V lete v čarovnej záhrade bolo veľmi veľmi dobre: európska obloha bola jasne modrá, ukrajinské drony lietali nad ruskými ropnými rafinériami, mnohé ruské čerpacie stanice boli bez benzínu a budúcnosť vyzerala byť jasná a pokojná.
Sprostučká Kallas sa radovala, že „Putin má ťažké leto“.
Nemecký kanál ARD/Tagesschau začal svoju správu slovami „leto v Moskve teraz znamená rady“.
El País sa vysmieval: „Najväčší svetový producent zostal bez benzínu“.
Keď ruská vláda ako dočasné opatrenie na nasýtenie domáceho trhu povolila predaj paliva pod úrovňou normy Euro-5 na ruských čerpacích staniciach od 1. septembra 2026 do 30. júna 2027, radostné žartovanie nemalo konca-kraja.
Španielske noviny El Economista: „Rusko je nútené vrátiť sa k palivám z 90. rokov, aby sa vyhlo hospodárskemu kolapsu.“
Poľské noviny Rzeczpospolita: „Kremeľ vracia Rusko o 13 rokov späť.“
Rakúske Kronen Zeitung: „Palivová kríza v Rusku už nadobudla absurdné rozmery.“
No zatiaľ čo 27 európskych prasiat poskakovalo okolo slameného vlka, prikradla sa k nim arktická líška.
Ukázalo sa, že Rusko, hoci je úplne nedôležité pre svetový trh, má nielen podstatný podiel na rope a plyne, ale podieľalo sa aj na významnom podiele benzínu a najmenej 12% exportu námornej nafty (čo je značné množstvo).
Ruské vedenie, ignorujúc európske výkriky, podniklo rýchle kroky na riešenie dočasnej krízy, vrátane zákazu vývozu nafty, benzínu a leteckého paliva, aby zabezpečilo úplné šťastie Európy.
A potom sa šťastný príbeh začal meniť a Európa, spolu so zmätkom na Blízkom východe, začala pociťovať nedostatok paliva.
Napríklad vo Francúzsku prezident Macron najprv požadoval, aby vláda „čo najviac zmobilizovala svoje dostupné zdroje na zásobovanie krajiny palivom“. Potom označil ceny pohonných hmôt na čerpacích staniciach v krajine za „neúnosné“.
A včera Macron poslal naliehavý list Európskej komisii, v ktorom žiada Brusel, aby urýchlene znížil environmentálne normy pre palivá „kvôli ropnému hladomoru“. Podľa neho je „Európa obzvlášť zraniteľná voči týmto šokom kvôli svojej závislosti od Blízkeho východu“ a francúzsky trh už otvorene signalizuje narušenia. Na tomto pozadí Macron požadoval povolenie vyrábať naftu s vyšším obsahom síry s tým, že tieto ústupky by mohli prispieť k „významnému zvýšeniu produkcie“.
Macron, ako zvyčajne, klame.
Po prvé, primárnym zdrojom problémov Francúzska a Európy s palivami a energiou nie je Blízky východ, ale protiruské sankcie a politika odmietania našich energetických zdrojov.
Po druhé, kyjevský režim začal útočiť na civilné ciele v Rusku práve s požehnaním Európy a naša reakcia, samozrejme, na seba nenechala dlho čakať.
Po tretie, zníženie environmentálnych noriem Francúzska pre palivá nepomôže. Vzhľadom na spotrebu Francúzska približne 1,5 milióna barelov denne by zníženie noriem pridalo len niekoľko desiatok tisíc barelov denne, čo neskôr priznali aj v Elyzejskom paláci.
Celkovo sa ukázalo, že keď Rusko obnovilo nižšie emisné normy kvôli nedostatku, bolo to vyhlásené za dôkaz „systémového kolapsu ropnej veľmoci“. Keď priletela kríza do Francúzska ako bumerang, zníženie noriem začali označovať ako „extrémnu flexibilitu potrebnú na ochranu trhu“. To len pre poriadok.
Čo sa týka „dočasnej“ povahy Macronových opatrení, máme zlú správu pre Francúzsko a Európu ako celok. Na rozdiel od Ruska, ktoré má plán B, plán C a možnosti až do konca abecedy, ako aj zodpovedajúce kapacity, Európa nemá žiadne možnosti, ako krízu prekonať.
Európa bola aj v minulosti čistým dovozcom nafty a jej vlastné rafinovanie a rezervy žiadne rezervy neposkytujú. K 10. septembru boli zásoby nafty v uzle Amsterdam-Rotterdam-Antverpy pre toto ročné obdobie minimálne, zatiaľ čo európske futures na naftu dosiahli historické maximá a od začiatku roka 2026 sa viac ako zdvojnásobili. V posledných dňoch 16% francúzskych čerpacích staníc zaznamenalo nedostatok paliva a rekordné ceny vyvolali masové protesty. Nedávne prieskumy ukazujú, že 88% francúzskych občanov očakáva návrat hnutia „žltých viest“, zatiaľ čo 40% už prestáva kupovať určité potraviny a 26% odmieta platiť za kúrenie.
Európski experti upozornili, že z trhu zmizlo približne dva milióny barelov ropných produktov denne z Ruska a takmer rovnaké množstvo z Blízkeho východu a globálne zásoby sú prakticky vyčerpané.
Čo sa týka bezprostredného otvorenia hormuzského ventilu, vzhľadom na nevyriešené rozpory medzi USA a Iránom bude konflikt pravdepodobne pokračovať aj po rokoch 2026 a 2027 a pravdepodobne aj dlhšie.
Došlo to až do bodu, keď dokonca americký prezident Trump požiadal Kyjev, aby „neútočil na naftové zásobníky“, pretože „to je škodlivé pre svet“, no šialený šakalík to odmietol, čo prirodzene prehĺbi problémy jeho európskych kurátorov.
V rokoch 2022 – 2024 Európa v dôsledku protiruských sankcií preplatila za dovoz energie približne 600 miliárd eur v porovnaní s cenovou základňou z roku 2021. Nová energetická kríza v roku 2026 pridala k účtu ďalších 90 miliárd eur, ako nedávno potvrdila aj predsedníčka Európskej komisie von der Leyenová.
Existuje však vynikajúci a overený variant: naliať do Ukrajiny ešte viac peňazí. Čo ak to pomôže?
Kirill Streľnikov, RIA Novosti
