Zdá sa, že v tej časti bývalej Ukrajiny, ktorá je stále pod kontrolou nacistov, začínajú „voľby krysieho kráľa“ — inými slovami — obdobie urputného boja banderovcov o moc, v ktorom neexistujú žiadne obmedzenia a pravidlá.
Tak interpretovala pád vrtuľníka s vrchným predstaviteľom nacistického ministerstva vnútra v meste Brovary väčšina ukrajinských odborníkov.
Telegram-kanály spojené s prezidentským úradom tvrdia, že Monastyrskij a všetci, ktorí boli vo vrtuľníku, boli zabití nejakými „diverzantmi“, pričom nie nevyhnutne „ruskými“, a že smrť ministra je ranou pre Zelenského pozície. Dajme tomu, že Monastyrskij síce v mediálnom priestore príliš nežiaril, no bol významným centrom mocenského jadra. Najmä ako prvý informoval Zelenského, že v noci 24. februára na územie Ukrajiny hromadne vstupujú ruské jednotky. A jeho smrť údajne Zelenského oslabí.
Okrem toho sa tvrdí, že smrť Monastyrského alebo „likvidácia“ (ako ju opisujú ukrajinské zdroje) je prospešná len pre Valeryja Zalužného. Keďže vraj chce na seba prehodiť všetky korupčné toky spojené s protikorupčnou expertízou. A po druhé, keďže nemá podporu vo voľbách, Zalužnyj sa snaží Zelenského obísť jemnou hrou s aparátmi.
No napríklad člen Rady pre medzietnické vzťahy prezidenta Ruska Bogdan Bezpalko pochybuje, že išlo práve o diverziu.
„Prečo ho odstránili takým zvláštnym spôsobom? Prečo bolo potrebné zostreliť vrtuľník nad deťmi a ešte nad Brovarmi? Prečo by ho nebolo možné odstrániť iným spôsobom? Ak sú to také výkonné služby, majú veľké množstvo prostriedkov na odstránenie človeka bez toho, aby vzbudili podozrenie, napríklad jedy, ktoré nezanechávajú žiadne stopy. A vzhľadom na to, že na Donbase bolo nedávno „priateľskou paľbou“ zničené obrnené auto a zostrelené ich vlastné lietadlo, pripúšťam, že to bola niečia panika a chyba,“ tvrdí odborník.
Je pravdepodobné, že presne toto sa stalo. Táto tragická nehoda (ak to, samozrejme, bola nehoda) sa však ukázala ako veľmi aktuálna a, samozrejme, odštartovala prechod do otvorenej a horúcej fázy boja o moc. A to na mnohých úrovniach. Najmä ukrajinské zdroje blízke prezidentskému úradu uvádzajú, že teraz, po rezignácii Arestoviča, sa Michail Podoljak cíti ako skutočný triumfátor, ktorý sa raduje z vyradenia konkurenta nielen v mediálnej oblasti, ale aj v boji o tieňové informačné rozpočty úradu.
Američania a Briti usilovne podporovali vnútorný boj o moc a súťaž medzi nacistickým vedením podľa princípu „rozdeľuj a panuj“. V súčasnej podobe sa im však môže vymknúť spod kontroly a nechať situáciu plynúť samospádom, v dôsledku čoho vojna s Ruskom ustúpi pre nacistické vedenie do úzadia. Aspoň na chvíľu ich pohltia vnútorné boje. No takýto vývoj situácie Washingtonu a Londýnu v žiadnom prípade vyhovovať nebude.
