sk: https://www.biskupstvo-nitra.sk/wp-content/uploads/2022/10/0u5a2731a.jpg
Szöllösi síce nepatrí medzi hudobných géniov, ktorých diela dodnes zaznievajú na svetových koncertných pódiách, jeho význam a mimoriadna zásluha však spočíva inde. Pomohol zachovať, usporiadať a sprístupniť duchovné piesne, ktoré sprevádzali náboženský život slovenských katolíkov. Veď hudobné dejiny netvoria iba skladatelia veľkých omší, oratórií a kantát, ale aj ľudia, vďaka ktorým sa katolícka viera mohla odovzdávať prostredníctvom piesní z generácie na generáciu.
Život P. Benedikta Szöllösiho
Benedikt Szöllösi, známy aj ako Benedikt Rybnícky, sa narodil 21. marca 1609 v Rybníku pri Leviciach, v niekdajšej Tekovskej stolici Uhorského kráľovstva. Pochádzal zo zemianskeho prostredia a vyrastal v nepokojnom období, keď náboženské konflikty medzi katolíkmi a protestantmi, protihabsburské povstania a osmanská expanzia zásadne ovplyvňovali život obyvateľov Uhorska. Jeho rodný kraj nebol výnimkou. Rybník ležal v oblasti ohrozovanej tureckými nájazdmi a v roku 1622 odvliekli Osmani z obce do zajatia približne sto mužov. Mladý Benedikt tak vyrastal vo svete, v ktorom náboženská viera nebola iba súkromnou záležitosťou jednotlivca, ale neoddeliteľnou súčasťou spoločenského a kultúrneho života.
Jeho rodina patrila k vzdelanejším vrstvám miestnej spoločnosti. Príslušníci rodu Szöllösiovcov pôsobili v správe svätokrížskeho panstva a viacerí získali vzdelanie v uhorských i zahraničných školách. Benedikt študoval na jezuitskom gymnáziu v Trnave, ktorá patrila medzi najvýznamnejšie centrá katolíckeho vzdelávania v Hornom Uhorsku. Práve tu sa formovalo jeho náboženské presvedčenie a záujem o duchovnú službu. Jezuitské školstvo kládlo dôraz na latinčinu, rétoriku, filozofiu, náboženskú výchovu a schopnosť presvedčivo verejne vystupovať. Tieto vedomosti neskôr Szöllösi využíval ako učiteľ, kazateľ a misionár.
Dňa 24. októbra 1630 vstúpil do Spoločnosti Ježišovej, jedného z najvýznamnejších rehoľných rádov katolíckej obnovy. Dvojročný noviciát absolvoval v rakúskom Leobene, kde sa pripravoval na rehoľný život založený na duchovnej disciplíne, poslušnosti, vzdelávaní a apoštolskej činnosti. Po návrate do Trnavy v roku 1633 pôsobil ako učiteľ na jezuitskom gymnáziu. Vyučoval najmladších žiakov, čím získaval prvé pedagogické skúsenosti.
V rokoch 1634 až 1636 študoval vo Viedni filozofiu, predovšetkým logiku, fyziku a metafyziku. Následne pokračoval v pedagogickej činnosti a v rokoch 1638 až 1639 absolvoval v Trnave štúdium kazuistiky a morálnej teológie, ktoré pripravovalo budúcich kňazov na praktické riešenie otázok svedomia, spovednú službu a duchovné vedenie veriacich. V roku 1639 prijal kňazskú vysviacku. Jeho vzdelanie tak spájalo filozofickú prípravu s praktickou pastoráciou, čo bolo charakteristické pre jezuitských kňazov pôsobiacich v nábožensky rozdelenom Uhorsku.
Po vysviacke pôsobil Szöllösi v Trnave ako pomocník predstaveného jezuitského kolégia, katechéta, spovedník a slovenský kazateľ. Venoval sa tiež vedeniu náboženského bratstva, Kongregácie svätého Kríža. V roku 1642 absolvoval v Leobene takzvanú tretiu probáciu, poslednú etapu duchovnej formácie jezuitov pred definitívnym začlenením do rehoľného života. Jeho ďalšie pôsobenie už bolo späté predovšetkým s misijnou a pastoračnou činnosťou.
V rokoch 1643 až 1650 pôsobil v Szendrő, v dnešnom severovýchodnom Maďarsku, kde jezuiti udržiavali misijnú stanicu. Popri vyučovaní sa venoval duchovnej starostlivosti o miestnych veriacich. Szendrő ležalo v nábožensky a jazykovo rozmanitom prostredí, v ktorom katolícki misionári museli počítať s pôsobením protestantských cirkví i s politickou neistotou vyvolávanou blízkosťou osmanských území. Szöllösi tu získal skúsenosti s pastoráciou obyvateľstva rozličných jazykov, ktoré neskôr zúročil pri zostavovaní katolíckych spevníkov.
V roku 1651 pôsobil ako slovenský kazateľ v Košiciach, významnom obchodnom, kultúrnom a náboženskom centre východného Uhorska. Nasledujúce dva roky strávil v Turci, v jezuitskom prostredí Kláštora pod Znievom, kde sa venoval predovšetkým kazateľskej činnosti. Jeho pôsobenie na viacerých miestach Uhorska mu umožnilo dôkladne spoznať náboženský život katolíckeho obyvateľstva a význam duchovného spevu pri bohoslužbách, procesiách, púťach i v každodennom živote.
V roku 1654 prišiel do Spišskej Kapituly, kde pôsobil ako apoštolský misionár a duchovný grófa Pavla Csákyho. Práve toto obdobie sa stalo rozhodujúcim pre vznik jeho najvýznamnejšieho diela. Szöllösi už mal skúsenosti so zostavovaním maďarského katolíckeho spevníka z roku 1651 a teraz sa mohol sústrediť na prípravu slovenského kancionála. Výsledkom jeho práce bolo vydanie spevníka Cantus catholici v roku 1655 v Levoči, ktorý sa stal jedným zo základných diel slovenskej katolíckej duchovnej piesňovej tradície.
Jeho život sa však chýlil ku koncu. Posledné roky ho trápila choroba, ktorá pravdepodobne obmedzovala jeho pastoračné pôsobenie. Utiahol sa do Kláštora pod Znievom, kde 10. decembra 1656 zomrel vo veku 47 rokov. Niektoré staršie pramene uvádzajú ako deň úmrtia 15. december. Zanechal po sebe dielo, ktorého význam ďaleko presiahol hranice jeho krátkeho života. Spevník Cantus catholici sa stal nielen významnou pomôckou katolíckej pastorácie, ale aj dokladom slovenskej náboženskej, jazykovej a kultúrnej identity v 17. storočí.
zdroj: wikimedia commons
Cantus catholici – hudobné a duchovné dedičstvo Benedikta Szöllösiho
Najvýznamnejším dielom Benedikta Szöllösiho je bezpochyby spevník Cantus catholici, ktorý predstavuje jeden zo základných pilierov slovenskej katolíckej hudobnej kultúry 17. storočia. Treba však hneď na začiatku zdôrazniť, že Szöllösi nebol hudobným skladateľom v tom zmysle, v akom dnes hovoríme o Monteverdim, Schützovi či neskôr Bachovi. Jeho zásluha spočívala predovšetkým v zhromažďovaní, výbere, úprave a vydávaní duchovných piesní, ktoré už existovali v cirkevnom prostredí. Bol teda najmä zostavovateľom kancionála, ktorý dal staršej katolíckej piesňovej tradícii trvalú písomnú podobu.
Cantus catholici vznikol v období, keď katolícka obnova v Uhorsku kládla mimoriadny dôraz na náboženskú výchovu a upevňovanie viery. Jezuiti si dobre uvedomovali, že duchovná pieseň dokáže osloviť aj ľudí, ktorí nemajú prístup k teologickým knihám alebo neovládajú latinčinu. Spevník preto nebol iba hudobnou zbierkou, ale aj prostriedkom katechézy. Prostredníctvom piesní sa veriaci oboznamovali so základnými pravdami viery, pripomínali si udalosti Kristovho života, uctievali Pannu Máriu a svätých a upevňovali svoje náboženské presvedčenie.
Szöllösiho dielo zároveň dokazuje, že katolícka obnova nebola iba záležitosťou teologických polemík, cirkevných snemov či činnosti významných prelátov. Prejavovala sa aj v každodennom živote obyčajných veriacich. Pieseň, ktorú si človek zapamätal v kostole, mohol spievať doma, pri práci alebo počas putovania. Práve tým sa duchovná hudba stávala prirodzenou súčasťou náboženskej kultúry a pomáhala odovzdávať katolícku vieru ďalším generáciám.
Slovenské vydanie Cantus catholici vyšlo v roku 1655 v Levoči, v tlačiarni Vavrinca Brewera. Už štyri roky predtým, v roku 1651, pripravil Szöllösi maďarský katolícky spevník s rovnakým názvom. Nešlo však iba o preklad jedného diela do druhého jazyka. Obe zbierky mali vlastný repertoár, prispôsobený jazykovým a náboženským potrebám príslušných veriacich.
Podľa muzikologického výskumu Vlastimila Dufku obsahovalo slovenské vydanie 294 spevov, z toho 227 slovenských, 66 latinských a jeden dvojjazyčný. Tento počet ukazuje, že Szöllösi chcel spojiť tradičnú latinskú cirkevnú hudbu so spevom v jazyku, ktorému rozumeli slovenskí veriaci. Nešlo pritom o nahradenie latinčiny v rímskej liturgii, ale o rozvíjanie duchovného spevu, ktorý ju sprevádzal a dopĺňal.
Repertoár spevníka bol mimoriadne pestrý. Obsahoval adventné a vianočné piesne, pôstne a veľkonočné spevy, mariánske piesne, skladby určené na jednotlivé sviatky cirkevného roka, ale aj piesne katechetické a prejavy ľudovej zbožnosti. Osobitnú skupinu tvorili spevy omšového ordinária, teda stálych častí svätej omše, ako Kyrie, Glória, Krédo či Sanktus. Ich prítomnosť dokladá, že domáci jazyk mal svoje miesto v hudobnom živote katolíckych spoločenstiev už dávno pred liturgickými reformami 20. storočia.
Z hudobného hľadiska sa Cantus catholici opieral o viacero tradícií. Nachádzame v ňom prvky gregoriánskeho chorálu, staršej českej a moravskej duchovnej piesne, domáceho slovenského repertoáru i ľudovej melodiky. Práve toto spojenie vytváralo osobitý charakter zbierky. Jej hudobná hodnota nespočívala v zložitých polyfonických kompozíciách, aké poznáme z veľkých európskych chrámov, ale predovšetkým v melodickej zrozumiteľnosti a schopnosti zapojiť veriacich do spoločného spevu.
Veľký význam mali pre Szöllösiho staršie moravské katolícke kancionály. Muzikológ Vlastimil Dufka identifikoval predovšetkým spevník Jána Rozenpluta z roku 1601 a zbierku Jiřího Hlohovského z roku 1622, ktoré vyšli v Olomouci. Szöllösi z nich čerpal piesňový materiál, ktorý následne začlenil do slovenského katolíckeho prostredia. Jeho dielo tak predstavuje dôležitý doklad kultúrnych a náboženských kontaktov medzi Moravou a územím dnešného Slovenska.
zdroj: youtube.com
Zaujímavá je aj prítomnosť piesní pochádzajúcich z protestantského prostredia. Napriek ostrým konfesionálnym sporom 17. storočia totiž katolícka a evanjelická piesňová kultúra neexistovali v úplnej izolácii. Niektoré melódie a texty mali staršie spoločné korene, iné prechádzali medzi jednotlivými náboženskými spoločenstvami a boli upravované podľa ich vieroučných požiadaviek. Szöllösiho spevník preto možno porovnávať aj s evanjelickým kancionálom Cithara sanctorum, ktorý vydal Juraj Tranovský v roku 1636. Obe diela predstavujú významné pamiatky duchovnej piesňovej kultúry slovenského prostredia, hoci vznikli v odlišných konfesionálnych podmienkach.
Pri hodnotení Cantus catholici nemožno obísť ani jeho jazykový význam. Spevník vznikol v období, keď ešte neexistovala kodifikovaná spisovná slovenčina v dnešnom zmysle. Jeho jazyk odrážal dobovú západoslovenskú kultúrnu tradíciu s výraznými českými prvkami. Práve duchovná pieseň patrila medzi prostriedky, ktorými sa náboženské texty v domácom jazyku uchovávali, šírili a odovzdávali ďalším generáciám.
Osobitnú pozornosť si zaslúži skutočnosť, že Szöllösiho spevník nebol určený iba na súkromnú zbožnosť. Slúžil aj ako praktická pomôcka pre kantorov a ďalších ľudí zabezpečujúcich chrámový spev. V tomto ohľade sa čiastočne odlišoval od Tranovského Cithara sanctorum, ktorý získal mimoriadne významné postavenie aj ako spevník evanjelických domácností. Katolícky kancionál mal pomáhať zjednocovať repertoár používaný pri bohoslužbách a náboženských slávnostiach.
Szöllösiho práca mala napokon význam ďaleko presahujúci jeho vlastnú dobu. Piesne zachované v Cantus catholici sa stali súčasťou ďalšieho vývoja slovenskej katolíckej hymnografie. Niektoré z nich sa prostredníctvom neskorších spevníkov dostali až do repertoáru Jednotného katolíckeho spevníka, ktorý v roku 1936 pripravil Mikuláš Schneider-Trnavský. Medzi oboma dielami tak existuje historická kontinuita presahujúca takmer tri storočia.
Benedikt Szöllösi teda nezanechal po sebe monumentálne hudobné kompozície, ale niečo, čo malo pre život slovenských katolíkov nemenej veľký význam – zachoval piesne, prostredníctvom ktorých sa naši predkovia modlili, oslavovali Boha a odovzdávali svoju vieru deťom. Jeho Cantus catholici predstavuje nielen hudobnú a literárnu pamiatku, ale aj svedectvo o životaschopnosti katolíckej tradície v nábožensky nepokojnom 17. storočí.
zdroj: youtube.com
Predhovor ku Cantus catholici
Predhovor ku Cantus catholici, datovaný 22. júla 1655 v Spišskej Kapitule, patrí k najpozoruhodnejším svedectvám slovenského historického a náboženského vedomia 17. storočia. Szöllösi v ňom pripomína slávnu minulosť svojho národa a jeho prijatie kresťanstva za vlády Svätopluka zásluhou svätých Cyrila a Metoda. Práve ich misii pripisuje počiatky mimoriadnej obľuby duchovného spevu medzi našimi predkami.
Szöllösi zdôrazňuje, že kresťanská viera sa medzi obyvateľmi niekdajšej Panónie ujala nielen prostredníctvom kázní a náboženského vyučovania, ale aj piesní. Pripomína tradíciu používania zrozumiteľného jazyka pri bohoslužbách a spája ju s pôsobením solúnskych bratov. Jeho historický výklad prirodzene odráža poznanie 17. storočia, preto nie všetky podrobnosti zodpovedajú dnešným výsledkom historického výskumu. Mimoriadne cenné je však samotné vedomie kontinuity medzi veľkomoravským kresťanstvom a náboženským životom Slovákov.
Azda najkrajšou časťou predhovoru je Szöllösiho opis spevavosti našich predkov. O ich účasti na bohoslužbách píše, že spievali svorne všetci, takže sa dalo povedať: „Koľko je ľudí, toľko je spevákov“. Piesne naučené v kostole si potom prespevovali aj pri každodennej práci, na poliach a vo viniciach. Duchovný spev tak podľa neho nepatril iba do chrámového priestoru, ale sprevádzal človeka počas celého života.
Tento obraz je nesmierne výrečný. Predstavuje spoločnosť, v ktorej katolícka viera prenikala do každodennosti a duchovná pieseň bola prirodzeným prejavom náboženského presvedčenia. Szöllösi pritom nevystupuje iba ako zostavovateľ spevníka, ale aj ako vzdelaný jezuita, ktorý si uvedomoval hodnotu duchovného dedičstva svojho ľudu. Jeho predhovor preto predstavuje významné svedectvo o cyrilo-metodskej tradícii a jej mieste v slovenskom katolíckom prostredí.
zdroj: wikimedia commons
Pohľad katolíckej tradície
Z pohľadu katolíckej tradície spočíva veľkosť P. Benedikta Szöllösiho predovšetkým v tom, že chápal duchovnú hudbu ako službu Bohu a prostriedok posväcovania človeka. Nesnažil sa vytvoriť hudobnú atrakciu ani prispôsobovať vieru dobovým módnym požiadavkám. Zhromažďoval piesne, ktoré pomáhali veriacim oslavovať Najsvätejšiu Trojicu, uctievať Krista, Pannu Máriu a svätých, pripomínať si pravdy katolíckej viery a prežívať jednotlivé obdobia liturgického roka. Jeho práca vyrastala z presvedčenia, že posvätná hudba má viesť ľudskú dušu k Bohu. Szöllösiho Cantus catholici zároveň pripomína, že katolícka obnova v Uhorsku nestála iba na učených teologických sporoch, ale aj na trpezlivej každodennej práci kňazov, rehoľníkov a kantorov, ktorí odovzdávali vieru prostredníctvom modlitby, katechézy a spevu.
Szöllösiho odkaz je aktuálny aj dnes, keď sa duchovná hudba niekedy zamieňa za náboženskú zábavu a posvätnosť ustupuje snahe zaujať poslucháča za každú cenu. Katolícka tradícia pritom nikdy neodmietala krásu, umeleckú tvorivosť ani spev veriacich. Trvala však na tom, že hudba v službe Cirkvi má predovšetkým oslavovať Boha, vyjadrovať pravdy viery a povznášať ľudské srdce k nadprirodzeným skutočnostiam. P. Benedikt Szöllösi nám pripomína aj niečo, na čo by sme nemali zabúdať: slovenská katolícka kultúra nevznikla včera a jej korene nesiahajú iba k národnému obrodeniu 19. storočia. Vyrastala zo stáročnej kresťanskej tradície, ktorú naši predkovia uchovávali aj prostredníctvom duchovných piesní. A pokiaľ tieto piesne zostanú živé, zostane živá aj významná časť nášho katolíckeho dedičstva.
PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS
Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:
Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!
