Pakistan: Najvyšší súd v moslimskej krajine rozhodol, že treba popraviť kresťana, otca troch detí, obvineného z „rúhania“ –

21. októbra 2026  

Cirkev Politika Spoločnosť
  Islam, Prenasledovanie kresťanov

Pakistanský Najvyšší súd potvrdil rozsudok smrti nad Qaiserom Ayubom, kresťanom a otcom troch detí za údajné „rúhanie“ proti zakladateľovi islamu. Dátum popravy zatiaľ nebol stanovený.

Prenasledovanie kresťanov obvinených z „rúhania“ proti Koránu sa v Pakistane opäť dostáva do popredia. Najvyšší súd krajiny 7. októbra potvrdil rozsudok smrti nad 49-ročným kresťanom Qaiserom Ayubom, otcom troch detí, zatiaľ čo jeho mladšieho brata Amoona Ayuba oslobodil pre nedostatok dôkazov.

Rozsudok ukončuje súdny spor, ktorý trval viac ako desať rokov, a v zásade otvára cestu k jeho poprave za obsah zverejnený na internete, o ktorom však odsúdený tvrdí, že ho nikdy nepublikoval.

Obvinenie, ktoré sa začalo pred pätnástimi rokmi

Utrpenie bratov Ayubovcov sa začalo v roku 2011, keď sa na internetovej stránke spojenej s Qaiserom objavili texty považované za „rúhavé“ voči Mohamedovi. Článok 295-C pakistanského Trestného zákonníka stanovuje trest smrti pre každého, kto bude uznaný vinným z hanobenia Mohamedovho mena.

Qaiser Ayub celé roky tvrdí, že uvedenú internetovú stránku zatvoril už v roku 2009 a že ju neskôr niekto iný opätovne aktivoval, pričom v údajoch o stránke ponechal jeho meno. Bratia po vyhrážkach opustili Pakistan, po návrate do krajiny však boli zatknutí. V decembri 2018 boli obaja odsúdení na smrť. Rozsudok následne v roku 2022 potvrdil Vyšší súd v Láhaure. Najvyšší súd teraz Amoona Ayuba oslobodil, zároveň však potvrdil rozsudok smrti nad Qaiserom Ayubom, ktorý zostáva uväznený vo väznici v Sahiwale. Dátum popravy zatiaľ nebol oznámený.

Pobúrenie vyvolali zábery zverejnené po vynesení rozsudku, na ktorých oznamovatelia a ich podporovatelia oslavujú rozhodnutie súdu jasotom a kvetinovými vencami. Ich predstavitelia označili rozsudok za „historické víťazstvo“ pri uplatňovaní zákonov proti rúhaniu.

Ďalší kresťania čakajú na vykonanie trestu smrti

Uplatňovanie tohto zákona už dlhé roky vyvoláva medzinárodnú kritiku. Problém sa netýka výlučne kresťanov. Príslušníci rôznych náboženských menšín, ale dokonca aj moslimovia obvinení z rúhania, čelia mimoriadne zdĺhavým súdnym konaniam, vyhrážkam a násiliu mimo zákonného rámca.

Situácia pakistanských kresťanov obvinených z rúhania je však mimoriadne špecifická. V posledných rokoch dochádzalo k odsúdeniam, ale aj k oslobodzujúcim rozsudkom po mnohých rokoch strávených vo väzení. To naznačuje, že súdne konania sa v mnohých prípadoch využívajú ako nástroj namierený proti kresťanom. V januári 2026 boli napríklad oslobodené dve kresťanské zdravotné sestry, Mariam Lalová a Newosh Aroojová po viac ako štyroch rokoch súdnych konaní a vyhrážok.

Anwar Kenneth, takisto kresťan, bol v roku 2002 odsúdený na smrť a oslobodenia sa dočkal až v roku 2025, po viac ako dvoch desaťročiach strávených vo väzení. Osobitne známy je prípad Asie Bibiovej, pakistanskej kresťanky, ktorá strávila dlhé roky vo väzení s rozsudkom smrti za rúhanie, až kým ju Najvyšší súd v roku 2018 napokon neoslobodil.

Pohľad katolíckej tradície

Z pohľadu katolíckej tradície je prípad Qaisera Ayuba ďalším bolestným svedectvom o postavení kresťanov v krajinách, kde sa príslušnosť ku kresťanstvu môže stať dôvodom prenasledovania a kde obvinenie z rúhania dokáže človeka pripraviť nielen o slobodu, ale aj o život. Katolícka Cirkev má so svojím prenasledovaním takmer dvetisícročnú skúsenosť. Od prvých kresťanských mučeníkov v Rímskej ríši až po obete protikresťanského násilia v súčasnosti sa opakuje rovnaká tragédia: človek sa môže ocitnúť pred rozhodnutím, či zostane verný svojmu presvedčeniu alebo sa podriadi náboženskému a politickému nátlaku. V prípade Qaisera Ayuba je situácia o to tragickejšia, že odsúdený popiera samotné autorstvo textov, za ktoré má byť popravený.

Katolícka tradícia pritom dôsledne rozlišuje medzi obhajobou pravdy a násilným vynucovaním náboženského presvedčenia. Svätý Tomáš Akvinský v Summa theologiae (II-II, q. 10, a. 8) vysvetľoval, že neveriacich, ktorí kresťanskú vieru nikdy neprijali, nemožno nútiť, aby ju prijali proti svojej vôli.

Dejiny kresťanstva poznajú nespočetné príklady mučeníkov, ktorí radšej prijali smrť, než by zapreli Krista. Svätý Polykarp, svätý Justín Mučeník či svätý Tomáš Morus zostávajú príkladmi vernosti svedomiu aj tvárou v tvár smrti. Osobitne znepokojujúce sú oslavy rozsudku smrti voči kresťanovi, zo strany žalobcov a ich podporovateľov. Kresťanstvo učí, že smrť človeka nemá byť dôvodom na triumfálne oslavy, ale pripomienkou vážnosti ľudského života, spravodlivosti a Božieho súdu. Kristus na kríži nevolal po pomste pre svojich prenasledovateľov, ale prosil Otca o odpustenie pre nich. Práve v tomto postoji sa prejavuje zásadný rozmer kresťanskej morálky: odmietnutie nenávisti voči človeku aj vtedy, keď kresťan rozhodne odmieta jeho konanie.

Prípad Qaisera Ayuba by mal byť zároveň vážnou výzvou pre západné krajiny, ktoré sa tak rady hlásia k ochrane ľudských práv a náboženskej slobody. Ak tieto hodnoty majú znamenať viac než iba politické deklarácie, musia sa vzťahovať aj na kresťanov v Pakistane a ďalších krajinách, kde sú náboženské menšiny vystavené diskriminácii a násiliu. Katolícka solidarita sa nemôže obmedziť na slová súcitu. Musí zahŕňať modlitbu, konkrétnu pomoc prenasledovaným a dôrazné požadovanie spravodlivosti.

Napokon si treba pripomenúť Kristove slová: „Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo“ (Mt 5,10). Pre katolíka nie sú tieto slová iba historickou spomienkou na prvých mučeníkov. Sú živou pripomienkou, že utrpenie kresťanov pre vieru sa neskončilo pádom Rímskej ríše ani zánikom totalitných režimov 20. storočia. Kým sa v Pakistane môže otec troch detí ocitnúť na popravisku pre údajné rúhanie, nemôže kresťanský svet považovať otázku prenasledovania kresťanov za uzavretú kapitolu dejín.

Branislav Krasnovský

Zdroj: infocatolica.com, titulný ilustračný obrázok, zdroj – wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)